Test na COVID-19 pomocou výteru nie je nebezpečný a neporušuje mozgovú membránu
- Tento článok je viac ako rok starý.
- Uverejnené 30. júla 2020 o 15:30
- Aktualizované dňa 11. augusta 2020 o 11:09
- Článok prečítate za 4 min
- Autor: AFP Austrália, AFP Slovensko
- Článok preložil/-a Robert BARCA
Copyright © AFP 2017-2024. Pre akékoľvek komerčné použitie tohto obsahu je nutné predplatenie našich služieb. Viac informácií zistíte tu.
„A Test Corony A Prístup k mozgu vedie cez nos! A Test má úplne iný účel ako ten, ktorý vám hovoria! Zavedenie palice hlboko do nosa spôsobuje poškodenie hamato-encefalickej bariéry a môže tiež poraniť endokrinné žľazy (napr. hypofýzy). Toto je dôvod, prečo testovanie tak strašne bolí! Cieľom tohto hĺbkového testu je vytvoriť vstup do mozgu pre každú infekciu,“ píše sa v popise facebookového príspevku, ktorý bol uverejnený na súkromnom profile 28. júla 2020.
Snímka FB príspevku vyhotovená 29. júla 2020
„Nosením masky sa baktérie a C02 zhromaždujú v maske a prenášajú sa do mozgu cez prechádzku nosom. H.- e. Bariéra má za úlohu chrániť mozog pred neurotoxínmi, tažkými kovmi, baktériami a inými toxínmi. Ak sú postihnuté endokrinné žľazy, môžu sa vyskytnúť príznaky ako svalová slabosť, obehové poruchy, poruchy videnia atd',“ píše sa ďalej v ničím nepodloženom texte.
Ten istý text bol zdieľaný aj tu alebo tu. Zdieľali ho aj stránky ako Ježiš Kristus môj Boh a môj Pán alebo Milujeme Zem - Máme krásnu prírodu, tak si ju chráňme. Spolu zdieľalo tieto tvrdenia v slovenčine viac ako 3000 používateľov Facebooku.
Obdobný text a obrázok bol zdieľaný aj v iných jazykoch, v češtine napríklad vo forme tohto článku, ktorý bol na Facebooku napríklad tu. Tvrdenia v angličtine sa šírili napríklad tu alebo tu, a na Instagrame tu alebo tu. Príspevok koloval aj v dánčine, holandčine, francúzštine alebo portugalčine.
Slovenský text obsahuje mnohé preklepy a gramatické či syntaktické chyby, čo napovedá, že vznikol automatickým prekladom. Pri hľadaní pôvodného textu sme narazili na tento príspevok z 18. júla v nemčine. Skutočne, pri automatickom preložení, ktoré ponúka Facebook, je zobrazený totožný text s tými istými chybami, ako je tomu pri slovenskom príspevku. Príkladom, ktorý hovorí za všetky, je nemecké prídavné meno „hämato-enzephalische“, ktoré Facebook preloží ako „hamato-encefalická“. Správny tvar v slovenčine je pritom „hematoencefalická“ alebo krvno-mozgová bariéra.
Snímka príspevku v nemčine s ukážkou automatického prekladu do slovenčiny, ktorý obsahuje totožné chyby ako slovenský text. Vyhotovená 29. júla 2020
Podľa odborníkov sa tvrdenia o nebezpečnosti výterov z nosohltanu nezakladajú na pravde.
„Výter neprebieha v bezprostrednej blízkosti hematoencefalickej bariéry, nenarušuje ju a teda nijako neohrozuje náš nervový systém,“ povedal pre AFP John Dwyer, imunológ a emeritný profesor na University of New South Wales, v emaile z 10. júla. Hematoencefalická bariéra je fyziologickou bariérou medzi krvným obehom a mozgom, resp. centrálnou nervovou sústavou.
Infografika, ktorá popisuje priebeh testu na COVID-19 prostredníctvom steru z nosohltanu (AFP)
Profesor Dwyer dodal, že aj keď test môže byť chvíľkovo nepríjemný, „neexistuje možnosť, že by jednoduchý výter nosohltana narušil hematoencefalickú bariéru.“
Mozgový ústav v Queenslande vysvetľuje, že hematoencefalická mozgová bariéra "chráni mozog proti patogénom a toxínom, ktoré by mohli byť prítomné v krvi."
Epidemiológ univerzity v Melbourne profesor John Mathews taktiež uviedol, že výter nosohltanu „nijako nenarušuje krvnú mozgovú bariéru.“
„Bežné výtery nosohltana sa za účelom laboratórnych testov bezpečne vykonávajú už dlhé roky,“ povedal Mathews AFP v emaile 10. júla.
V príspevkoch sa spomína aj to, že „nosením masky sa baktérie a CO2 zhromažďujú v maske“ a môžu poškodiť mozog. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) tento mýtus vyvracia: „Dlhodobé používanie chirurgických rúšok môže byť nepríjemné, no nevedie k intoxikácii oxidom uhličitým ani k nedostatku kyslíka.“
Otravu oxidom uhličitým vylúčil pre BBC aj odborník na infekčné choroby Keith Neal z University of Nottingham. „Chirurgovia nosia oveľa účinnejšie rúška pravidelne a po celý deň bez toho, aby im ublížili,“ povedal Neal.
Tvrdenia o údajnej otrave oxidom uhličitým v dôsledku používania rúšok sme v minulosti vyvrátili tu, o údajnom nedostatku kyslíka sme písali tu.
Getting asked
“Does wearing a face mask lower your oxygen levels” repeatedly by patients today!
Based on what they are reading on social media
*Face coverings / masks don’t reduce your oxygen levels!*
I managed to get six face masks on + it had no effect on my oxygen levels! pic.twitter.com/qNKYa8pejx
— Maitiu O Tuathail (@DrZeroCraic) July 14, 2020
Čo sa týka tvrdenia o škodlivých baktériách, ktoré sa majú zhromažďovať v rúšku, Niket Sonpal z harlemskej Touro College of Osteopathic Medicine povedal pre americkú CBS, že „pre takéto tvrdenia v skutočnosti nie sú žiadne dôkazy ani dáta.“
Profesor Guy Marks, pľúcny lekár a epidemiológ z University of New South Wales, povedal AFP v emaile z 29. júla toto: „Nosenie rúška nám bráni v prípadnom nakazení ľudí okolo nás a znižuje riziko, že budeme sami infikovaní. Žiadne ďalšie dopady nemá, rozhodne nie na náš imunitný systém.“
Americké združenie pre pľúcne choroby (American Lung Association) vydalo tento článok, v ktorom vyvracia konšpiračné teórie ohľadne rúšok a uvádza, že „neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by nosenie rúšok oslabovalo imunitný systém.“
Ďalšie nepravdivé informácie ohľadom nosenia rúšok sme vyvrátili tu alebo tu. O hoaxoch týkajúcich sa testov na COVID-19 sme v AFP informovali tu alebo tu.
Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?
Kontaktujte nás