Falošná reportáž klamlivo tvrdí, že nedávno ukradnutý Cézannov obraz bol nájdený v Zelenského kancelárii
- Uverejnené 27. apríla 2026 o 18:01
- Článok prečítate za 5 min
- Autor: Eduard STARKBAUER, AFP Slovensko
V marci 2026 ukradli z talianskeho múzea zlodeji vzácne obrazy Cézanna, Renoira a Matissa v hodnote miliónov eur. Asi o mesiac neskôr sa na internete objavilo video imitujúce reportáž BBC, ktoré tvrdilo, že ukradnutý obraz od Cézanna sa objavil na stene kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského počas jedného z jeho videopríhovorov. Zábery však pochádzali zo staršieho prejavu zverejneného ešte predtým, ako k lúpeži došlo a obraz bol do nich umelo pridaný. BBC potvrdila, že video je podvrh a AFP zistila, že komentár údajnej reportérky vytvorila umelá inteligencia.
„V Zelenského kancelárii bol počas živého vysielania objavený obraz Paula Cézanna, ktorý bol ukradnutý pred mesiacom,“ píše sa v slovenskom príspevku z 22. apríla 2026. Rovnaké tvrdenie sme na Facebooku našli aj tu a na Telegrame napríklad tu alebo tu.
Príspevky obsahujú minútu a 24 sekúnd dlhé video ponášajúce sa na reportáž BBC News s komentárom nahovoreným americkým prízvukom.
Väčšina z nich obsahuje rovnako formulovaný text, čo jasne naznačuje koordinovanú dezinformačnú kampaň.
Niektoré príspevky v slovenčine obsahujú aj fotografiu talianskych novinových tituliek o krádeži obrazov od agentúry AP, ktorú použili viaceré médiá tu, tu alebo tu.
Úvodná sekvencia zavádzajúceho videa informuje o lúpeži z marca 2026, pri ktorej boli z múzea Nadácie Magnani Rocca v Taliansku ukradnuté tri maľby francúzskych majstrov Cézanna, Renoira a Matissa.
„Prekvapivo, menej než mesiac po lúpeži sa jeden z ukradnutých obrazov, ‚Šálka a tanier čerešní‘ od Paula Cézanna, objavil v jednom z videí prezidenta Zelenského. Video, zrejme nahrané 16. apríla, ukazuje Zelenského, ako sa prihovára Ukrajincom, pričom ukradnutý obraz sa objavuje na stene priamo za jeho chrbtom,“ hovorí roboticky pôsobiaci hlas.
Falošná správa ďalej uvádza, že video, na ktorom zdanlivo vidíme ukradnutý obraz visieť na stene za Zelenským, bolo zverejnené a neskôr odstránené z oficiálnej webovej stránky ukrajinskej prezidentskej kancelárie. Pôvodný Zelenského príhovor k Ukrajincom, z ktorého daná sekvencia pochádza, bol však uverejnený 19. januára 2026 a na webe kancelárie je stále dostupný.
Tvrdenie sa stalo virálnym aj v angličtine, najmä vďaka tomuto príspevku na X, ktorý nazbieral vyše 1,3 milióna videní.
Zneužitá reportáž BBC
BBC o krádeži obrazov z talianskeho múzea zverejnila 29. marca 2026 článok a nasledujúci deň vydala aj spravodajskú reportáž na YouTube (archív). Väčšina záberov viditeľných vo virálnom nepravdivom klipe bola prevzatá práve z tejto pôvodnej reportáže.
Náhľadový obrázok sfalšovaného videa vizuálne napodobňuje ten, ktorý použila BBC. Takisto zobrazuje rozdelenú obrazovku, na ktorej vedľa seba vidíme dvojicu obrázkov; vľavo detailný záber na Cézannov obraz a vpravo snímku obrazovky so Zelenským, na ktorej tento obraz rozoznávame zavesený na stene. Na náhľadovom obrázku reportáže BBC je vedľa Cézannovho „Zátišia s čerešňami“ iné ukradnuté dielo „Ryby“ od Renoira.
Líši sa aj titulný nápis. V autentickom videu čítame: „Obrazy v hodnote miliónov ukradnuté počas lúpeže.“ V sfalšovanej reportáži je titulok zmenený na: „Ukradnutý Cézannov obraz identifikovaný vo videu Zelenského“. Vo falošnej reportáži je názov obrazu nesprávne uvedený ako „Šálka a tanier čerešní“, pričom skutočný názov je „Zátišie s čerešňami“.
V pôvodnej reportáži BBC News sa nenachádza žiadna zmienka o Zelenskom, ani časť z jeho prejavu či rozhovoru. Nájdeme v nej však krátky rozhovor s generálnym riaditeľom spoločnosti Art Recovery International Christopherom Marinellom.
Marinello pre BBC vysvetlil, že zlodeji sa budú asi snažiť presunúť ukradnuté umelecké diela „ďalej cez Belgicko alebo možno východnú Európu na Blízky východ či do Ruska, do krajín, kde sa často dôkladná kontrola neuplatňuje tak, ako na Západe“.
Hoci sfalšovaná spravodajská reportáž obsahuje časť Marinellovej odpovede, úryvok je pozmenený tak, že je z neho vystrihnutá zmienka o Rusku.
AI audio
Zvukovú stopu z videa sme analyzovali pomocou najnovšej verzie aplikácie Hiya z rozšírenia InVID-WeVerify určenej na detekciu AI obsahu. Podľa výsledkov analýzy existuje 98‑percentná pravdepodobnosť, že hlasová stopa bola vytvorená pomocou umelej inteligencie.
Vysokú mieru detekcie umelej inteligencie v zvukovej stope Hiya nezaznamenala iba v pasážach, v ktorých počujeme hlasy Volodymyra Zelenského a Christophera Marinella.
Tlačové oddelenie BBC potvrdilo v e-maile pre AFP z 24. apríla 2026, že zavádzajúca reportáž je „podvrh“. Vyhľadávanie podľa kľúčových slov na webovej stránke spoločnosti nenašlo žiadnu zmienku o virálnom tvrdení.
Upravená časť pôvodného Zelenského videa
Reverzné vyhľadávanie obrázkov odhalilo, že segment so Zelenským v nepravdivom spravodajskom príspevku bol prevzatý z pravidelného videopríhovoru, ktorý predniesol 19. januára 2026 a Ukrajinčanov v ňom informoval o nových systémoch protivzdušnej obrany či o obnovných prácach v oblastiach zasiahnutých ruskými útokmi. Príhovor bol zverejnený na webovej stránkeaj YouTube kanáli prezidentského úradu. Na tejto platforme bol zdieľaný aj na Zelenského kanáli.
AFP identifikovala obraz visiaci na stene za Zelenským ako dielo súčasného ukrajinského umelca Andrija Čebotarucha, zobrazujúce scénu z Krymu.
Blesková lúpež
Lúpež, ktorá sa odohrala v noci z 22. na 23. marca 2026 trvala len necelé tri minúty. Podľa správ miestnych médií štyria maskovaní muži do vily Nadácie Magnani Rocca neďaleko Parmy na severe Talianska a utiekli s Renoirovým „Rybami“, Cézannovým „Zátiším s čerešňami“ a Matissovou „Odaliskou na terase“.
Lúpež je najnovším incidentom v sérii krádeží zameraných na veľké múzeá v Európe. Vlani v októbri zlodeji za bieleho dňa vtrhli do svetoznámeho múzea Louvre v Paríži a za menej ako osem minút utiekli so šperkami v hodnote 102 miliónov dolárov.
Starší fact-checkingový článok AFP upozornil na to, že lúpežný prepad v Louvri bol zneužitý na šírenie nepravdivého tvrdenia, že šperky boli nájdené na Ukrajine počas razie miestnych úradov bojujúcich proti korupcii.
Na šírenie aktuálneho falošného videa upozornila článkom aj France 24 a na platforme X aj Ukrajinské centrum pre boj proti dezinformáciám, ktoré spadá pod Radu národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny.
Falšovanie autenticky pôsobiacich mediálnych príspevkov je bežnou stratégiou pri koordinovanom šírení dezinformácií, ktoré AFP identifikovala tu, tu alebo tu. Niektoré z týchto kampaní sa šíria ako súčasť širšej ruskej dezinformačnej operácie, ktorú francúzska agentúra Viginum označila názvom „Storm-1516“.
Copyright © AFP 2017-2026. Pre akékoľvek komerčné použitie tohto obsahu je nutné predplatenie našich služieb. Viac informácií zistíte tu.
Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?
Kontaktujte nás