Ľudia prechádzajú okolo billboardu s ukrajinským národným futbalovým tímom v Kyjeve 11. júna 2021. ( AFP / Sergei SUPINSKY)

Fotografia ukrajinského prezidenta držiaceho futbalový dres s hákovým krížom je zmanipulovaná

Copyright AFP 2017-2022. Všetky práva vyhradené.

Fotografia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s národným futbalovým dresom, na ktorom je zdanlivo symbol podobný hákovému krížu, bola v slovenčine na Facebooku zdieľaná takmer stokrát. Ide však o fotomontáž. Agentúra AFP overila, že na skutočnom ukrajinskom futbalovom drese hákový kríž zobrazený nie je. Pôvodná fotografia pochádza zo Zelenského účtu na Instagrame a môžeme na nej vidieť, že nacistický symbol na drese nie je.

"Zelenský je zločinec a fašista!", píše sa v príspevku na Facebooku z 5. marca 2022, ktorý obsahuje fotografiu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ako drží futbalový dres vo farbách ukrajinskej vlajky, na ktorom vidno hákový kríž. Fotografia bez akéhokoľvek popisu sa objavila aj v ďalšom príspevku, ktorý bol zverejnený v skupine Volím Harabina, ktorá má na Facebooku vyše 13 000 členov a ďalej ju zdieľalo 90 používateľov.

Snímka obrazovky zavádzajúceho príspevku zverejneného na Facebooku vytvorená 12. apríla 2022

Ďalší príspevok okrem tejto fotografie obsahuje aj dve ďalšie, na ktorých sú zachytení vojaci alebo príslušníci polovojenských jednotiek s vlajkami so svastikou. Môžeme pozorovať, že snímka tejto koláže bola uverejnená aj na webovej stránke Zem a vek (časť loga je viditeľná v ľavom hornom rohu obrázka).

Fotomontáž bola zdieľaná v kontexte prokremeľskej propagandy tri týždne po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá začala 24. februára 2022.

Podobné príspevky boli zdieľané aj v iných jazykoch, napríklad v angličtine, francúzštine, španielčine a chorvátčine, a už boli overené srbskými overovateľmi faktov agentúry AFP.

Obrázok ukrajinského prezidenta je však zmanipulovaný. Na skutočnom drese nikdy nebol hákový kríž. Ďalšie fotografie, ktoré zachytávajú ukrajinských militantov nesúcich nacistické symboly, sú pravdepodobne skutočné, no experti pre agentúru AFP vysvetlili, že ľudia so sympatiami k nacizmu sú na okraji ukrajinskej politickej sféry a v skutočnostni nereprezentujú hodnoty verejnosti.

Zmanipulovaná snímka Zelenského

Internetové vyhľadávanie upravenej fotografie Zelenského nás priviedlo k správam z roku 2021 o tom, že Európska futbalová únia (UEFA) požiadala Ukrajinu o úpravu reprezentačného dresu pre turnaj Euro 2020. Rusko totiž proti dresu podalo oficiálny protest pre slogan "Sláva Ukrajine" a pre mapu krajiny, ktorá je na ňom zobrazená a znázorňuje ako súčasť Ukrajiny aj polostrov Krym. Ten bol anektovaný Ruskom v roku 2014. Anexia Krymu pritom nebola uznaná medzinárodným spoločenstvom.

Iné zdroje, napríklad tento ukrajinský článok, obsahujú pôvodnú fotografiu Zelenského s dresom - ten ho predstavil aj na svojom oficiálnom účte na Instagrame 8. júna 2021. Na skutočnej fotografii nie je hákový kríž, ale číslo 95. Fotografie prezidenta s dresom zasielal médiám aj prezidentský tlačový úrad, z interných archívov vyplýva, že ich obdržala aj agentúra AFP.

Po menších úpravách UEFA tento dres schválila.

Ako odhaliť, že hákový kríž bol pridaný v postprodukcii

Analýza prostredníctvom nástroja Invid-WeVerify ukazuje, že fotografia, ktorá bola zverejnená na sociálnych sieťach i na stránke Zem a vek, bola zmanipulovaná tak, že bol na ňu pridaný symbol hákového kríža. Nižšie je znázornené, že nástroj zistil rozdiely v pixeloch okolo hákového kríža, čo naznačuje manipuláciu.

Snímka výstupu z forenzného nástroja pre detekciu vizuálnych úprav InVid-WeVerify

Obrázok prešetrila aj slovenská polícia a na svojej facebookovej stránke upozornila, že ide o podvod.

Agentúra AFP uverejnila viacero článkov, v ktorých vyvrátila nepravdivé informácie týkajúce sa ruskej invázie na Ukrajinu, ktoré sa šíria aj prostredníctvom obrázkov a videí vytrhnutých z kontextu alebo fotomontáží.

Ďalšie dve fotografie sú pravdepodobne skutočné

Pri hľadaní ďalších fotografií z príspevkov na Facebooku sme zistili, že fotografia skupiny vojakov s vlajkami NATO, Ukrajiny a vlajky s hákovým krížom bola zverejnená na účte na sociálnej sieti VKontakte ešte v roku 2014.

Analýza fotografie pomocou nástroja InVid-WeVerify nepreukázala podozrivé známky manipulácie, zdá sa teda, že je pravá.

Agentúre AFP sa nepodarilo vypátrať zdroj fotografie, na ktorej dvaja bojovníci držia ukrajinskú vlajku s hákovým krížom. Nevykazuje však známky manipulácie.

Agentúra AFP ukázala túto fotografiu novinárovi a výskumníkovi Michaelovi Colbornovi, ktorý dlhodobo sleduje krajne pravicové hnutia vo východnej Európe. Všimol si, že jeden z vojakov má na sebe nášivku "Haličskej divízie", vojenskej formácie Waffen-SS a SS, ktorá existovala počas druhej svetovej vojny.

Všimol si tiež, že rovnaká ukrajinská vlajka s hákovým krížom bola použitá aj na iných fotografiách, vrátane tých, ktoré boli zverejnené len nedávno, napríklad na Telegrame. "Inými slovami, táto vlajka existuje, hoci z pochopiteľných dôvodov ju zverejňujú len tí najzarytejší neonacisti," uviedol 21. marca 2022 v e-maile pre agentúru AFP.

Proruská propaganda vykresľuje Ukrajinu ako "nacistickú"

24. februára 2022 ruský prezident Vladimir Putin oznámil "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine, ktorej cieľom je brániť separatistov na východe krajiny a "demilitarizovať a denacifikovať" svojho prozápadného suseda. Pri podpore invázie a diskreditácii ukrajinského vedenia šíri Moskva správy, v ktorých sa odvoláva na druhú svetovú vojnu, kedy sa ukrajinské sily spojili s nacistickým Nemeckom proti Rusku. Ruské veľvyslanectvo v Juhoafrickej republike napríklad na Twitteri tvrdilo, že "Rusko podobne ako pred 80 rokmi bojuje proti nacizmu na Ukrajine".

Počas druhej svetovej vojny "okrajová časť ukrajinských nacionalistov spolupracovala s Nemeckom v presvedčení, že Ukrajine udelí nezávislosť, ak z vojny vyjde víťazne", vysvetlil v marci 2022 pre AFP európsky odborník na krajnú pravicu Jean-Yves Camus.

"Ich cieľom bolo vybudovať nezávislý ukrajinský štát, ktorý by mohol existovať v Európe ovládanej Nemeckom, pretože pre Ukrajincov bol ZSSR skutočne smrteľným nepriateľom, ktorý v roku 1920 pripravil Ukrajinu o nezávislosť," vysvetlil 11. marca pre agentúru AFP Adrien Nonjon, výskumný pracovník spoločnosti Inalco, špecialista na Ukrajinu a postsovietsku krajnú pravicu.

"Veľká časť ukrajinských vojakov bojovala proti nacistom po boku Červenej armády, o čom sa dnes nehovorí," hovorí Alexandra Goujon, lektorka politológie na Burgundskej univerzite a autorka knihy "Ukraine: From Independence to War" (v slovenčine: "Ukrajina: "Od nezávislosti k vojne").

Slovenský výskumník a etnológ Štefan Ižák z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave v roku 2018 tento fenomén popísal v článku v akademickom časopise Central European Journal of Politics s názvom "Obraz Ukrajiny v prokremeľských médiách na Slovensku". V ňom okrem iného uvádza: "Ukrajinu ruské média prezentujú expresívnym a pejoratívnym jazykom ako agresora vo vojne proti ruskej menšine, ukrajinskí politici a ukrajinská armáda sú banderovci, fašisti, nacisti, prítomný je mýtus veľkej vlasteneckej vojny proti fašizmu z druhej svetovej vojny, Ukrajina je len nástrojom západného imperializmu, Ukrajina nie je schopná existovať ako nezávislý štát."

Prezident Volodymyr Zelenskyj počas prejavu pri kyjevskom Pamätníku obetiam holokaustu v Babyn Jar 19. augusta 2019 ( AFP / Sergei SUPINSKY)

V noci z 23. na 24. februára 2022, len pár hodín pred prvými útokmi na Ukrajinu, sa Zelenskyj, ktorý sám má židovský pôvod, vo videoposolstve adresovanom Rusom v ruštine vyjadril aj k Putinovym tvrdeniam o nacizme. "Hovoria vám, že sme nacisti, ale môže národ, ktorý obetoval viac ako 8 miliónov životov na porážku nacizmu, podporovať nacizmus?" povedal. "A ako môžem ja byť nacistom? Povedzte to môjmu starému otcovi, ktorý strávil celú vojnu v pechote sovietskej armády a ktorý zomrel ako plukovník na území nezávislej Ukrajiny."

Krajne pravicové strany sú na okraji ukrajinskej politickej scény

Nacionalistické a ultrapravicové kruhy sa na Ukrajine zviditeľnili po Majdane a zapojení do bojov na Donbase a na Kryme, nezaznamenali však žiadny politický úspech vo voľbách.

"V prezidentských voľbách v roku 2019 získal krajne pravicový kandidát menej ako 2 % hlasov. V nadväzujúcich parlamentných voľbách vznikla koalícia krajne pravicových zoskupení vrátane politickej odnože práporu Azov, ktorá získala 2,4 %, teda menej ako 5-percentnú hranicu pre vstup do ukrajinského parlamentu," upozorňuje Alexandra Goujon.

Zloženie kresiel v ukrajinskom parlamente na základe údajov volebnej komisie a miestnych médií z roku 2019 ( AFP / Vincent LEFAI, Paz PIZARRO, Robin BJALON)

Kontext pluku Azov vysvetlil v predchádzajúcom článku pre AFP Michael Colborne, novinár, ktorý dlhodobo sleduje ultrapravicové hnutia vo východnej Európe a o Azove napísal knihu.

"V jeho začiatkoch naozaj pochádzalo veliteľstvo Azovského pluku aj mnoho jeho bojovníkov z ukrajinskej krajne pravicovej scény,“ uviedol Colborne pre AFP v máji 2021. To však už dávno neplatí. V súčasnosti sa podľa Colborna môžu v oddieli vyskytovať "niektoré neonacistické elementy", ale "sú tam aj ďalší (členovia), ktorí vôbec nemusia byť krajne pravicoví". Podľa novinára je tak Azov v mnohých ohľadoch už "celkom heterogénne hnutie".

"V septembri 2014 boli podpísané prvé minské dohody, ktoré stanovujú zastavenie bojov, ale aj integráciu polovojenských štruktúr do regulérnych ozbrojených síl, a to tak ukrajinských, ako aj separatistických. Ide o záruku, ktorú štáty ponúkajú v tom zmysle, že tie jednotky, ktoré by mohli predstavovať hrozbu alebo brániť deeskalácii, budú podriadené rozkazom. Väčšina týchto skupín, ako napríklad prápor Azov, sa pripojila k Národnej garde Ukrajiny a stala sa plukom, ktorý je priamo podriadený ministrovi vnútra," vysvetlil 11. marca pre agentúru AFP Adrien Nonjon.

Článok preložil/-a
Konflikt na Ukrajine