Smrtnosť ochorenia COVID-19 nie je nižšia ako smrtnosť chrípky

Analytička portálu Echo24.cz Zlámalová bola jednou z účastníčok televíznej debaty Prima Partie na stanici CNN / Prima News 25. októbra 2020 (úsek, v ktorom zaznie jej nepravdivé tvrdenie, začína v čase 24:40). Počas debaty okrem iného uviedla: „Svetová zdravotnícka organizácia aktuálne vydala úplne novú štúdiu, je to dokonca takzvaná metaštúdia, ktorá dáva dokopy dáta asi zo sedemdesiat štúdií z celého sveta, z ktorých sa ukazuje, že nebezpečnosť toho vírusu, smrtnosť toho vírusu, je násobne nižšia ako sa uvádzalo ... WHO, čo stále je snáď nejaká autorita, hovorí, že to je 0,23%. Aby mali diváci predstavu, to je na úrovni nie chrípky, ale bežných viróz.“ Dodala, že v takom prípade „tie tvrdé opatrenia sú absolútne neadekvátne.“

Tento jej ani nie minútový vstup v televíznej debate sa začal rýchlo šíriť na YouTube, kde má už vyše 310 000 zhliadnutí, a na Facebooku prostredníctvom viacerých príspevkov, napríklad tohto príspevku z 26.októbra 2020, ktorý zdieľalo už vyše 15 000 používateľov, ale aj príspevkov v slovenčine na stránkach Portál Kulturblog a Velmi nemravne vtipy.

FB stránka Portál Kulturblog s väzbami na ĽSNS zdieľala video s popisom „WHO: COVID-19 je bežná viróza❗️“.

Image

Snímka FB príspevku vyhotovená 3. novembra 2020 

Od slova do slova boli Zlámalovej slová prepísané aj v článkoch na dezinformačných stránkach eurorespekt.sk a infovojna.sk.

Celkovo zdieľalo tieto tvrdenia viac ako 15-tisíc slovenských používateľov Facebooku.

Problém je v tom, že Zlámalová podala nesprávne informácie, a to hneď na niekoľkých úrovniach. Prejdeme ich tu postupne jedno za druhým.

1. Jedná sa o oficiálnu štúdiu WHO?

Nejedná. Štúdia, z ktorej Zlámalová v debate cituje, je len jednou z mnohých vedeckých publikácií, ktoré WHO na svojich stránkach periodicky zverejňuje. Neznamená to však, že sa jedná o oficiálny dokument tejto organizácie, čo česká kancelária WHO potvrdila na svojej facebookovej stránke: 

„Štúdii Johna P. A. Ioannidisa zameranej na mieru smrtnosti úmrtnosti ochorenia COVID-19, ktorá vychádza z dát o séroprevalencii uverejnených v Bulletine WHO, bola venovaná veľká pozornosť. Radi by sme uviedli, že za tvrdenia zverejnené v tejto publikácii sú zodpovední len autori. Jej postoje a závery nereprezentujú postoje WHO.“

Sám autor štúdie, profesor medicíny na Stanfordskej univerzite John P. A. Ioannidis, hneď v záhlaví uvádza, že štúdia síce prešla tzv. peer review, ale ešte nebola finalizovaná. Je tiež potrebné zobrať do úvahy, že dáta, ktoré v štúdii použil, pochádzajú z doby pred 9. septembrom, takže jej závery sa netýkajú súčasnej druhej vlny nákazy.

Dr. Ioannidis v štúdii tvrdí, že smrtnosť nemožno brať ako pevnú fyzikálnu konštantu, ktorú možno aplikovať naprieč populáciou. „V rôznych lokalitách sa môže výrazne líšiť v závislosti od štruktúry populácie, kombinácie prípadov infekcie a úmrtí a ďalších lokálnych faktorov. Mnou analyzované štúdie predstavujú 82 rôznych odhadov miery úmrtnosti na infekciu COVID-19, ale nie sú úplne reprezentatívne pre všetky krajiny a lokality po celom svete," stojí v štúdii. 

Ioannidis navyše dodáva, že odhadovať paušálne mieru smrtnosti jednej infekcie pre celý štát môže byť značne zavádzajúce, pretože existujú veľké odchýlky naprieč rôznymi sociálnymi a vekovými skupinami.

2. Medián alebo priemer?

Hodnota smrtnosti ochorenia COVID-19 vo výške 0,23%, ktorú Zlámalová v debate citovala, je medián, tj. stredová hodnota v rade čísel, nie priemerná hodnota. To však komentátorka portálu Echo24 nespomína. Nemožno s istotou povedať, či to bol zámer, alebo to autorka výroku nepovažuje za dôležité.

V tomto prípade je to ale veľmi relevantná informácia, pretože Ioannidis do štúdie zahrnul ako vzorky z oblastí, kde bolo málo testovaných a žiadne úmrtia, tak aj čísla z takých miest, ktoré boli epidémiou silno zasiahnuté a kde bola smrtnosť ďaleko vyššia. Použitím mediánu namiesto priemeru sa ale všetkým súborom dát dáva rovnaká váha bez ohľadu na to, koľko bolo kde vykonaných testov, čo je samé o sebe veľmi zavádzajúce.

3. CFR vs. IFR

„Smrtnosť tohto vírusu je násobne nižšia, než sa uvádzalo. Tie pôvodné čísla boli 3,4%. Tie posledné, o ktorých sa hovorilo, boli napríklad medzi 1% a 0,4%,“ povedala Zlámalová v relácii Prima Partie. Tu sa môžeme domnievať, že komentátorka nerozlišuje, resp. zamieňa, dve rôzne hodnoty: Case Fatality Rate, tj. počet úmrtí vydelený počtom pozitívnych testov (CFR), a Infection Fatality Rate, tj. počet úmrtí vydelený odhadovaným počtom všetkých nakazených (IFR).

CFR sa zakladá na potvrdenom počte odhalených prípadov, takže je síce presnejšia, ale tiež vychádza z ďaleko menšej vzorky. Podľa WHO bol v Českej republike k 24. októbru tento ukazovateľ na úrovni 2,22% (2 087 úmrtí na 93 969 vyliečených či obetí), pokiaľ sa počítala smrtnosť z počtu už uzatvorených prípadov. Globálne sa CFR pohybuje medzi 3% až 4%, ako uvádza WHO.

Naproti tomu IFR je nižšia, pretože toto číslo je založené na pomere mŕtvych k odhadovanému celkovému počtu nakazených (tj. aj tých, ktorí ešte neboli testovaní), čo podľa WHO môže byť až desatina populácie. Tu WHO odhaduje, že globálne IFR sa aktuálne môže pohybovať okolo 0.6%. Maria van Kherkove to uviedla ako odpoveď na otázku AFP počas tlačovej konferencie WHO z 12. októbra.

„Možno to neznie ako príliš, ale je to ďaleko viac ako u chrípky,“ povedala van Kerkhove. „A naviac sa IFR dramaticky zvyšuje s vekom.“

O tom, aký dôležitý je pri odhade smrtnosti vekový faktor, vypovedá aj najnovšia štúdia vedcov z Imperial College London. Podľa tej je celková hodnota IFR v krajinách s vyšším príjmom (tj. v takých, ktoré majú vyššiu koncentráciu starších ľudí) na úrovni 1,15%.

4. Má COVID-19 nižšiu smrtnosť ako sezónna chrípka?

Nemá. Aj keby sme opomenuli všetky predchádzajúce  argumenty a vychádzali, podobne ako Zlámalová, z predpokladu, že globálna hodnota IFR ochorenia COVID-19 je 0,23%, stále by toto číslo bolo vyššie než smrtnosť sezónnej chrípky. Tá totiž podľa WHO zostáva väčšinu času hlboko pod hranicou 0,1%:

Image

Snímka stránky WHO vyhotovená 3. novembra 2020 

S tým súhlasia aj lekári a ďalší odborníci, ktorých AFP kontaktovala. „Podľa všetkých dostupných ukazovateľov má COVID-19 ďaleko vyššiu smrtnosť než sezónna chrípka,“ tvrdí epidemiologička Sibylle Bernard-Stoecklin pôsobiaca vo francúzskej národnej agentúre pre verejné zdravie Santé Publique France. A to aj napriek tomu, že v súvislosti s COVID-19 sú dodržiavané ďaleko prísnejšie opatrenia ako nosenie rúšok, časté umývanie rúk, dodržiavanie rozostupov a dokonca zákaz vychádzania. Proti chrípke navyše už existuje vakcína, ktorá jej šírenie ďalej znižuje, dodala Bernard Stoecklin.

Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) taktiež potvrdzuje, že COVID-19 je v porovnaní s chrípkou ďaleko nákazlivejšie ochorenie. „Aj keď sa COVID-19 a chrípka šíri podobným spôsobom, COVID-19 je v istých častiach populácie a vekových skupinách nákazlivejší. Tiež bolo zaznamenaných viac prípadov hromadnej nákazy. To znamená, že vírus spôsobujúci COVID-19 je schopný sa ľahšie a rýchlejšie rozšíriť medzi ľuďmi v čase,“ uvádza CDC.

Slovenský portál Lekárske noviny publikoval 30. októbra krátky rozhovor s autorom štúdie Johnom P.A. Ioannidisom. Aj on spomína veľké rozdiely IFR z hľadiska veku: „V porovnaní so sezónnou chrípkou je miera IFR na COVID-19 nižšia u detí, mladých ľudí a ľudí stredného veku. U starších ľudí je ale COVID-19 letálnejši ako chrípka a je obzvlášť zničujúci, keď zasiahne veľmi oslabených starších ľudí, najmä v domovoch sociálnych služieb. Celková miera IFR na COVID-19 nie pevne určená, ale závisí od toho, ktorí ľudia sú infikovaní a akú majú starostlivosť.“

Na nesprávnosť Zlámalovej výrokov a dezinterpretáciu čísel o smrtnosti v relácii Prima Partie už poukázal portál Manipulátoři.cz  a varovalo pred nimi aj Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.