Video izraelských vojakov, ktorí ničia kostol v južnom Libanone, bolo vytvorené umelou inteligenciou

Na jar 2026 čelila izraelská armáda kritike za zaobchádzanie jej vojakov s kresťanskými symbolmi v Libanone, vrátane rozbitia sochy Krista v meste Debel na juhu krajiny. V tomto kontexte používatelia sociálnych médií zdieľali video s tvrdeniami, že zachytáva dvojicu izraelských vojakov, ktorí ničia kostol v rovnakom kresťanskom mestečku pri hraniciach s Izraelom. Ako však pre AFP potvrdili miestne autority, toto mesto nemá žiadny takýto kostol. Video bolo vytvorené pomocou umelej inteligencie.

„Izraelskí vojaci zverejnili video, na ktorom sa chvália vandalizmom pravoslávneho kostola v Debele, meste v južnom Libanone. Ničenie kostolov a mešít je pre nich zvláštnym potešením, ktoré pravidelne zverejňujú na svojich portáloch,“ čítame v príspevku na Facebooku v slovenčine zo 4. júna 2026. 

Príspevok obsahuje 25-sekundové video dvoch izraelských vojakov tancujúcich vo vnútri priestoru, ktorý pôsobí ako kostol, pričom poškodzujú jeho zariadenie. 

Image
Snímky obrazovky príspevkov na Facebooku obsahujúcich predmetné video, vytvorené 9. júna 2026 AFP, ktorá pridala červené prečiarknutie a logo AI

Rovnaké video sme našli aj v príspevkoch s podobnými tvrdeniami v arabčinešpanielčine či francúzštine

Používatelia toto video šírili v čase, keď izraelská armáda od apríla 2026 čelí kritike zo strany politikov a cirkevných predstaviteľov za správanie svojich vojakov voči kresťanským symbolom na juhu Libanonu. 

Útok na sochu Krista

Niekoľko kresťanských dedín v blízkosti hraníc, ako napríklad Ain Ebel, Rmeish a Debel, sa ocitlo v krížovej paľbe medzi Izraelom a Hizballáhom. V Debele 19. apríla 2026 izraelský vojak rozmlátil kladivom hlavu sochy Ježiša Krista, čo viedlo izraelskú armádu k tomu, že ho na 30 dní zadržala a vyradila z vojenskej služby. 

Zničenie kláštora pre mníšky

Začiatkom mája 2026 izraelská armáda oznámila, že jej jednotky poškodili „náboženskú budovu“ v meste Yaroun na juhu Libanonu. 

Francúzske katolícke združenie „L’Œuvre d’Orientuviedlo, že izraelské sily „zničili“ kláštor sestier salvatoriánok. Združenie v stanovisku dôrazne odsúdilo „tento zámerný čin zničenia miesta bohoslužby, ako aj systematickú demoláciu domov na juhu Libanonu“. 

Vyšetrovanie, ktorého závery AFP uverejnila vo francúzštine, potvrdilo, že kláštor v Yaroune bol zrovnaný so zemou. 

Znesvätenie sochy Panny Márie

V súvislosti s druhým incidentom z mája 2026 na juhu Libanonu sa šírila fotografia izraelského vojaka, ktorý vkladá cigaretu do úst soche Panny Márie. Izraelská armáda neskôr oznámila, že vojak bol potrestaný 21 dňami vojenského väzenia.

Od marca 2026 bolo v dôsledku izraelského ostreľovania južného Libanonu poškodených viacero kostolov.

Video je vytvorené pomocou umelej inteligencie

Práve v tomto kontexte sa na sociálnych médiách šírilo video, na ktorom údajne dvaja izraelskí vojaci tancujú vnútri kostola v meste Debel na juhu Libanonu potom, ako jeho interiér poškodili.

Ako však odhalila AFP, virálny klip vytvorila umelá inteligencia. 

Prvým náznakom sú rozdiely vo vzhľade zadnej steny kostola, ktoré konštatujeme pri porovnaní rôznych záberov.

Image
Porovnanie dvoch záberov z rovnakého klipu, na ktorom AFP zvýraznila rozdiely a 8. júna 2026 pridala aj logo AI

V čase 0:09 sa vo videu pohne kovová figúra, hoci ju vojak svojim kopom vôbec nezasiahne. 

Image
Snímka obrazovky z 8. júna 2026, na ktorej AFP vyznačila detail vojakovej nohy a figuríny a pridala logo AI

V čase 0:10 vo videu si tiež môžeme všimnúť, ako noha jedného z vojakov mizne a znovu sa objavuje. 

Image
Snímka obrazovky z 8. júna 2026 s pridaným označením zvýrazňujúcim vojakovu nohu a AI logom

Podľa reportérov AFP hovoriacich po hebrejsky znejú hlasy vojakov vo videu zvláštne a ich slová postrádajú zmysel.

V Debeli nie je žiadny podobný kostol

V tejto súvislosti starosta Debelu Akl Naddaf v telefonáte s AFP 3. júna 2026 poprel, že by sa v obci nachádzal kostol vyzerajúci ako ten na videu. 

Potvrdil to mestský mukhtar (volený miestny predstaviteľ pôsobiaci pod libanonským ministerstvom vnútra, pozn. red.) Boutros Al-Rai. „Debel má dva kostoly, ktoré miestni obyvatelia dobre poznajú: jeden je starobylý kostol a druhý je nový kostol Mar Gerges, a vzhľad ani jedného z nich sa nezhoduje s tým, čo vidíme v šírenom videu,“ vysvetlil pre AFP 3. júna 2026. 

Tento predstaviteľ mesta poskytol AFP fotografie interiérov oboch kostolov, ktoré dokazujú ich odlišnosť od priestorov zobrazených vo virálnom videu.

Image
Porovnanie fotografie nového kostola v Debele od mukhtara mesta (vľavo) so snímkou obrazovky z Facebooku (vpravo), ktorú AFP 3. júna 2026 vybavila logom AI.

Al-Rai poukázal na to, že detaily viditeľné na predmetnom videu sú typické skôr pre pravoslávne kostoly. Obyvatelia mesta pritom patria k tzv. Maronitskej katolíckej cirkvi

Ďalšie fotografie historického kostola a nového kostola si možno pozrieť cez Mapy Google (archív tu a tu).

Image
Fotografie historického kostola: dve vľavo sú z Google Maps a ďalšiu AFP poskytol predstaviteľ mesta

Rozdiely v interiérovom dizajne medzi maronitskými a pravoslávnymi kostolmi možno vidieť na dvoch fotografiách AFP, ktoré zachytávajú dva rôzne kostoly v Libanone:

Image
Maronitský kostol svätého Juraja v meste Qlayaa na juhu Libanonu, 29. marca 2026 (AFP)
Image
Pravoslávny kostol svätého Juraja v meste Batroun na severe Libanonu, datované 17. apríla 2020 (AFP / Ibrahim CHALHOUB)

V tomto kontexte profesor architektúry a archeológie na Univerzite Svätého Ducha v Kasliku v Libanone, Hany Kahwagi-Janho, pre AFP 5. júna 2026 povedal, že virálne video predstavuje „zvláštnu zmes“ prvkov, z ktorých niektoré majú byzantský a iné katolícky charakter (archív). 

Vysvetlil, že ikony sú byzantské, ale neriadia sa liturgickým poriadkom typickým pre pravoslávne kostoly.

Image
Snímka obrazovky z virálneho videa zhotovená 8. júna 2026 s pridaným označením ikon a AI logom

Okrem toho, že sú náhodne roztrúsené, nachádzame vedľa nich na stenách aj kresby s katolíckou tematikou. Tieto prvky sa však v kostoloch zvyčajne nekombinujú. 

Architekt, ktorý pracoval na viacerých projektoch rekonštrukcií kostolov v Libanone, upozorňuje, že interiér viditeľný na videu, sa nepodobá na žiadny z kostolov v Libanone. „Poznám kostoly v meste Debel a vôbec sa nepodobajú na ten z videa,“ povedal.

Kahwagi-Janho hovorí aj o ďalšom prvku netypickom pre libanonské kostoly. V prvých sekundách videa vidíme žulový stĺp, ktorý sa používal typicky v európskych kostoloch, a to najmä počas obdobia renesancie. 

Image
Snímka obrazovky z videa, do ktorej AFP 8. júna 2026 pridala červenú šípku a logo AI

Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?

Kontaktujte nás