Nie, vlákna ochranných rúšok nie sú príliš ďaleko od seba na to, aby zachytili vírusy

Na Facebooku sa šírili variácie tohto príspevku zo 4. augusta 2020, ktorý údajne ilustruje, ako vyzerajú vlákna rúška pod mikroskopom. Medzi nimi je malý bod, ktorý má predstavovať vírus. Obrázok dopĺňa text: „Mikroskopický pohľad na pomer medzi vírusom COVID-19 a maskové vlákna.“

Image

Snímka FB príspevku vytvorená 29. septembra 2020 

Iné verzie príspevky (napríklad tu alebo tu) obsahujú aj popis vo vnútri obrázku, v ktorom je napísané: „Pripomeň mi, prečo nosíš masku“.

Podobné príspevky kolovali na sociálnych sieťach v češtine, v angličtine, vo francúzštine či v chorvátčine.

„Ide o úplne klamlivý argument," povedal pre AFP Jean-Michel Courty, profesor fyziky na parížskej Sorbonne, ktorý zároveň pôsobí ako výskumný pracovník v parížskom laboratóriu Kastler Brossel. Aj keď je samotný vírus skutočne menší než póry v materiáli rúška, „prenáša sa vo väčších kvapôčkach vody," ktoré sú z tela vypudzované napríklad pri kýchaní, dodal. 

Podľa Juliana Leibowitza, profesora mikrobiálnej patogenézy a imunológie na lekárskej fakulte univerzity A&M v Texase, nemá cenu sústrediť sa na veľkosť vírusu, lebo tá je irelevantná. Záleží na veľkosti kvapôčok, ktoré ho obsahujú, povedal.

S tým súhlasí aj Patrick Remington, bývalý epidemiológ amerického Centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (CDC) a riaditeľ programu preventívnej medicíny na Univerzite Wisconsin-Madison. „Vírus sa prenáša hlavne väčšími kvapôčkami s priemerom 5 až 15 mikrometrov,“ povedal Remington. „Dobre padnúce rúška výrazne znižujú počet kvapôčok, ktoré človek vylúči." 

Chirurgické rúško filtruje hneď niekoľkými spôsobmi

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú kvapôčky relatívne ťažké a rýchlo padajú k zemi. Ale aj ľahšie kvapôčky s priemerom menším ako 5 mikrometrov vylúčené dychom prenášača vírusu, ktoré vydržia vo vzduchu dlhšiu dobu vo forme aerosólu, rúška pomerne spoľahlivo zachytia, tvrdí Jean-Michel Courty. K ich odfiltrovaniu totiž dochádza vďaka trom fyzikálnym javom: zotrvačnosti, elektrostatike a difúzií, ako vysvetľuje vedecký pracovník vo videu vo francúzštine (medzi 5:10 a 7:30).

V článku publikovanom v časopise Pour la Science vysvetľuje Courty spoločne so sorbonským profesorom fyziky Edouard Kierlikom, ako zdravotnícke rúška fungujú. Sú vyrobené z netkaných vlákien o priemere približne piatich mikrometrov. „Filter v skutočnosti nevyzerá ako tunel, ale ako hustý les“, tvrdí Courty. Kvapôčky, poháňané prúdom vzduchu, sa nemôžu vyhnúť „stromom“ (vláknam). „Nemôžu zatáčať, je to ako rýchlo idúce auto“, takže skôr či neskôr narazia na vlákno filtra, vysvetľuje vedec.

Pokiaľ ide o menšie kvapôčky, tie sú pri strete s molekulami odrážané priamo do vlákien rúška. „Je to ako keď sa snažíte prejsť preplnenou chodbou, nakoniec aj tak skončíte pri stene - alebo sa o ňu aspoň obtriete," tvrdí vedec.

Bolo by však nesprávne domnievať sa, že materiál rúška funguje len ako „sito“. Zdravotnícke rúška sú vyrobené z polypropylénu, ktorý vďaka silnej elektrostatike „priťahuje malé častice rovnako ako tkaniny z mikrovlákna, ktoré priťahujú prach,“ dodáva. 

Ako WHO, tak aj Ministerstvo zdravotníctva SR odporúčajú rúško ako efektívne opatrenie proti šíreniu koronavírusu. Čím viac ľudí ho nosí, tým je opatrenie efektívnejšie, pretože sa tak ľudia chránia navzájom. 

Existuje aj mnoho ďalších vedeckých štúdií o účinnosti rúšok, ako potvrdzujú vedci z univerzít v Pensylvánii a Cambridge v tejto štúdii, podľa ktorej „sa stále hromadia ďalšie dôkazy o tom, že rúška, a to aj látkové, zabraňujú prenosu infekcie.“

Úplná filtrácia by znemožnila dýchanie

Aj zdravotnícke rúška majú samozrejme svoje limity; podľa štúdie publikovanej v americkom vedeckom časopise Physics of Fluids nie je žiadne rúško „stopercentne efektívne proti extrémne malým aerosólovým časticiam“. To ale ani nie je žiaduce. „Nemohli by sme dýchať“, tvrdí Jean-Michel Courty.

„K tomu, aby rúška zohrávali dôležitú úlohu pri spomalení epidémie, nemusia byť stopercentne účinné,“ povedal pre AFP virológ Benjamin Neuman z texaskej univerzity A&M.

Prenos vírusu aerosólom zostáva predmetom vedeckej diskusie. Začiatkom júla 2020 WHO vyhlásila, že tento spôsob nákazy „nemožno vylúčiť“, a to najmä v „určitých uzavretých priestoroch, napríklad vo veľmi rušných a zle vetraných miestnostiach“, kde sa ľudia zdržujú dlhší čas. Jedná sa napríklad o kostoly, reštaurácie či športové haly. V týchto miestach sa vírus najlepšie prenáša formou aerosólu, ktorý zostáva dlho vo vzduchu a môžu ho vdýchnuť ďalší ľudia.

Zle nasadené rúško môže znížiť jeho účinnosť

Pre maximálnu účinnosť je nutné rúško správne nasadiť a nenosiť ho dlhšie ako štyri hodiny v kuse, povedal Rim Chaoui, vedúci odboru bezpečnosti práce Francúzskej asociácie pre štandardizáciu (AFNOR). V priebehu dňa rúško vlhne, čím sa znižuje jeho účinnosť. Preto sa doporučuje ho každé štyri hodiny vymieňať.

Na dôležitosť správneho nosenia rúšok poukázal aj Úrad verejného zdravotníctva SR:

„Nosenie rúška nenahrádza riadne vetranie a udržiavanie odstupu od ostatných,“ tvrdí Patrick Remington.

O rúškach koluje na sociálnych sieťach mnoho nepravdivých informácií. O niektorých z nich už AFP písala tu, tu, tu, tu a tu.