Rúška obmedzujú šírenie nákazy. Ak je človek infikovaný a nosí rúško, chráni tým svoje okolie

Copyright AFP 2017-2020. Všetky práva vyhradené.

Príspevky na Facebooku z augusta nabádajú proti noseniu rúšok obrázkom, podľa ktorého je na balení tvárových rúšok napísané, že rúška nechránia nositeľa pred koronavírusom. Takéto príspevky však dezinterpretujú význam nosenia rúšok. Americké aj slovenské zdravotnícke orgány doporučujú nosenie rúšok, aby sa zabránilo šíreniu choroby, keďže rúškom človek chráni svoje okolie, pokiaľ je sám infikovaný. Aj keď sú na ochranu nositeľa pred nákazou určené hlavne sofistikovanejšie respirátory, experti a najnovší výskum naznačujú, že aj bežné rúško znižuje riziko nakazenia sa koronavírusom.

Tisíce Slovákov na Facebooku zdieľali obrázok, na ktorom je vidno balenie rúšok s upozornením v angličtine, podľa ktorého rúško „neposkytuje žiadnu ochranu proti COVID-19“. Jeden z takýchto príspevkov uverejnila napríklad FB stránka Prečo média mlčia.

Iný príspevok, ktorý na súkromnom profile používateľky nazbieral viac ako 800 zdieľaní, mal zasa popisok so znením: „Takže jediný dôvod PREČO MAJÚ DETI NOSIT V SKOLE RÚŠKA ??? (Dôvodov prečo nie sú celé štúdie. Poškodzujú totiž pri dlhodobom nosení zdravie!! Nevadí?)“.

Snímka FB príspevku vyhotovená 21. septembra 2020

V angličtine či francúzštine sa podobné príspevky objavili ešte v máji tohto roku - už v tom čase ich agentúra AFP uviedla na pravú mieru.

Napriek tomu, že varovanie od výrobcu na americkom balení rúšok je autentické, nie je pravda, že by rúška neslúžili na ochranu pred novým koronavírusom SARS-Cov-2 spôsobujúcim ochorenie COVID-19 alebo že by boli zbytočné. Aj keď nechránia samotného nositeľa (a už vôbec nie tak dobre ako FFP2 či N95 respirátory), nosenie rúšok napomáha v obmedzovaní šírenia choroby, keďže zamedzuje kvapôčkovému prenosu infekcie.

Podľa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) rúško „nemá slúžiť na ochranu nositeľa, ale môže zabrániť šíreniu vírusu z nositeľa na ostatných.“ CDC na svojej stránke uvádza, že „COVID-19 môžu šíriť ľudia, ktorí nemajú príznaky a nevedia, že sú infikovaní. Preto je dôležité, aby každý človek nosil rúško na verejných priestranstvách…“

Infografika agentúry AFP zo 17. augusta vysvetľujúca stupeň ochrany pred nákazou ochorenia COVID-19 v prípade nosenia rúšok

Podobné dôvody sú spomenuté aj v opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorým sa zakazuje pobyt na verejných priestranstvách v interiéroch od 14. septembra, pokiaľ človek nemá rúškom prekryté ústa a nos. „Ochorenie COVID-19 patrí medzi kvapôčkovú infekciu a šíri sa primárne vzdušnou cestou pri kašľaní, kýchaní alebo rozprávaní. Prekrytie horných dýchacích ciest je jedným z dôležitých nástrojov na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 na území SR. Cieľom je zabrániť prenosu kvapôčok od nosičov tohto ochorenia a následne tak ďalšiemu šíreniu ochorenia v populácii. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 42/1994 Z. z. poslaním civilnej ochrany je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie,“ píše sa v ňom.

Tím AFP Fakty oslovil infektológa Petra Sabaku z Kliniky infektológie a geografickej medicíny Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Ten už v minulosti vyvrátil štyri mýty o nosení rúšok.

V emaili z 21. septembra 2020 potvrdil dôležitosť rúšok a apeloval na ľudí, aby ich nepodceňovali. „Rúška rozhodne chránia okolie pred nositeľom, ktorý je prenášačom vírusu a nevie o tom, nemá príznaky.“

Okrem toho však Sabaka poukázal na skúsenosti s epidémiou prvého vírusu SARS a citoval relevantnú štúdiu z Hong Kongu: „Výskumníci zisťovali, či bežné chirurgické rúška ochránili zdravotníkov pred SARS v roku 2003. Preukázali, že zdravotníci, ktorí mali aspoň bežné rúška sa nakazili menej často ako tí, ktorí ich nemali. Rúška aspoň čiastočne chránia aj pred nákazou kvapôčkovou infekciou.“

Podobne komunikuje na Facebooku aj Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré naviac poukazuje na vzťah medzi množstvom vírusu, ktorému je človek vystavený, a závažnosť priebehu choroby: „Čím väčšiemu množstvu vírusu sme vystavení, tým sa zvyšuje šanca na ťažší priebeh ochorenia a prípadnú smrť.“

Vedci zatiaľ na túto problematiku nemajú jednoznačný názor. Vzťah medzi množstvom vírusu (anglicky „viral load“) a potenciálnymi príznakmi choroby potvrdzuje na vzorke 1145 ľudí nová medzinárodná štúdia nedávno uverejnená v najprestížnejšom medicínskom časopise The Lancet. K podobnému záveru prišli vedci v článku v Journal of General Internal Medicine. Naopak, výskum z Južnej Kórey nepotvrdil, že bezpríznakoví pacienti majú v tele menšie množstvo vírusu ako príznakoví.

KORONAVÍRUS