Test na COVID-19 pomocou výteru nie je nebezpečný a neporušuje mozgovú membránu

Copyright AFP 2017-2020. Všetky práva vyhradené.

Medzi používateľmi Facebooku sa začal šíriť príspevok, podľa ktorého je test na ochorenie COVID-19 pomocou výteru z nosohltana nebezpečný, pretože údajne môže poškodiť hematoencefalickú bariéru oddeľujúcu krv od ostatných tekutín v mozgu. Toto tvrdenie je nepravdivé; podľa odborníkov testy na COVID-19 neprebiehajú v blízkosti hematoencefalickej bariéry a nijak neohrozujú zdravie testovaného.

A Test Corony A Prístup k mozgu vedie cez nos! A Test má úplne iný účel ako ten, ktorý vám hovoria! Zavedenie palice hlboko do nosa spôsobuje poškodenie hamato-encefalickej bariéry a môže tiež poraniť endokrinné žľazy (napr. hypofýzy). Toto je dôvod, prečo testovanie tak strašne bolí! Cieľom tohto hĺbkového testu je vytvoriť vstup do mozgu pre každú infekciu,“ píše sa v popise facebookového príspevku, ktorý bol uverejnený na súkromnom profile 28. júla 2020.

Snímka FB príspevku vyhotovená 29. júla 2020

Nosením masky sa baktérie a C02 zhromaždujú v maske a prenášajú sa do mozgu cez prechádzku nosom. H.- e. Bariéra má za úlohu chrániť mozog pred neurotoxínmi, tažkými kovmi, baktériami a inými toxínmi. Ak sú postihnuté endokrinné žľazy, môžu sa vyskytnúť príznaky ako svalová slabosť, obehové poruchy, poruchy videnia atd',“ píše sa ďalej v ničím nepodloženom texte.

Ten istý text bol zdieľaný aj tu alebo tu. Zdieľali ho aj stránky ako Ježiš Kristus môj Boh a môj Pán alebo Milujeme Zem - Máme krásnu prírodu, tak si ju chráňme. Spolu zdieľalo tieto tvrdenia v slovenčine viac ako 3000 používateľov Facebooku. 

Obdobný text a obrázok bol zdieľaný aj v iných jazykoch, v češtine napríklad vo forme tohto článku, ktorý bol na Facebooku napríklad tu. Tvrdenia v angličtine sa šírili napríklad tu alebo tu, a na Instagrame tu alebo tu. Príspevok koloval aj v dánčine, holandčine, francúzštine alebo portugalčine.

Slovenský text obsahuje mnohé preklepy a gramatické či syntaktické chyby, čo napovedá, že vznikol automatickým prekladom. Pri hľadaní pôvodného textu sme narazili na tento príspevok z 18. júla v nemčine. Skutočne, pri automatickom preložení, ktoré ponúka Facebook, je zobrazený totožný text s tými istými chybami, ako je tomu pri slovenskom príspevku. Príkladom, ktorý hovorí za všetky, je nemecké prídavné meno „hämato-enzephalische“, ktoré Facebook preloží ako „hamato-encefalická“. Správny tvar v slovenčine je pritom „hematoencefalická“ alebo krvno-mozgová bariéra.

Snímka príspevku v nemčine s ukážkou automatického prekladu do slovenčiny, ktorý obsahuje totožné chyby ako slovenský text. Vyhotovená 29. júla 2020

Podľa odborníkov sa tvrdenia o nebezpečnosti výterov z nosohltanu nezakladajú na pravde.

Výter neprebieha v bezprostrednej blízkosti hematoencefalickej bariéry, nenarušuje ju a teda nijako neohrozuje náš nervový systém,“ povedal pre AFP John Dwyer, imunológ a emeritný profesor na University of New South Wales, v emaile z 10. júla. Hematoencefalická bariéra je fyziologickou bariérou medzi krvným obehom a mozgom, resp. centrálnou nervovou sústavou.

Infografika, ktorá popisuje priebeh testu na COVID-19 prostredníctvom steru z nosohltanu (AFP)

Profesor Dwyer dodal, že aj keď test môže byť chvíľkovo nepríjemný, „neexistuje možnosť, že by jednoduchý výter nosohltana narušil hematoencefalickú bariéru.

Mozgový ústav v Queenslande vysvetľuje, že hematoencefalická mozgová bariéra "chráni mozog proti patogénom a toxínom, ktoré by mohli byť prítomné v krvi."

Epidemiológ univerzity v Melbourne profesor John Mathews taktiež uviedol, že výter nosohltanu „nijako nenarušuje krvnú mozgovú bariéru.

Bežné výtery nosohltana sa za účelom laboratórnych testov bezpečne vykonávajú už dlhé roky,“ povedal Mathews AFP v emaile 10. júla.

V príspevkoch sa spomína aj to, že „nosením masky sa baktérie a CO2 zhromažďujú v maske“ a môžu poškodiť mozog. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) tento mýtus vyvracia: „Dlhodobé používanie chirurgických rúšok môže byť nepríjemné, no nevedie k intoxikácii oxidom uhličitým ani k nedostatku kyslíka.“

Otravu oxidom uhličitým vylúčil pre BBC aj odborník na infekčné choroby Keith Neal z University of Nottingham. „Chirurgovia nosia oveľa účinnejšie rúška pravidelne a po celý deň bez toho, aby im ublížili,“ povedal Neal.

Tvrdenia o údajnej otrave oxidom uhličitým v dôsledku používania rúšok sme v minulosti vyvrátili tu, o údajnom nedostatku kyslíka sme písali tu.

Čo sa týka tvrdenia o škodlivých baktériách, ktoré sa majú zhromažďovať v rúšku, Niket Sonpal z harlemskej Touro College of Osteopathic Medicine povedal pre americkú CBS, že „pre takéto tvrdenia v skutočnosti nie sú žiadne dôkazy ani dáta.

Profesor Guy Marks, pľúcny lekár a epidemiológ z University of New South Wales, povedal AFP v emaile z 29. júla toto: „Nosenie rúška nám bráni v prípadnom nakazení ľudí okolo nás a znižuje riziko, že budeme sami infikovaní. Žiadne ďalšie dopady nemá, rozhodne nie na náš imunitný systém.

Americké združenie pre pľúcne choroby (American Lung Association) vydalo tento článok, v ktorom vyvracia konšpiračné teórie ohľadne rúšok a uvádza, že „neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by nosenie rúšok oslabovalo imunitný systém.“

Ďalšie nepravdivé informácie ohľadom nosenia rúšok sme vyvrátili tu alebo tu. O hoaxoch týkajúcich sa testov na COVID-19 sme v AFP informovali tu alebo tu.

Článok preložil/-a
KORONAVÍRUS