Ako vyzerá naša práca
Overovanie a vyvracanie virálnych a škodlivých neprávd a dezinformácií
Fact-checkeri agentúry AFP overujú pochybné tvrdenia, ktoré sa virálne šíria na internete a majú vplyv a potenciál škodiť spoločnosti. Tvrdenia, ktorými sa zaoberáme, sa objavujú na platformách sociálnych sietí, blogoch, webových stránkach či aplikáciách na posielanie správ a iných fórach vo verejnom priestore.
Tvrdenia, ktoré chceme overiť, vyberáme po posúdení, či je overenie daného tvrdenia vo verejnom záujme a či sme schopní zhromaždiť jasné a dostatočné dôkazy na vyvrátenie daného konkrétneho tvrdenia alebo súboru tvrdení. Fact-checkerský tím AFP overuje fakty, resp. pravdivostnú hodnotu konkrétnych tvrdení, a nie názory alebo osobné presvedčenie. Naše články zverejníme iba v prípade, že máme k dispozícii dostatok silných, vzájomne nezávislých a podložených dôkazov.
Osobitnú pozornosť venujeme dezinformáciám a nepravdám, ktoré by mohli ohroziť zdravie alebo životy ľudí či poškodiť demokratické procesy, ako aj tým, ktoré obsahujú prvky prejavov neznášanlivosti či rasizmu.
Uplatňujeme rovnaký investigatívny prístup a štandardy dokazovania bez ohľadu na to, kto je pôvodcom či šíriteľom tvrdenia, nezameriavame sa na žiadneho konkrétneho kandidáta, stranu alebo webovú stránku. Je však možné, že niektorými zdrojmi sa zaoberáme častejšie, pokiaľ konzistentne šíria potenciálne škodlivé dezinformácie. Viac informácií o etických normách, ktoré zaväzujú AFP k nestrannosti a nezávislosti, si môžete prečítať tu.
Otvorené zdroje
V našich článkoch vychádzame z nestranných primárnych zdrojov, ktoré zhromažďujú naši fact-checkeri, pričom využívajú jednak vlastné archívy AFP, ale spolupracujú aj s reportérmi agentúry v teréne po celom svete. Kontaktujeme taktiež odborníkov a citujeme ich v našich článkoch, pričom uvádzame, pre koho pracujú, aká je ich odbornosť a prípadný konflikt záujmov. Pre overenie hlavného tvrdenia v rámci fact-checkingového článku vyžadujeme aspoň dva nezávislé zdroje informácií.
V článkoch sa snažíme transparentne odprezentovať kroky, ktoré sme vykonali počas procesu overenia, a to prostredníctvom odkazov, vložených obrázkov, snímok obrazovky, fotografií a archivovaných dôkazov, ktoré sme použili na dosiahnutie našich záverov. Naším cieľom je, aby čitatelia pochopili, ako prebiehalo prešetrenie, a aby mohli sami replikovať náš postup.
Agentúra AFP spravidla pri overovaní faktov nepoužíva anonymné zdroje. Výnimkou môžu byť prípady, kedy môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti zdroja, pričom však informácie, ktoré zdroj poskytol, sú potrebné na vyvrátenie nepravdivého tvrdenia a boli potvrdené inými otvorenými zdrojmi.
Ak je niektorý prvok prešetrovaného tvrdenia pravdivý, potvrdíme to v našich fact-checkingoých článkoch uvedením podložených dôkazov.
Nástroje a prístupy
Pri našej práci používame tradičné novinárske metódy, viacero jednoduchých nástrojov, zdravý rozum a veľkú opatrnosť.
Ak sa napríklad domnievame, že fotografia je zmanipulovaná alebo prezentovaná mimo svoj pôvodný kontext, vyhľadáme pôvodnú snímku a pokúsime sa osloviť fotografa alebo fotografovanú osobu, aby sme sa dozvedeli viac. Alebo ak narazíme na štatistické dáta, ktoré sú zneužité na podporu argumentov, vyhľadáme pôvodný zdroj a diskutujeme s odborníkmi, aby sme získali ich kvalifikovaný názor na štatistické dáta uvedené v tvrdení.
Používame archivačné nástroje, akými sú Wayback Machine alebo Perma.cc, aby sme nenavyšovali počet kliknutí na falošné informácie a aby sme uložili záznam pre prípad, že obsah bude neskôr upravený alebo odstránený. Preto archivujeme nepravdivé tvrdenia aj odkazy na dôkazy, kedykoľvek je to možné.
Nižšie uvádzame prehľad konkrétnych metód, ktoré pravidelne používame pri vyvracaní:
Vyhľadávanie obrázkov
Veľká časť nepravdivých informácií sa týka starších obrázkov vytrhnutých z ich pôvodného kontextu.
Ak chceme vypátrať zdroj obrázku, začneme spätným vyhľadávaním obrázkov, pričom obrázok vložíme do jedného alebo viacerých vyhľadávačov, aby sme zistili, či sa už niekedy v minulosti objavil na internete.
Kliknutím pravým tlačidlom myši na obrázok v prehliadači Google Chrome sa zobrazí možnosť „vyhľadať obrázok v Googli“. Vyhľadávač prehľadá svoju databázu a zistí, či sa v jeho indexe nachádzajú podobné obrázky.
Pravidelne používame a odporúčame náš webový plugin InVID/WeVerify, ktorý ponúka možnosť výberu z vyhľadávacích služieb Google, Bing, Yandex, TinEye a Baidu, a to jednoduchým kliknutím pravým tlačidlom myši na obrázok.
Nie vždy sa pomocou spätného vyhľadávania podarí nájsť výsledok, buď preto, že obrázok nebol v minulosti na internete uverejnený, alebo preto, že ešte nebol indexovaný vyhľadávačom. Niekedy môže byť vyhľadávací algoritmus zmätený, pretože referenčný obrázok bol prevrátený, ako sa to napríklad stalo v prípade tohto článku o bývalom japonskom premiérovi.
Pri dohľadaní miesta alebo dátumu vyhotovenia snímky preto sledujeme aj vizuálne stopy (napríklad nápisy na obchodoch, dopravné značky, architektúru, vegetáciu, štátne poznávacie značky).
Na príklade nižšie vidieť, ako sme identifikovali presné miesto vyhotovenia fotografie z Holandska porovnaním architektonických detailov a značiek na fotografii (vľavo) s tými, ktoré sme našli v Google Maps Street View (vpravo).
Samotné obrázky alebo videá zvyčajne nie sú dostatočným dôkazom pre vyvrátenie nepravdivých tvrdení. Preto taktiež kontrolujeme súlad obrázka s dodatočnými informáciami, akými sú napríklad dátum prvého uverejnenia či poveternostvné podmienky v čase vyhotovenia.
Pri práci s podozrivými obrázkami sa snažíme získať pôvodné súbory, aby sme vedeli zistiť, či boli upravované.
Overovanie videí
Pre analýzu videí používame taktiež plugin InVID/WeVerify, ktorý bol čiastočne vyvinutý agentúrou AFP. Tento nástroj umožňuje rozdeliť video na jednotlivé zábery a následne pomocou nich vykonať sériu spätných vyhľadávaní.
Ak máte podozrenie, že obrázok bol prevrátený, tento nástroj taktiež umožňuje prevrátiť ho späť.
Vyhľadávanie a overovanie výrokov a dát
Jednoduché skopírovanie a vloženie textu do vyhľadávača často odhalí, či už v minulosti koloval na internete.
Ak je komentár pripisovaný určitej osobe, pre potreby overenia hľadáme spoľahlivý zdroj (zvukový alebo obrazový záznam, oficiálny prepis), ako aj online účty danej osoby. Často priamo kontaktujeme aj predmetnú osobu, aby sme potvrdili konkrétne vyjadrenie.
Pri práci s kvantitatívnymi dátami vyhľadáme pôvodnú štúdiu a jej metodiku a kontaktujeme odborníkov, ktorí sú buď autormi danej štúdie či odborníkmi so skúsenosťami s výskumom v rovnakej oblasti, aby sme overili, či nie sú údaje v overovaných príspevkoch skreslené alebo dezinterpretované.
Pravidelne sa zaoberáme témami, o ktorých máme len málo predchádzajúcich vedomostí. V týchto prípadoch spolupracujeme s novinármi AFP, ktorí majú odborné znalosti v danej oblasti, regióne alebo jazyku. Úzko spolupracujeme s celosvetovým tímom fact-checkerov AFP, aby sme overili aspekty tvrdení, ktoré sa môžu týkať iných regiónov.
Obsah generovaný umelou inteligenciou
Ako každá nová technológia, aj umelá inteligencia (AI) prináša nové nástroje a nové výzvy.
Je čoraz zložitejšie overiť obsah vytvorený umelou inteligenciou, hoci väčšina našej činnosti súvisiacej s overovaním sa stále zameriava na menej sofistikované techniky falšovania informácií.
AFP má interné usmernenia o tom, ako zaobchádzať s obsahom vytvoreným umelou inteligenciou. Tieto usmernenia sa pravidelne aktualizujú vzhľadom na rýchly vývoj v tejto oblasti. Dôkazy z nástrojov na detekciu umelej inteligencie nemôžeme použiť samostatne a vždy musíme vykonať aj iné kontroly (napr. spätné vyhľadávanie obrázkov atď.). Podrobnejšie informácie o tom, ako pristupujeme k umelej inteligencii, nájdete v redakčných štandardoch a osvedčených postupoch AFP a v našej Fact-checkerskej príručke.
Krížová kontrola informácií
Ak sa nám zdá, že tvrdenie kolujúce na internete je pochybné – najmä ak pri ňom nie je uvedený zdroj – naším prvým krokom je pozrieť si komentáre pod príspevkom. Niektoré z nich môžu poskytnúť protichodné informácie či dôležité indície o pravdivosti príspevku.
Ak sa spomína určitá osoba alebo organizácia, kontaktujeme ju, aby sme získali jej verziu udalostí. Ak je to vhodné a možné, kontaktujeme zdroj prešetrovaného tvrdenia s cieľom získania ďalších informácií.
Ak je pochybná publikácia založená na obrázku alebo videu, vyhľadáme iné obrázky z rovnakej udalosti, aby sme ich mohli vzájomne porovnať. Snažíme sa tiež kontaktovať autora záznamu a zistiť viac informácií.
Nielen internet
Pri niektorých fact-checkingových článkoch nestačí len internet a telefón. Niekedy – ako je to v žurnalistike vo všeobecnosti – musíte byť priamo v teréne. Keď sa niečo dá overiť osobne, vysielame našich reportérov, aby situáciu preskúmali na vlastné oči a uši. Úzko spolupracujeme aj s novinármi agentúry AFP, ktorí prinášajú správy z celého sveta.
V tomto článku z apríla 2024 sme napríklad overili video, ktoré zobrazovalo vojenské vozidlá na ceste v blízkosti staveniska. Titulky ich označili ako francúzske obrnené vozidlá, ktoré prišli do ukrajinského mesta Odesa v súvislosti s konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou. Na overenie pôvodu videa a krajiny, ktorej by mohli patriť vojenské vozidlá s daným označením, sme použili informácie z otvorených zdrojov dostupné online.
Pomocou týchto nástrojov sa nám podarilo zistiť, že video bolo natočené v Poľsku. Na záberoch sme identifikovali plagát volebnej kampane, čo nám umožnilo zúžiť lokačný rozsah na konkrétne mesto. Kolegovia z kancelárie AFP vo Varšave kontaktovali miestnych úradníkov v tomto meste a ľudia zapojení do volebnej kampane boli schopní poskytnúť fotografie presného miesta, kde sa video natáčalo. Dokázali sme tak, že video bolo skutočne natočené v Poľsku, a nie v Odese, ako sa tvrdilo v príspevku na sociálnych médiách.
Editorský proces a hodnotenie
Naši redaktori spolupracujú s regionálnymi editormi počas celého procesu overovania faktov. Editori diskutujú s redaktormi o jednotlivých tvrdeniach v navrhovaných fact-checkingových článkoch, posudzujú a vysvetľujú, aké dôkazy budú potrebné, a editujú články pred uverejnením.
Fact-checkingové články uverejnené na stránkach AFP obsahujú aj hodnotenie pravdivosti daného tvrdenia, aby čitatelia vedeli, aký je náš záver. Hodnotenie je buď súčasťou hlavičky v hornej časti článku, ako je uvedené nižšie, alebo je vysvetlené v úvode článku.
Používame tieto hodnotenia:
- Nepravda - Používame, ak je tvrdenie nepravdivé, ak ho vyvracia viacero spoľahlivých zdrojov.
- Pravda - Používame, ak je tvrdenie pravdivé, ak viaceré spoľahlivé zdroje potvrdili, že informácie sú skutočné a v súlade s realitou.
- Zavádzajúce - Používame, ak je tvrdenie zavádzajúce, ak obsahuje správne informácie (text, fotografiu alebo video), ale boli vytrhnuté z kontextu alebo sú zmiešané s nepravdivými informáciami.
- Fotomontáž - Ak bola fotografia zmanipulovaná s cieľom zavádzať.
- Upravené video - Ak bolo video zmanipulované s cieľom zavádzať.
- Chýbajúci kontext - Ak tvrdenie obsahuje určitú časť pravdy, ale bez ďalších informácií by mohlo byť zavádzajúce.
- Satira - Ak je tvrdenie nepravdivé a má potenciál zavádzať, ale pôvodne nevzniklo za týmto účelom (napr. ide o humor, paródiu).
- Hoax - Ak je obrázok alebo udalosť vymyslená.
- Deepfake - Ak je videozáznam či zvuková nahrávka zmanipulovaná pomocou umelej inteligencie s cieľom vytvoriť fabrikácie tváriace sa ako skutočnosť.
Viac informácií o našom procese overovania faktov a redakčných pokynoch nájdete vo Fact-checkerskej príručke AFP.
Partnerstvá s online platformami
Meta program
V rámci programu Third Party Fact-checking spoločnosti Meta považujeme nahlásené príspevky na Facebooku a Instagrame za súčasť skúmaných materiálov pri príprave našich článkov, pričom sa naše fact-checkingové články objavujú na platformách pri takých príspevkoch, ktoré sme označili ako nepravdivé, čiastočne nepravdivé alebo s chýbajúcim kontextom.
Program TikTok
V rámci globálneho fact-checkingového programu TikToku považujeme videá zverejnené na TikToku za súčasť materiálov, ktoré skúmame. Naše kontroly faktov pritom prispievajú k procesu moderovania v tejto aplikácii. Obsah TikToku skúmame aj ako súčasť obsahu, ktorým sa zaoberáme v rámci fact-checkov, ktoré uverejňujeme na našich webových stránkach.
Naše tímy na overovanie faktov v Brazílii, Mexiku, USA (v španielčine), Indii, Nemecku a Francúzsku prevádzkujú WhatsApp kanály, prostredníctvom ktorých nám môže verejnosť posielať podnety na prešetrenie.
Claim Review
AFP používa vo svojich fact-checkingových článkoch nástroj Claim Review. To umožňuje vyhľadávačom ako Google a Bing ľahšie zobrazovať prácu fact-checkerov pri vyhľadávaní konkrétnych tvrdení.
Viac informácií o našich partnerstvách a financovaní nájdete tu.