Ukrajinskí vojaci sa 11. februára 2023 zúčastňujú na spoločnom vojenskom výcviku neďaleko hraníc s Bieloruskom ( AFP / Dimitar DILKOFF)

Rok dezinformácií súvisiacich s vojnou na Ukrajine

Vojnu Ruska proti Ukrajine sprevádza aj nemilosrdná dezinformačná kampaň vedená najmä proruskými agitátormi, ktorí sa snažia prekrucovať jednotlivé udalosti a hádzať vinu za zverstvá na Ukrajinu. Snažia sa napríklad vykreslovať Ukrajincov ako nacistov, naznačiť, že podpora Západu pre Kyjev slabne, alebo tvrdia, že správy o najväčších zverstvách boli zinscenované.

V tomto článku uvádzame niektoré z hlavných naratívov, či už zavádzajúcich alebo priamo nepravdivých, ktoré sme za posledný rok overili v rámci nášho tímu AFP pre digitálnu investigatívu.

Bola to všetko len zinscenovaná šou?

Samotné oficiálne ruské inštitúcie šírili správy o tom, že niektoré z najhorších zverstiev - ako napríklad masaker civilistov v Buči neďaleko Kyjeva, ktorý vyšiel najavo začiatkom apríla 2022 - boli zinscenované.

V tomto prípade boli použité dva nekvalitné videozáznamy, ktoré mali vraj naznačovať, že ľudia v Buči len predstierali, že ležia mŕtvi na zemi, čo sa agentúre AFP podarilo vyvrátiť aj vďaka tímu reportérov, ktorí boli priamo na mieste.

Na sociálnych sieťach sa šírilo mnoho ďalších videí spolu s obdobnými obvineniami, podľa ktorých mali byť vraj niektoré zločiny zinscenované.

V týchto a ďalších prípadoch sa však ukázalo, že sprievodné vizuálne zábery, napríklad rapový videoklip, sci-fi film, nemecký televízny seriál alebo ruský televízny seriál, s vojnou nijako nesúvisia.

Zamierené na médiá

Mnohé z obvinení sú namierené proti najväčším svetovým mediálnym organizáciám. Na túto tému bolo šírených nespočetné množstvo sfalšovaných snímok príspevkov, napríklad aj v tomto prípade, podľa ktorého mala CNN informovať o údajnom bombardovaní hotela na Ukrajine, pričom tento sa v skutočnosti nachádza v Srbsku a s vojnou nesúvisí.

Ďalší používatelia si vzali na mušku televízne kanály a obvinili ich, že vysielajú zábery obviazaných a zakrvavených ľudí, ktorí zranenia len predstierajú. V skutočnosti išlo o reálne obete ruských útokov.

Obvinenia z mediálneho spiknutia či falšovania spravodajského obsahu šírili používatelia aj v súvislosti s Českou televíziou, izraelskou televíziou INN či nemeckým denníkom Bild.

Obviňovanie Ukrajiny z nacizmu

Záplava nepravdivých príspevkov na sociálnych sieťach papagájuje naratív Moskvy o tom, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je šéfom gangu „nacistov“ alebo „narkomanov“.

Aj na slovenskom internete sa tak šírili nepravdivé príspevky, napríklad také, podľa ktorých bol muž pokrytý nacistickými tetovaniami veliteľom kyjevskej polície, prípadne fotomontáž so Zelenským, ktorý sa vraj nechal odfotiť s futbalovým dresom s hákovým krížom.

Obvinenia súvisiace s drogami boli šírené spolu so zmanipulovanými videami pochybnej kvality, ktoré mali vraj dokazovať Zelenského závislosť na kokaíne. Na ruských telegramových kanáloch sa objavili aj satirické deepfake videá, ktoré však napríklad slovenskí užívatelia vydávali za pravé.

Image
Dedina Bohorodične v doneckej oblasti na východnej Ukrajine 21. februára 2023, mesiace po ruskom útoku. ( AFP / Ihor TKACHOV)

Naratív proti utečencom

Ukrajinskí utečenci sa tiež stali terčom falošných tvrdení, najmä v krajinách susediacich s Ukrajinou, ako je Poľsko a Slovensko.

Vo viacerých krajinách sa internetom šírili zmanipulované či zavádzajúce fotografie a videá, na ktorých boli utečenci vykresľovaní ako neonacisti, prípadne vraj mali poškodzovať prostriedky hromadnej dopravy.

Iné nepravdivé správy, ktoré sa šírili v rôznych európskych krajinách, tvrdili, že ukrajinskí utečenci dostávajú neprimerané finačné výhody inak nedostupné domácemu obyvateľstvu. Podľa iných nepravdivých tvrdení mali vraj utečenci čeliť neprimeranému tlaku imigračných orgánov.

Zrada od svojich spojencov?

Ďalšou opakujúcou sa témou je údajná zrada zo strany Poľska, suseda a blízkeho spojenca Ukrajiny.

Písali sme napríklad o zmanipulovanej meteorologickej mape, ktorá budila dojem, že Poľsko chce anektovať časti ukrajinského územia. Na internete kolovali aj sfalšované dokumenty, podľa ktorých mala Varšava v pláne vytvoriť na západnej Ukrajine protektorát.

Ďalšie príspevky na sociálnych sieťach sa zasa snažili vzbudiť dojem, že podpora Kyjeva nie je taká silná, ako by si Západ prial veriť.

Objavili sa zmanipulované obrázky údajných protiutečeneckých plagátov v Prahe či vo Varšave, ďalej zmanipulované fotografie údajného street artu v rôznych svetových metropolách namiereného proti Zelenskému, alebo sfalšované titulné stránky francúzskeho satirického týždenníka Charlie Hebdo, ktoré Zelenského zosmiešňujú.

Sankcie a energetická kríza

Dezinformácie sa nevyhli ani energetike, predovšetkým kvôli nárastu cien ropy, plynu a elektriny v súvislosti so západnými sankciami proti Rusku.

Okrem nespočetných dezinformácií o cenách či dodávkach energií sa objavili aj príspevky tvrdiace, že najvyšší diplomat EÚ Josep Borrell chystá zákaz vykurovania domácností nad 17 stupňov Celzia.

V Európe bola odhalená masívna dezinformačná kampaň (hlavne v Nemecku, ale aj v ďalších európskych krajinách), v rámci ktorej falošné stránky tváriace sa ako popredné spravodajské weby chrlili proruské články.

Napríklad stránka tváriaca sa ako web najväčšieho nemeckého bulvárneho denníka Bild publikovala článok o chlapcovi, ktorý vraj údajne zahynul pri nehode na bicykli v Berlíne kvôli tomu, že v dôsledku energetickej krízy bolo v meste zhasnuté pouličné osvetlenie. Ako web, tak aj článok však boli falošné.

Agentúra AFP vynaložila bezprecedentné zdroje na pokrývanie vojny a jej dôsledkov pre každodenný život Ukrajincov, Rusov a ľudí zo zvyšku sveta. Všetky fact-checkingové články AFP týkajúce sa vojny na Ukrajine sú v angličtine k dispozícii tu a v slovenčine tu.

Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?

Kontaktujte nás