Zdravotní pracovníci v Toronto General Hospital v apríli 2020 počas pandémie nového koronavírusu (AFP / Cole Burston)

Kanadský lekár šíril nepravdy o tom, že pandémia je „podvod“

Copyright AFP 2017-2021. Všetky práva vyhradené.

Príspevky a články o kanadskom lekárovi Rogerovi Hodkinsonovi, ktorý nazval pandémiu „podvodom“ zdieľali koncom novembra tisíce používateľov Facebooku. Ten v rozpore so všeobecne akceptovaných nariadeniami a pokynmi tvrdil, že rúška a sociálny dištanc sú zbytočné. Jeho tvrdenia vyvrátili príslušné orgány a medicínski experti.

„Svetoznámy patológ Dr. Roger Hodkinson počas konferenčného hovoru povedal vládnym predstaviteľom v Alberte, že súčasná kríza spôsobená koronavírusom je ‘najväčší podvod spáchaný na nič netušiacej verejnosti’,“ píše sa v článku publikovanom na dezinformačnom portáli zemavek.sk 20. novembra 2020.

Snímka FB príspevku vyhotovená 2. decembra 2020

Tvrdenia boli v slovenčine zdieľané aj tu alebo tu. V angličtine boli rovnaké tvrdenia zdieľané napríklad tu, tu, tu alebo tu. Články o Hodkinsonovi sa šírili aj v iných jazykoch, napríklad v poľštine, chorvátčine či srbštine.

Hodkinson začal svoju reč pred mestskou radou Edmontonu, hlavného mesta kanadskej provincie Alberta k návrhu na rozšírenie nariadenia o zakrytí dýchacích ciest z 13. novembra tým, že uznal: „To, čo idem povedať, bude priamy a laický jazyk. Bude to tiež proti rozšírenému naratívu.“

Ďalej pokračuje: „Je tu absolútne neopodstatnená verejná hystéria poháňaná médiami a politikmi. Je to nehorázne. Toto je najväčší podvod, aký sa kedy spáchal na nič netušiacej verejnosti.“

Hodkinson je patológ a podľa svojich tvrdení vedie spoločnosť v Severnej Karolíne, ktorá predáva testy na COVID-19. Na webovej stránke spoločnosti MutantDx, ktorá sa zaoberá diagnostikou rakoviny, je uvedený ako výkonný predseda. Kľúčové slová COVID-19, Covid, corona alebo coronavirus sa však nenachádzajú na stránke MutantDx. MutantDx sa tiež neobjavuje na zoznamoch dodávateľov COVID-19 testov, ktorí boli schválení kanadskými či americkými zdravotnými úradmi.

Hodkinson je tiež vedený ako CEO dvoch spoločností (tu a tu), ktoré dodávajú odborné poradenstvo pre právne a iné účely.

Hodkinsonove tvrdenia však čelia značnému odporu lekárskych úradov a lekárskych odborníkov.

Albertské ministerstvo zdravotníctva „rešpektuje dôveryhodnosť doktora Hodkinsona ako lekára, ale nesúhlasí s jeho hodnotením ochorenia COVID-19 a jeho rady o tom, ako by mala vláda postupovať ohľadne pandémie, neberie na vedomie“, povedal pre AFP prostredníctvom emailu hovorca ministra zdravotníctva Steve Buick.

Dodal, že minister a vláda „sa naďalej spoliehajú na poradenstvo doktorky Deeny Hinshaw, hlavnej provinčnej lekárky pre verejné zdravie“.

Alberta Health Services, provinčný systém zdravotnej starostlivosti, uverejnil tweet, v ktorom sa tvrdí, že Hodkinson „nemá formálnu príslušnosť“ k zdravotníckym úradom, a ktorý vyzýva ľudí, aby sa radšej riadili pokynmi platnými pre provinciu.

Svoje stanovisko poskytla aj albertská lekárska asociácia. Tá na Twitteri napísala, že „Albertská sekcia laboratórnych lekárov nezdieľa žiadny z názorov dotknutej osoby“, ktorá je patológom. Skupina dodala, že „podporuje používanie rúšok, umývanie rúk a sociálny dištanc spolu so všetkými ostatnými opatreniami v oblasti verejného zdravia na zabránenie šíreniu ochorenia COVID-19“.

Royal College, kde bol Hodkinson certifikovaný, sa taktiež dištancovala od jeho vyhlásení.

„Royal College dôrazne podporuje všetky rady v oblasti verejného zdravia, ktoré poskytuje hlavný úradník pre verejné zdravie v Kanade, vrátane odporúčaní k sociálnej izolácii a noseniu rúšok, aby sa zabránilo šíreniu COVID-19,“ uvádza v stanovisku.

Royal College sa tiež ohradila voči tvrdeniam publikovaným na internete, že Hodkinson mal byť jej predsedom. „Chceme jasne uviesť na pravú mieru, že Dr. Hodkinson nemá a nikdy nemal pozíciu predsedu Royal College of Doctors and Surgeons of Canada.“

Alberta, ktorá mala k 2. decembru najviac aktívnych prípadov COVID-19 v Kanade, zakázala ešte 24. novembra spoločenské akcie v domácnostiach ako súčasť prísnejších obmedzení vrátane sprísnenia nosenia masiek, ktoré podľa zdravotníkov nebolo dostatočné. Provincia zaznamenala prudký nárast nových prípadov nákazy, ktorý v súčasnosti presahuje 17-tisíc.

„Neoblomne si stojím za svojimi vyjadreniami,“ povedal Hodkinson pre AFP, ktorá ho kontaktovala. Potvrdil taktiež, že bol osobou, ktorá sa telefonicky zúčastnila na zasadnutí mestskej rady Edmontonu (hlavného mesta provincie Alberta, pozn. red.).

Počas svojho príspevku v rade Hodkinson uviedol viaceré nepravdivé alebo nepodložené tvrdenia, ktoré sú uvedené aj v slovenských článkoch a príspevkoch a ktoré na tomto mieste AFP uvádza na pravú mieru: 

Tvrdenie č. 1: „Nemalo by sa to považovať za nič iné ako zlú chrípkovú sezónu,“ tvrdí Hodkinson. Takéto tvrdenie je však na základe porovnania úmrtností nepravdivé.

Podľa dát WHO súvisí chrípka alebo influenza s respiračným ochorením, ktorému padne každoročne za obeť medzi 290-tisíc až 650-tisíc ľudí. V samotnej Kanade zabije chrípka približne 3500 ľudí ročne.

Ochorenie COVID-19 zabilo viac ako 1,4 milióna ľudí po celom svete; v Kanade má doposiaľ 12-tisíc obetí

Davinder Sidhu, prezident Albertskej sekcie laboratórnych lekárov, telefonicky pre AFP povedal: „Toto je viac než len obyčajná chrípka, je to nový vírus, s ktorým sa náš imunitný systém ešte nestretol.“

„Nemáme zatiaľ dosť dobré vedomosti o tom, ako ľudský imunitný systém reaguje na tento vírus a často sa stáva, že je to práve odpoveď imunitného systému, ktorá môže spôsobiť vážne poškodenie,“ uviedol.

Sidhu v súčasnosti vedie výskum kanadskej štúdie, aby zistil, či rekonvalescenčná plazma odobratá od ľudí, ktorí sa zotavili z ochorenia COVID-19, môže pomôcť iným nakazeným.

V porovnaní s novým koronavírusom sme mali „sto rokov na štúdium a pochopenie vírusu chrípky,“ dodal Sidhu.

Agentúra AFP v minulosti už vyvrátila nepravdivé tvrdenia o úmrtnosti ochorenia COVID-19 v porovnaní s chrípkou a potvrdila aj, že COVID-19 a chrípka sa v Kanade sledujú a hlásia osobitne.

Podľa Ministerstva zdravotníctva SR sú počty obetí chrípky na Slovensku len v ráde jednotiek či desiatok a porovnanie s ochorením COVID-19 neobstojí. 

Ako vysvetľuje ministerstvo s odkazom na dáta Úradu verejného zdravotníctva, napríklad  v sezóne 2018/2019 bolo zaznamenaných 40 obetí, u ktorých sa preukázal vírus chrípky. V sezóne 2019/2020 boli podľa ÚVZ SR evidované len 3 takéto obete. 

K 3. decembru 2020 zomrelo na Slovensku od začiatku pandémie 930 ľudí na COVID-19.

Tvrdenie č. 2: „Rúška sú úplne zbytočné, neexistuje nijaký dôkaz o ich účinnosti,“ tvrdil Hodkinson a dodal, že „sociálny dištanc je tiež zbytočný, pretože COVID-19 sa šíri aerosólom, ktorý pred pristátím cestuje vzduchom asi 30 metrov.“

Opísať nosenie rúšok a odstupy ako zbytočné, je taktiež nepravdivé.

V analýze zverejnenej 27. júna 2020 v prestížnom vedeckom časopise The Lancet financovanej WHO bolo posúdených 172 štúdií z 16 krajín zaoberajúcich sa efektivitou ochranných prostriedkov a fyzického odstupu medzi ľuďmi. Analýza dochádza k záveru, že „súčasné opatrenia týkajúce sa fyzického odstupu vo vzdialenosti najmenej jedného metra sú spojené so značným znížením nákazy a vzdialenosť dvoch metrov môže byť ešte efektívnejšia.“

Analýza ďalej dodáva, že „používanie tvárových rúšok môže viesť k významnému zníženiu rizika nákazy“.

Väčšina zdravotníckych pokynov a opatrení (platných i na Slovensku) a vychádza z usmernení WHO, ktoré sú uvedené tu.

Úrad verejného zdravotníctva SR odporúča okrem iných opatrení nosenie rúšok, dvojmetrové rozostupy a umývanie rúk.

Sidhu, ktorý vedie štúdiu o ochorení COVID-19 na univerzite v Calgary, vyvracia Hodkinsonovo tvrdenie o rúškach. „To by malo zmysel vtedy, ak by vírusové častice neboli súčasťou kvapôčok vody, ktoré sú vlastne tým, čo zachytáva väčšina rúšok a čo bráni šíreniu choroby,“ uviedol.

Aerosóly, o ktorých hovorí Hodkinson, sú neviditeľné oblaky mikroskopických kvapôčok emitovaných počas dýchania a rozprávania. Keďže sú menšie ako kvapôčky emitované pri kašli či kýchnutí, môžu dlhšie zotrvávať vo vzduchu a šíriť sa do väčších vzdialeností.

Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) pridalo aerosóly do svojho zoznamu spôsobov šírenia vírusu. Stále sa však predpokladá, že hlavnou prenosovou cestou sú kvapôčky dýchacieho systému infikovaných jedincov vzdialených menej ako dva metre, a preto je sociálny odstup mimoriadne dôležitý.

„Zostaňte vo vzdialenosti najmenej 2 metrov od ostatných, kedykoľvek je to možné. To je pri prevencii šírenia Covid-19 veľmi dôležité,“ uvádza CDC.

Štúdia zverejnená v Septembri 2020 v Scientific Reports vedeckého magazínu Nature dochádza k záverom, že rúška sú účinné v redukcii aerosólových infekcií. „Ako chirurgické rúška, tak aj bezventilové respirátory KN95 - dokonca aj bez testovania toho, či sedia presne - znižujú mieru vonkajšej emisie častíc v priemere o 90 percent, respektíve v priemere o 74 percent pri rozprávaní a kašľaní, ak ich porovnávame s nenosením žiadneho rúška.

Tím AFP Fakty v minulosti vyvrátil viaceré nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia o zdravotných rizikách nosenia rúška napríklad tu alebo tu.

Tvrdenie č. 3: „Pozitívne výsledky testov neznamenajú (...) klinickú infekciu. Iba vyvolávajú verejnú hystériu a všetky testy by sa mali zastaviť, pokiaľ nebudete v nemocnici s dýchacími problémami,“ tvrdil Hodkinson vo svojom príspevku v diskusii.

Barry Pakes, odborný asistent na University of Toronto’s Dalla Lana School of Public Health, toto tvrdenie vyvrátil a zdôraznil hodnotu testovania.

V e-maile pre AFP uviedol, že „pozitívny test, pokiaľ nejde o zriedkavý falošne pozitívny test, indikuje prítomnosť ochorenia aj prenosu infekcie.“

PCR testy, ktoré prebiehajú výterom z nosohltanu, majú podľa článku na blogu Harvard Health Publishing porovnávajúceho rôzne druhy testov takmer nulovú mieru falošných pozitívov (tj. pozitívneho výsledku testu, aj keď v skutočnosti človek infikovaný nie je). Tieto zriedkavé falošne pozitívne výsledky sú spôsobené vo väčšine prípadov kontamináciou vzorky alebo inými problémami súvisiacimi s daným laboratóriom.

Podľa Pakesa by mali byť testovaní všetci tí, ktorí sú symptomatickí, ako aj všetci, ktorí boli v kontakte s chorými, a taktiež rizikové osoby.

Na Slovensku sa v súčasnosti vykonáva aj testovanie rýchlejšími antigénovými testami. Rozdiely medzi jednotlivými testami, tj. PCR testom, antigénovým testom a protilátkovým testom, vysvetľuje stránka Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Kým PCR test je „založený na detekcii genetického materiálu vírusu“ a je aj najspoľahlivejší, jeho vyhodnotenie trvá pomerne dlho.

Naopak antigénový test „je založený na stanovení bielkoviny, ktorá sa nachádza v obale vírusu“. Jeho spoľahlivosť je v porovnaní s PCR testom nižšia, antigénový test má slúžiť na identifikáciu tých, ktorí sú v čase testu najinfekčnejší. Veľkou výhodou oproti PCR diagnostike je však rýchlosť stanovenia výsledku, ktorá je približne do 15 minút. Ako sa píše na stránke ŠÚKL, „takisto ako pri PCR teste sa vzorka odoberá z nosohltana“.

Tím AFP Fakty v minulosti vyvrátil viaceré nepravdivé tvrdenia o testoch na ochorenie COVID-19 napríklad tu, tu alebo tu.

Článok preložil/-a
COVID-19