![](/sites/default/files/medias/factchecking/slovakia//blaylock_header.jpg)
Nepravdivý článok tvrdí, že rúška spôsobujú nedostatok kyslíka v krvi
- Tento článok je viac ako rok starý.
- Uverejnené 20. mája 2020 o 17:34
- Aktualizované dňa 22. mája 2020 o 15:50
- Článok prečítate za 4 min
- Autor: AFP USA, AFP Slovensko
Copyright © AFP 2017-2025. Pre akékoľvek komerčné použitie tohto obsahu je nutné predplatenie našich služieb. Viac informácií zistíte tu.
„Dlhodobé používanie masiek spôsobuje nedostatok kyslíka v krvi, čo predstavuje extrémne zdravotné riziko,“ tvrdí článok na portáli biosferaklub.info uverejnený 15. mája 2020, pričom obsahuje viacero nepravdivých či zavádzajúcich tvrdení. Na konci článku je uvedené, že ho napísal „Dr. Russel Blaylock, uznávaný neurochirurg, lekár, autor a lektor.“
Podľa nástroja CrowdTangle na monitorovanie sociálnych médií tento článok na Facebooku zdieľalo viac ako 2 700 ľudí.
![](/sites/default/files/styles/image_in_article/public/medias/factchecking/slovakia/capture_0_11.png?itok=Y3NTeBIy)
Pôvod článku a skutočný vplyv rúšok
V angličtine bol článok Russela Blaylocka pôvodne publikovaný 11. mája a píšeme o ňom aj tu. Kratšia verzia článku, z ktorej bol aj slovenský text podľa všetkého od slova do slova preložený, bola publikovaná 13. mája napríklad tu (tento článok zdieľalo na FB viac ako 16-tisíc ľudí).
Sám Blaylock má momentálne vypršanú lekársku licenciu v Mississippi, v Severnej Karolíne a Južnej Karolíne.
„Ak ste bezpríznakoví, mali by ste nosiť rúško. A keďže sa nedá s istotou povedať, či ste alebo nie ste nakazení, všetci by mali nosiť rúško,“ povedal pre AFP Jonathan Karn, profesor na Case Western Reserve University School of Medicine a šéf krízového štábu v meste Cleveland, s tým, že poukázal na štúdiu, podľa ktorej sú látkové bariéry prospešné na ochranu myší pred kvapôčkovým prenosom.
Profesor Yuen Kwok-yung, jeden z popredných svetových odborníkov na koronavírusy, povedal novinárom, že „je úplne zrejmé, že účinok rúšok pri infikovaných, najmä ak sú asymptomatickí, je oveľa dôležitejší ako čokoľvek iné.“
Podľa článku môže najmä nosenie masky typu N95 či rúška spôsobiť bolesti hlavy, narušenie funkcie pľúc, znižuje imunitu a vedie k zníženiu úrovne kyslíka v krvi (hypoxii). To podľa článku „tiež prispieva k rozvoju aterosklerózy, a preto zvyšuje všetky kardiovaskulárne (infarkty) a cerebrovaskulárne (mozgové príhody) ochorenia.“ Americké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) však masky N95 neodporúča pre všeobecnú populáciu, uviedol Karn.
Shelley Payne, riaditeľka LaMontagne Center for Infectious Disease na University of Texas v Austine, povedala, že správne nosené rúško či maska umožňuje voľné dýchanie a plynulý prechod vzduchu; oxid uhličitý by nemal kde akumulovať. „Správne padnúce a nasadené rúško nespôsobuje hypoxiu,“ povedala pre AFP v emaili.
Claudio Mendez, profesor verejného zdravotníctva a zdravotnej politiky na Austral University of Chile, súhlasí, že pokiaľ materiál, z ktorého je rúško vyrobené, umožňuje prúdenie vzduchu, jeho nosenie nemôže spôsobiť hypoxiu.
Čo sa týka masiek, ktoré nosia zdravotnícki pracovníci, uviedol: „Masky N95 by sa nemali nosiť dlhšie ako sedem hodín. Chirurgické masky sa používajú na kratšiu dobu. Aj jedny aj druhé majú ďaleko od toho, aby spôsobovali hypoxiu.“
„Zdá sa, že jedným z hlavných argumentom článku je, že respirátory N95 sa nedajú jednoducho nosiť dlhšiu dobu, čo zdravotnícki pracovníci dobre poznajú z vlastnej skúsenosti," uviedol Karn.
Namiesto toho sa odporúčajú plátené či chirurgické rúška. Obdobne tomu bolo aj na Slovensku, kde respirátory FFP2 (ekvivalent N95) či FFP3 boli doporučované najmä zdravotníckemu personálu, nie širokej verejnosti. Šéf Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ pre denník SME ešte v marci povedal: „Pre obyčajného človeka FFP3 respirátor nie je potrebný. Tým by mali byť vybavení zdravotnícki pracovníci – lekári, sestry, lekárnici, ktorí sú v prvej línii kontaktu s potenciálne nakazenými.“
Na konci zavádzajúceho článku sa tiež spomína, že pri nosení masky „sa vydychované vírusy nevylúčia, ale koncentrujú sa v nosných pasážach, prenikajú čuchovými nervami do ľudského mozgu a ničia ho.“
Karn reaguje, že hoci je pravda, že vírus môže potenciálne napadnúť neuróny a v niektorých prípadoch aj centrálny nervový systém, „nie je pravdou tvrdenie, že vírus sa zachytí v maske, a následne sa hromadí v nosnej dutine.“
Na Slovensku je povinné nosenie rúška jedným z opatrení na zamedzenie šírenia nákazy nového koronavírusu SARS-CoV-2. To, ako a prečo správne nosiť rúško, upresňuje v infografike aj Úrad verejného zdravotníctva.
![](/sites/default/files/styles/image_in_article/public/medias/factchecking/slovakia/rusko.png?itok=XUezGfUb)
V stredu 20. mája došlo k čiastočnému uvoľneniu povinného nosenia rúšok; osoby, ktoré spolu nežijú v jednej domácnosti, nemusia nosiť rúško v exteriéri, pokiaľ sú v rozostupe minimálne 5 metrov od seba.
AFP Fact Check sa zaoberal niekoľkými ďalšími nepravdivými tvrdeniami o rúškach či maskách, ktoré sú k dispozícii tu, tu a tu alebo tu aj v českom jazyku. Doposiaľ sme odhalili viac ako 450 príkladov nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií o novom koronavíruse. Úplný zoznam našich fact-checkov na tému koronavírusu v angličtine nájdete tu.
Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?
Kontaktujte nás