Americký lekár šíri nepravdivé informácie o rúškach, vakcínach a 5G sieťach

Medzi slovenskými používateľmi sociálnych sietí sa šírilo video, v ktorom americký lekár Rashid Buttar tvrdí, že nosenie rúšok je nebezpečné, sieť 5G oslabuje ľudskú imunitu a vakcína proti ochoreniu COVID-19 môže zabíjať. Tieto informácie sa nezakladajú na pravde.

Dr. Rashid Buttar je známym odporcom vakcín a proponentom konšpiračných teórií o novom koronavíruse. Mnoho jeho videí bolo odstránených z platformy YouTube pre porušovanie komunitných pravidiel. Buttar v nich tvrdil, že očkovanie proti chrípke má za následok falošne pozitívny výsledok testu na COVID-19, čo AFP v Spojených štátoch vyvrátila v máji 2020. 

Buttar bol tiež opakovane napomenutý Lekárskou komorou v Severnej Karolíne (NCMB) a americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) mu v roku 2013 zaslal varovný list kvôli predaju neschválených, zle označených a kontaminovaných liečiv.

K Buttarovým sporným liečebným metódam patrí napríklad vnútrožilové podávanie peroxidu vodíka pacientom s rakovinou. Podľa záznamu NCMB (odsek 9 a 11) jeho pacienti neskôr aj tak na rakovinu zomreli. „Dr. Buttar si za svoje neúčinné terapie účtoval horibilné sumy,“ uvádza sa v zázname.

Vo štvorminútovom videu s českými titulkami, ktoré bolo uverejnené na FB stránke Chemtrails Slovensko 22. septembra 2020, Buttar naznačuje, že druhá vlna ochorenia COVID-19 bola naplánovaná za účelom zavedenia povinného očkovania. V relácii kresťanskej evanjelickej stanice Daystar Television tvrdí, že druhú vlnu majú na svedomí tri faktory: nosenie rúšok, o ktorých tvrdí, že sú „nebezpečné“, oslabenie imunity ľudí „pomocou siete 5G“ a „smrtiace vakcíny“

Image
Snímka FB príspevku vyhotovená 28. októbra 2020

Video s českými titulkami pochádza z českej dezinformačnej stránky otevrisvoumysl.cz, v českom prevedení ho zdieľalo len prostredníctvom tohto príspevku viac ako 9200 ľudí.

Video zdieľali desiatky tisíc ľudí aj v iných jazykoch, napríklad v srbštine. Tvrdenia Rashida Buttara prejdeme na tomto mieste jedno za druhým.

Tvrdenie č. 1: Rúška sú nebezpečné

Buttar tvrdí, že „človek, ktorý nosí rúško, vdychuje svoj vlastný oxid uhličitý, čo spôsobuje hypoxiu“, že telo je v strese kvôli „nedostatku kyslíka“, a že „dôjde k útlmu imunitného systému, čím sa človek stane citlivejším voči patogénom ako vírusy a baktérie“. 

Nie je to pravda. AFP opakovane vyvrátila dezinformácie o rúškach; písali sme o nich napríklad tu, tu, tu alebo tu. Podľa odborníkov nehrozí žiadne nebezpečenstvo nikomu, kto rúško používa správne.

„Oxid uhličitý by ste znova vdychovali len v prípade, že by nedochádzalo k žiadnej výmene plynov medzi vami a okolím, ale to sa pri nosení správne nasadeného rúška nemôže stať. Vzduch prúdi do vášho rúška a späť úplne normálne,“ povedal pre AFP v máji Rodney Adam, špecialista na infekčné choroby v Nairobi.

Podľa Vinity Dubey, lekárky z verejného zdravotníckeho ústavu Toronto Public Health, je vysoko nepravdepodobné, že by správne nasadené látkové rúško obmedzilo prúd kyslíka natoľko, aby spôsobilo stratu vedomia. „Textilné rúško neprilieha tak tesne,“ uviedla pre v e-maile. „Umožňuje prúdenie vzduchu ako okolo, tak aj skrz póry v materiáli,“ ktorý však stále zachytáva kvapôčky obsahujúce vírus, povedala.

Ďalší odborníci zase trvajú na tom, že vydychovaný oxid uhličitý sa nehromadí pod rúškom. „CO2 je plyn, a ako taký nezostáva zachytený pod materiálom rúška,“ vysvetlil berlínsky lekár a hovorca Profesného združenia lekárov pre deti a mládež (BVKJ) Jakob Maske v tomto článku denníka Stuttgarter Zeitung.

Podľa Nemeckej ligy pre dýchacie cesty, ktorá poskytuje informácie o respiračných ochoreniach lekárom a pacientom, nie sú obyčajné rúška úplne nepriepustné, takže nebezpečné zvýšenie hladiny CO2 v krvi zdravým ľuďom nehrozí.

Image
Pouličný hudobník hrá na husle v rúšku, Bratislava 6. máj 2020 (AFP / Vladimir Simicek)

Tvrdenie č. 2: Technológia 5G škodí zdraviu

Podľa Buttara bude mať frekvenčné pásmo novej generácie telekomunikačných technológií 5G „nedozerný dopad na imunitný systém“. Lekár tiež tvrdí, že by technológia 5G mohla spôsobovať rakovinu a neurologické choroby.

Hoci niektorí vedci vyjadrili znepokojenie nad možnými dôsledkami 5G na ľudské zdravie a požadovali hlbší výskum, medzinárodné organizácie ako International Commission on Non-Ionizing Radiation Protection (ICNIRP), Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny pri Svetovej zdravotníckej organizácii IARC či Európska komisia majú za to, že frekvenčné pásmo 5G neoslabuje imunitu ani nespôsobuje rakovinu.

5G siete, ktoré používajú vysokofrekvenčné rádiové vlny k rýchlejšiemu prenosu dát, považuje globálna organizácia ICNIRP, ktorá má za cieľ chrániť verejnosť a životné prostredie pred žiarením, za bezpečné. „Žiadne nepriaznivé účinky na zdravie spôsobené technológiou 5G neexistujú,“ povedal pre AFP v apríli 2020 Rodney Croft, profesor na univerzite v austrálskom Wollongong a člen ICNIRP.

Slovenský Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb na svojej stránke vyvracia niektoré dezinformácie o 5G.  Taktiež vysvetľuje, že „pred spustením každého vysielača mobilného operátora do stálej prevádzky je vysielač spustený do testovacej prevádzky (s rovnakými technickými parametrami, aké budú v stálej prevádzke), počas ktorej musí akreditovaná osoba vykonať merania elektromagnetického (t.j. neionizujúceho) žiarenia a výsledky musia spĺňať podmienky platnej vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR.“ 

Český telekomunikačný úrad na svojich stránkach zdôrazňuje , že 5G siete nepredstavujú riziko pre ľudské zdravie: „V prípade dodržania hygienických limitov nemajú vysielače sietí 5G negatívny vplyv na ľudské zdravie“, píše ČTÚ.

Európska komisia na svojej stránke venovanej boju s dezinformáciami píše: „Ochrana ľudí je najvyššou prioritou EÚ, a preto sa expozičné limity EÚ (pri 5G sieťach, pozn. red.) riadia prístupom ‘opatrnosti nikdy nie je dosť’. Expozičné limity EÚ pre širokú verejnosť sú v skutočnosti 50-krát nižšie než úrovne, ktoré by (podľa dostupných vedeckých dôkazov) mohli mať vplyv na zdravie ľudí.“

V rámci sekcie FAQ (Často kladené otázky) Európska komisia tiež uvádza, že v súčasnosti platné doporučené limity pre elektromagnetické žiarenie spadajú v rámci päťstupňovej škály karcinogénnych látok IARC do kategórie tretieho stupňa s názvom „potenciálne karcinogénne“. Do rovnakej kategórie patrí napríklad nakladaná zelenina.

Ako sa uvádza v odpovedi na otázku 8, Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) „považuje 5G žiarenie za menej rizikové ako konzumáciu červeného mäsa, prácu v nočnej zmene či pitie horúcej kávy, ktoré sú v druhej kategórii označené ako ‘pravdepodobne karcinogénne’, a oveľa menej rizikové než znečistenie ovzdušia, drevný prach či alkoholické nápoje, ktoré spadajú do prvej kategórie, tj. ‘karcinogénne’.“

Vo svojom hodnotení karcinogénnych rizík spôsobených rádiofrekvenčnými elektromagnetickými poľami dospela IARC k záveru, že „neexistujú dostatočné dôkazy pre to, že by zmeny imunitných funkcií vyvolané vystavením sa rádiofrenkvenčnej radiácii mali vplyv na karcinogenézu u ľudí“ (str 416).

Image
Stožiar 5G v Pekingu, 24. september 2020 (AFP / Nicolas Asfouri)

Tvrdenie č. 3: Vakcíny môžu spôsobiť ochorenia či dokonca smrť

Buttar vo videu tvrdí, že s imunitou, ktorá je už aj tak oslabená nosením rúšok, prítomnosťou 5G a stresom z pandémie COVID-19 sa ľudia „pohrnú na očkovanie“, čo „je skutočne nebezpečné, pretože môžu zomrieť alebo ochorieť“.

Tvrdenia o nebezpečenstve vakcín boli už mnohokrát vyvrátené. „Očkovanie chráni ľudí a ich zdravie pred veľmi nebezpečnými chorobami,“ povedal AFP Srdža Jankovič, imunológ hlavné detskej nemocnice v Belehrade.

Na Slovensku sa dnes povinne očkuje proti desiatim prenosným chorobám; sú nimi záškrt, tetanus, čierny kašeľ, vírusový zápal pečene typu B (žltačka typu B), hemofilové invazívne nákazy, detská obrna, pneumokokové invazívne ochorenia, osýpky, ružienka a mumps. Prvé očkovania sú naplánované na prvé dva roky života, následne dochádza pri niektorých chorobách k pravidelnému preočkovaniu, ktoré hradí zdravotná poisťovňa.

Čo sa týka vakcíny proti ochoreniu COVID-19, na jej vývoji sa podieľajú vedci mnohých krajín sveta. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bolo k 19. októbru 2020 v hre 44 kandidátov vo fáze klinických testov. Napriek tomu, že vývoj vakcíny je zrýchlený, vedci kladú dôraz na bezpečnosť. Niektoré klinické testy boli kvôli vedľajším účinkom pozastavené, napr. v prípade vakcíny vyvíjanej spoločnosťami AstraZeneca či Johnson&Johnson. V prípade oboch spoločností boli však v októbri skúšky opätovne obnovené.

Image
Vývoj vakcín proti ochoreniu COVID-19 aktualizovaný 14. októbra 2020. Dáta z London School of Hygiene and Tropical Medicine

Tím AFP Fakty v minulosti vyvrátil viaceré dezinformácie o vakcínach, napríklad tu, tu, tu či tu.

Tvrdenie č. 4: Vysoká úmrtnosť na COVID-19 povedie k povinnému očkovaniu

Mnoho odporcov očkovania špekuluje, že akonáhle bude vakcína proti COVID-19 vyvinutá, stane sa povinnou. Tvrdí to aj Buttar, ktorý hovorí, že vysoká úmrtnosť poslúži ako zámienka na zavedenie povinného očkovania.

Image
Transparent s nápisom „Corona Hoax“ drží protestujúci na zhromaždení futbalových hooligans fanúšikov a voličov strany ĽSNS proti vládnym pandemickým opatreniam a premiérovi Igorovi Matovičovi, 17. október 2020 (AFP / Vladimir Simicek)

„Použijú to ako falošnú zámienku, aby mohli povedať: ,Vidíte, hovorili sme vám, že príde druhá vlna, teraz zavedieme povinnú vakcínu',“ povedal.

Neexistuje však žiadny dôkaz o tom, že by sa chystalo plošné očkovanie proti chorobe COVID-19. Existujú síce niektoré krajiny, kde sa o tom vedie debata, napríklad Austrália, ale žiadna krajina zatiaľ nevyhlásila, že plánuje povinnú vakcináciu. Naopak, Spojené štáty už túto možnosť odmietli a Veľká Británia ju vyhlásila za „vysoko nepravdepodobnú“.

Čo sa týka Slovenska, hlavný hygienik Ján Mikas ako aj minister zdravotníctva Marek Krajčí sa opakovane vyjadrili, že neplánujú zavádzať povinné očkovanie proti ochoreniu COVID-19 po tom, ako bude k dispozícii vakcína, ale naopak, očkovanie má byť pre verejnosť dobrovoľné.

Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?

Kontaktujte nás