Ukrajinskí vojaci hliadkujú na ulici v meste Buča, severozápadne od Kyjeva, 2. apríla 2022 (AFP / RONALDO SCHEMIDT)

Po viac ako dvoch rokoch sa opäť šíri nepravdivé video tvrdiace, že masaker v Buči bol zinscenovaný Ukrajinou

Aj viac ako tri a pol roka po ruskom masakri ukrajinských civilistov z marci 2022 v Buči je spochybňovanie autenticity tejto udalosti stále populárnym fenoménom prokremeľských dezinformačných kampaní. V slovenských príspevkoch na sociálnych médiách sa v novembri 2025 opäť šíri staršie virálne video, na ktorom bývalý štátny senátor amerického štátu Virginia tvrdí, že masaker bol zinscenovaný Ukrajincami. Najvirálnejšie video bolo so slovenskými titulkami na Facebooku publikované rovnakým profilom ako v roku 2023. Tvrdenia vo videu sú však nepravdivé a v súčasnosti prebieha skúmanie vojnových zločinov súvisiacich s týmto masakrom v rámci širšieho vyšetrovania Medzinárodného trestného súdu a ukrajinských prokurátorov.

„Názor Šimečku na udalosti v Buči verzus názor dlhoročného vojenského prokurátora. Komu veríte?“ začína sa facebookový príspevok otvorene proruskej iniciatívy „Slovanský výbor“, ktorý bol od 19. novembra 2025 videný vyše 500-tisíckrát a zdieľaný viac ako 7-tisíckrát.

Text príspevku poukazuje na kontrast medzi interpretáciou masakra v Buči, ktorú prezentuje predseda strany Progresívne Slovensko Michal Šimečka „tak, ako to tvrdí Ukrajina“ a „odborným názorom“ bývalého amerického vojenského prokurátora. Príspevok obsahuje aj video rozdelené na dve časti. V prvej, podstatne kratšej časti vidíme Šimečku, ako sedí pri stole v reštaurácii a rozčúlene nalieha na spoludiskutujúceho, aby sa spýtal „slečny z Ukrajiny“, či je masaker v Buči vyvrátený.

Šimečka používa mimoriadne vulgárny výraz "k****izmus", ktorý v tomto kontexte znamená „nezmysel“ alebo „hluposť“. Vyslovuje ho v reakcii na to, ako ho bezprostredne predtým použil muž, ktorého vo videu nevidíme. Video s touto interakciou 30. októbra 2025 sám politik uverejnil na svojich profiloch na sociálnych médiách. Časť, v ktorej zaznie vulgárny výraz po prvýkrát z úst diskutujúceho, je pritom z virálneho videa vystrihnutá. 

V druhej podstatne dlhšej časti videa sa pozeráme na takmer 5-minútový otitulkovaný monológ bývalého republikánskeho člena Valného zhromaždenia amerického štátu Virginia Richardom Blackom, v ktorom hovorí o masakri civilistov v ukrajinskej Buči z marca 2022, keď bolo mesto pod kontrolou ruských vojsk.

Image
Snímky obrazovky s nepravdivými príspevkami. Vytvorené 25. novembra 2025 agentúrou AFP, ktorá pridala aj červené prekríženie

Rovnaké video kompilujúce tieto dva segmenty sme našli aj na Telegrame alebo na Instagrame. Na Facebooku sme ho našli aj v českom príspevku.

Video s totožným monológom Blacka, v tomto prípade bez pridaného segmentu so Šimečkom, bolo na slovenských sociálnych médiách virálne už vo februári 2023. Blackove tvrdenia z videa vtedy AFP vyvrátili a ostávajú nepravdivé aj po ďalších vyše dvoch rokoch ruskej invázie na Ukrajinu.

Na základe krátkeho prestrihu zobrazujúceho ženu s menovkou na konci segmentu videa virálneho v roku 2023 sa nám podarilo nájsť jeho zdroj. Rozhovor s Blackom, ktorý dnes už na platforme nenájdeme, bol na YouTube kanáli Evy K Barlett uverejnený 17. decembra 2022 s názvom: „Senátor Richard Black o vojne na Ukrajine v Donbase, reakcii Ruska a úsilí NATO o jadrovú vojnu“. Segment použitý v predmetných príspevkoch začína v čase 24:29 z takmer hodinového videa.

Republikán Richard Black bol v rokoch 2012 až 2020 členom štátneho senátu Virginie. V minulosti mal viacero kontroverzných vyhlásení, keď vyjadroval svoje sympatie k sýrskemu prezidentovi Asadovi, počas jeho navštevy v Damasku v roku 2016. Bez toho aby predložil akékoľvek dôkazy, v roku 2018 povedal, že britská MI6 plánuje v Sýrii chemický útok. 

Za masaker v Buči je zodpovedná ruská armáda

Black označuje masaker za „psychologickú operáciu“ vykonanú ukrajinskými ozbrojenými silami. Argumentuje pritom tvrdením, že telá sa na uliciach Buče objavili až „štyri dni“ po odchode ruských síl z mesta. „Celé to bol tak totálny a transparentný podvod,“ hovorí Black vo videu.

Tvrdenia uvedené vo virálnom videu sa šíria minimálne už od apríla 2022, pričom ich vtedy šírili oficiálne účty ruských inštitúcií, ktoré zdieľali spomalenú verziu záberov na Jablonskej ulici s nepravdivým tvrdením, že ruka jedného z tiel sa vraj „pohla“.

Skutočnosť, že na Jablonskej ulici v Buči sa nachádzali mŕtve telá dávno pred tým, ako sa ruské jednotky z mesta stiahli, bola dokázaná pomocou satelitných snímok, ktoré zachytili rovnakú situáciu, akú našli na mieste reportéri AFP v čase, keď bola Buča začiatkom apríla oslobodená.

Keď ukrajinské sily po mesačnej okupácii ruskými silami znovu získali kontrolu nad mestom, ukrajinské orgány a medzinárodní vyšetrovatelia (z OSN, ICC, mimovládnych organizácií a nezávislí experti) objavili masové hroby a telá civilistov, z ktorých mnohé vykazovali známky popravy, mučenia a mrzačenia.

Objavenie dôkazov o masakri v Buči bolo prvé z radu hrozivých objavov v mestách opustených ruskými silami, ktoré vyvolali medzinárodný rozruch a súvisiace vyšetrovanie vojnových zločinov. Moskva za mnohé z udalostí dlhodobo odmieta zodpovednosť a obviňuje Ukrajinu z inscenovania incidentov.

V decembri 2022 zverejnil Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva podrobnú súhrnnú správu o popravách civilistov spáchaných ruskými jednotkami v úvodných týždňoch invázie. Správy zdokumentovali znásilnenia, rabovanie a neselektívne zabíjanie. Forenzní experti potvrdili dôkazy mučenia, ako sú popáleniny, zlomeniny kostí a chýbajúce zuby. Preživší opisovali popravy bez udania dôvodu a využívanie civilistov ako ľudských štítov.

Viceprezidentka Európskej komisie Kaja Kallasová v apríli 2025 pri príležitosti tretieho výročia masakru povedala, že o vojnových zločinoch ruských vojakom voči civilistom v Buči existujú „nesporné“ dôkazy. „Od fotografií po telefónne záznamy a dekódované signály  používané veliteľmi na ruských rádiových kanáloch. Niet o čom pochybovať. Presne vieme, kto sú páchatelia.“

Pri tej istej príležitosti ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky potvrdil, že ukrajinské orgány začali vyšetrovať viac ako 180 000 vojnových zločinov. Dodal, že vkladá nádeje do Medzinárodného trestného súdu, aby postavil najzávažnejších zločincov pred spravodlivosť.

Diplomatická služba Európskej únie v apríli 2025 označila masaker v Buči za jasný dôkaz ruských vojnových zločinov a symbol ruskej brutality. Európska únia pritom nepovažuje podobné vojnové zločiny za izolované incidenty, ale za súčasť zámernej kampane teroru a ničenia namierenej proti ukrajinským civilistom.

V novembri 2025 bol podľa obžaloby ukrajinského generálneho prokurátora ako prvý podozrivý konkrétny veliteľ ruskej jednotky menovaný Jurij Vladimirovič Kim, ktorý má niesť zodpovednosť za masové popravy civilistov v Buči. Ukrajina v rámci vyšetrovania už predtým označila za podozrivých desiatky ruských vojakov.

Dôsledky masakru v Buči potvrdili aj reportéri AFP

Ruské sily sa z Buče vzdialenej len 25 kilometrov od Kyjeva stiahli 30. marca 2022. Starosta Anatolij Fedoruk vyhlásil, že mesto bolo oslobodené 31. marca. Ako potvrdil aj novinár AFP Danny Kemp reportéri agentúry do Buče vstúpili 2. apríla približne o 15:30 miestneho času a potvrdili prítomnosť približne 20 tiel v civilnom oblečení na Jablonskej ulici. Informovali pritom, že jedno z tiel má zviazané ruky za chrbtom. Kemp v tomto článku zo 17. apríla 2022 podrobne opísal, čo s kolegami v Buči videl.

ZOBRAZIŤ SKRYŤ

Varovanie: Citlivý obsah

Image
Pracovníci mesta nesú vrecia s telami šiestich čiastočne spálených tiel nájdených v meste Bucha 5. apríla 2022. Ukrajinskí predstavitelia uvádzajú, že v širšom okolí Kyjeva bolo nájdených viac ako 400 tiel civilistov, z ktorých mnohé boli pochované v masových hroboch. AFP / Genya SAVILOV

Agentúra AFP v apríli 2022 priniesla aj svedectvá obyvateľov Buče, s ktorými v tom čase viedla rozhovory priamo na mieste (tutu). Podľa miestnej obyvateľky a matky dvoch detí, sa po niekoľkých týždňoch ruskej okupácie Buče situácia zhoršila, keď do mesta prišli starší, drsnejší vojaci a začali šíriť strach medzi obyvateľmi mesta. „Zle zaobchádzali s každým. A vtedy sa začali masakre,“ povedala žena, ktorá si neželala uviesť svoje priezvisko. „Naši susedia išli okolo 17:00 vyniesť odpadky. Boli to dvaja muži a jedna žena. Jeden z mužov slúžil v armáde. Už sa nevrátili. Našli ich ženy z nášho domu, keď išli po drevo na dvor. Telá ležali v krvi na zemi so stopami po guľkách.“

Agentúra AFP v apríli 2022 zverejnila aj videoreportáž o následkoch ruskej okupácie, v ktorej sme priniesli ďalšie svedectvá od príbuzných obetí.

V decembri 2022 uverejnil denník The New York Times aj vizuálnu investigatívnu správu, v ktorej odhalil konkrétnu ruskú vojenskú jednotku údajne zodpovednú za masaker civilistov v Buči.

Výskumníci organizácie Human Rights Watch, ktorí pracovali v Buči od 4. do 10. apríla 2022, našli rozsiahle dôkazy o popravách bez súdneho konania, iných nezákonných zabitiach, nútených zmiznutiach a mučení, pričom všetky tieto činy predstavujú vojnové zločiny a potenciálne zločiny proti ľudskosti.

Po oslobodení Buče na jar 2022 aktivovala Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) tzv. Moskovský mechanizmus – prostriedok na vyšetrovanie možných závažných porušení medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv. Na základe tejto misie odborníci vypracovali správu, v ktorej zdokumentovali masové vraždy civilistov, popravy, mučenie a iné zločiny spáchané počas ruskej okupácie, ktoré zhrnuli v správe z apríla 2024.

„Misia pripomína, že incident v Buči nebol nikdy vyšetrený Ruskou federáciou. Keď sa udalosti v Buči stali všeobecne známymi, ruský prezident Vladimir Putin zablahoželal jednotke, ktorá v Buči operovala za  ‚veľké hrdinstvo a odvahu‘ a udelil jej titul Strážcov za ochranu suverenity Ruska,“ čítame v správe.

Satelitné snímky

Jedno z hlavných tvrdení Blacka v predmetnom videu je, že mŕtvoly civilistov sa v Buči začali objavovať „až štyri dni po odchode ruských vojsk z mesta“. Okrem fotografií zhotovených na mieste agentúrou AFP je toto tvrdenie v rozpore aj so satelitnými snímkami, ktoré 4. apríla 2022 zverejnila spoločnosť Maxar Technologies.

Denník New York Times zverejnil analýzu satelitných záberov z blízkeho okolia Jablonskej ulice v Buči a porovnal ju s ukrajinskými videami z 1. a 2. apríla, na ktorých sú zachytené mŕtve telá, pričom dospel k záveru, že tieto telá sa na daných miestach nachádzali po dobu najmenej troch týždňov, tj. už v čase, keď mesto ovládali ruské sily.

„Satelitné snímky, ktoré (denníku New York Times) poskytla spoločnosť Maxar Technologies, ukazujú, že najmenej 11 z nich bolo na ulici už od 11. marca, keď Rusko podľa vlastného vyjadrenia obsadilo mesto,“ píše sa v článku NYT.

V AFP sme porovnali satelitné snímky od spoločnosti Maxar Technologies 19. marca 2022 s vlastnými fotografiami od reportérov AFP z 2. apríla. Potvrdili sme, že viaceré z tiel, ktoré sme 2. apríla odfotografovali na Jablonskej ulici, boli v rovnakej polohe a na rovnakom mieste už 19. marca, keď mesto ešte kontrolovalo Rusko:

Image
Porovnanie dvoch fotografií z 19. marca a 2. apríla, na ktorých sú telá oblečené v civilnom oblečení ležiace na ulici v ukrajinskom meste Bucha (AFP / Simon MALFATTO, Valentina BRESCHI)

Dobové vyšetrovanie BBC a ďalších médií na základe satelitných snímok tiež dospelo k záveru, že obvinenia zo „zinscenovania“ masakru Ukrajincami sú nepodložené. 

Ostatné tvrdenia

Black vo virálnom videu šíri aj tvrdenie, že mŕtve telá civilistov mali na rukách biele pásky, čo je podľa neho znakom toho, že buď sympatizovali s Rusmi, alebo na rozdiel od ukrajinských sympatizantov, ktorí mali údajne nosiť modré pásky, zastávali neutrálny postoj. 

Novinári AFP na mieste začiatkom apríla 2022 skutočne videli jednu obeť s bielou páskou ležať na Jablonskej ulici, ako dokumentuje nasledujúca fotografia: 

ZOBRAZIŤ SKRYŤ

Varovanie: Citlivý obsah

Image
Muž prechádza okolo tela civilistu v meste Buča, neďaleko ukrajinského hlavného mesta Kyjev, 3. apríla 2022. AFP / Sergei SUPINSKY

Ako však uviedla ukrajinská fact-checkerská organizácia StopFake, miestne médiá informovali (tutu), že ukrajinskí civilisti v niektorých okupovaných oblastiach mali prikázané nosiť biele pásky. Agentúra Reuters 3. apríla 2022 tiež informovala o žene, ktorá uviedla, že obyvatelia dostali od ruských okupantov príkaz nosiť biele látkové pásky.

Pozreli sme sa aj na tvrdenie o starostovi Buče, ktorý po oslobodení mesta nespomínal mŕtve telá. Toto tvrdenie bolo zdieľané aj tu alebo tu, alebo ako súčasť tlačovej konferencie stáleho ruského predstaviteľa pri OSN Vasilija Nebenzju zo 4. apríla 2022. Fakt, že sa starosta Buče Anatolij Fedoruk vo svojom prvom videu uverejnenom po oslobodení na svojej facebookovej stránke z 1. apríla 2022 nezmienil o ruských zverstvách, mal údajné dokazovať, že mŕtve telá sa objavili neskôr a boli teda zinscenované.

Ako však uviedla nemecká organizácia Correctiv, Fedoruk už začiatkom marca 2022 povedal, že mesto nemohlo odstrániť mŕtve telá z ulíc, pretože to bolo v tom čase príliš nebezpečné, ako informovali miestne médiá (tutu) Nie je však jasné, či mal na mysli mŕtvoly na Jablonskej ulici.

Po oslobodení Buče vysvetlil Fedoruk situáciu v rozhovore pre CNN, v ktorom povedal, že na uliciach je stále „veľa mŕtvych tiel“. Skutočnosť, že starosta vo svojom videu z 1. apríla nehovoril o mŕtvolách, teda nie je dôkazom toho, že v meste pred oslobodením mŕtvoly neboli.

Nový plán prímeria po takmer 4 rokoch vojny

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 uplynuli takmer štyri roky. Za ten čas boli zabité desiatky tisíc civilistov a vojakov, zatiaľ čo milióny Ukrajincov boli nútené opustiť svoje domovy.

Vedúci predstavitelia americkej administratívy so súhlasom Donalda Trumpa predstavili 19. novembra 2025 28-bodový plán na ukončenie vojny. Kyjev aj európski lídri pôvodnú verziu odmietli. Európski lídri považovali pôvodný plán za zoznam prianí Kremľa a varovali pred prílišnými ústupkami voči Moskve.

28-bodový plán vyzval Ukrajinu, aby sa vzdala častí svojho územia, limitovala svoju armádu a zakázal tejto východoeurópskej krajine vstup do NATO. Rusko sa podľa neho má zaviazať, že už nebude útočiť na Ukrajinu.

Pôvodný plán, počítal s tým, že Ukrajina sa stiahne zo svojej východnej oblasti Doneck a USA de facto uznajú oblasti Doneck, Krym a Luhansk za ruské. 

Ukrajina neskôr uviedla, že dosiahla „porozumenie“ s USA a že obe strany po rokovaniach v Ženeve ustúpili od niektorých bodov, s ktorými Kyjev nesúhlasil.

Po zapracovaní námietok zástupcovia Kremľa 26. novembra 2025 preskúmali aj návrh USA a požiadali o ďalšie konzultácie k určitým bodom. Nie je jasné, ktoré body boli odstránené a ktoré zostali. V rokovacích pozíciách Ruska a Ukrajiny pretrvávajú zásadné rozdiely.

Trump pôvodne vyhlásil, že chce, aby s mierovou dohodou podporovanou USA Ukrajina súhlasila do štvrtka 27. novembra 2025, teda do sviatku Vďakyvzdania. Neskôr sa americký prezident od tohto termínu dištancoval a vyhlásil: „Pre mňa je konečný termín ten, keď to skončí.“

Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?

Kontaktujte nás