Tisíce ľudí zdieľali falošné tvrdenia o tom, že CNN „stiahla“ svoju reportáž o Donecku
- Tento článok je starší ako dva roky.
- Uverejnené 16. júna 2023 o 17:36
- Článok prečítate za 8 min
- Autor: Robert BARCA, AFP Slovensko
„NECHCÚ, ABY STE TOTO VIDELI - REPORTÁŽ O TOM, AKO UKRAJINA ZABÍJA VLASTNÝCH OBČANOV,“ píše sa v popise videa zverejneného 21. mája 2023 na FB stránke Tomáš Špaček • Republika, ktoré nazbieralo viac ako 8-tisíc zdieľaní a 230-tisíc pozretí. Tomáš Špaček uverejnil rovnaké video aj na svojom kanáli na TikToku. V texte svojho príspevku Špaček uvádza nepravdivé tvrdenie, že v CNN video „stiahli zo svojej stránky“.
Podľa stránky NRSR je Špaček asistentom poslanca Miloša Urbana. Urban bol zvolený do parlamentu za krajne pravicovú ĽSNS, následne sa však pridal k hnutiu Republika. Samotný Špaček kandidoval v parlamentných voľbách 2020 z 53. miesta kandidátky ĽSNS, ale získal len 747 preferenčných hlasov a nebol zvolený. V AFP sme v minulosti opakovane písali o nepravdivých príspevkoch kandidátov a predstaviteľov hnutia Republika (napríklad tu, tu, tu či tu).
Vo februári 2023 Špaček zdieľal video, podľa ktorého mal byť masaker civilistov v Buči z marca 2022 „podvod“ či „psychologická operácia“ nafingovaná ukrajinskými silami. Tím AFP Fakty jeho príspevok s viac ako 5-tisíc zdieľaniami v tom čase vyvrátil a vyhodnotil ako nepravdivý. Denník N označil Špačka začiatkom tohto roka za jedného z „najaktívnejších šíriteľov prokremeľskej propagandy na Facebooku“.
Muž hovoriaci do kamery na Špačekovom videu je americký YouTuber Clayton Morris. V marci 2023 Morris zverejnil video ako súčasť takmer dvojhodinového streamu na svojom YouTube kanáli „Redacted“ a tiež na službe Rumble (predmetné video v streame sa začína približne v čase 47:30). Kanál „Redacted“ už v minulosti šíril alarmistický obsah a konšpiračné teórie, napríklad tu. Bývalý hlásateľ televízie Fox News sa zviditeľnil v roku 2019, keď odišiel zo Spojených štátov do Portugalska po tom, ako čelil žalobám z finančných podvodov (tu, tu).
Pôvodná reportáž CNN
Vo videu pripojenom k Špačkovmu príspevku vidíme Morrisa, ako hovorí, že „sa objavilo novonájdené a ohromujúce video zo CNN“ dokazujúce, že „CNN mala v Donecku reportérov pokrývajúcich genocídu“. Tú podľa Morrisa páchala Ukrajina na vlastných občanoch. Jeho slová sú do slovenčiny preložené v titulkoch v spodnej časti videa.
Agentúra AFP vykonala jednoduché vyhľadávanie pomocou kľúčových slov „CNN Donetsk 2014“ v Googli. Medzi prvými šiestimi výsledkami boli tri, ktoré obsahovali pôvodné video uverejnené priamo na webovej stránke CNN.
Reportérka Diana Magnay (v súčasnosti pracujúca pre Sky News ako korešpondentka pre Rusko) prinášala v auguste a septembri 2014 správy z mesta Doneck. V dvaapolminútovej videoreportáži priniesla vyjadrenia civilistov trpiacich pod „neustálym ostreľovaním okolia Donecka“, ktorí sa sťažovali na vtedajšieho prezidenta Petra Porošenka a ukrajinskú vládu snažiacu sa mesto ovládané povstalcami získať naspäť. Verzia stále dostupná na webovej stránke CNN je v skutočnosti obsiahlejšia ako tá, ktorú „objavil“ Morris, keďže obsahuje aj výpovede pacientov z doneckej nemocnice. Magnay ani jej respondenti však na žiadnom mieste nepoužili slovo „genocída“ na opis vtedajších udalostí.
Pôvodné video s rovnakým titulkom ako v Špačkovom a Morrisovom videu („Breaking News, 2,500 dead amid warning of ‘full-scale war’“) bolo uverejnené1. septembra 2014 pod názvom „Donetsk residents weary of shelling“ (Doneckí obyvatelia unavení ostreľovaním, pozn. red.). Archívne verzie stránky dostupné prostredníctvom Wayback Machine ukazujú, že bola prístupná aj v minulosti (tu, tu).
Ďalšia verzia videa bola zverejnená v ten istý deň s názvom „Donetsk citizens plead for chaos to end“ (Doneckí občania prosia, aby sa chaos skončil, pozn. red.). Archívne verzie tejto stránky sú k dispozícii pre roky 2015, 2016, 2017, 2019, 2020, 2021 a 2022, čo dokazuje, že video bolo dostupné na webovej stránke CNN dlhodobo.
Video sa nachádza aj v článku CNN z 2. septembra 2014 s titulkom „Misery in Ukraine as deadly conflict drive civilians from homes“ (Mizéria na Ukrajine: Smrteľný konflikt vyháňa z domovov civilistov). Archívne verzie článku s videom sú k dispozícii za roky 2015, 2016, 2017, 2019, 2020, 2021 a 2022. Tento článok bol archivovaný aj 27. marca, teda len jeden deň predtým, ako Morris zverejnil svoj stream, v ktorom CNN nepravdivo obvinil.
Agentúra AFP použila aj VPN s prístupom do USA, aby potvrdila, že video je dostupné európskemu aj americkému publiku. Video bolo dostupné aj na overenom účte CNN na YouTube, kde bolo uverejnené v marci 2016.
Obrátili sme sa aj na CNN so žiadosťou o komentár k tvrdeniu, že sa snažila utajiť reportáž z roku 2014. „Takéto tvrdenie je úplný nezmysel. Toto video nebolo v žiadnom prípade odstránené z našej stránky, kde bolo zverejnené na viacerých miestach. Spolu s ďalšími rozsiahlymi reportážami z Donbasu a okolitých oblastí bolo viackrát odvysielané aj v televízii CNN na celom svete,“ uviedol hovorca CNN prostredníctvom e-mailu agentúre AFP 14. júna 2023.
Korene konfliktu
V článku CNN z roku 2014 sa správne uvádza, že „Rusko anektovalo ukrajinský polostrov Krym v marci“ toho istého roku a že násilie „vypuklo vo východnej Doneckej a Luhanskej oblasti v apríli, keď separatistickí lídri vyhlásili nezávislosť od vlády v Kyjeve“. Citovala tiež zo správy OSN, v ktorej sa spomína, že hoci sa porušovania práv „dopustili aj príslušníci ukrajinskej armády, keď sa snažili získať späť územie ovládané povstalcami“, „širokú škálu závažných porušení ľudských práv“ mali na svedomí „predovšetkým povstaleckí bojovníci“.
Pripisovanie výlučnej zodpovednosti za obete konfliktu na východe krajiny centrálnej vláde Ukrajiny bolo v posledných rokoch bežnou stratégiou ruských orgánov a vo februári 2022 ju zopakoval prezident Vladimir Putin vo svojom prejave, v ktorom oznámil začiatok „špeciálnej vojenskej operácie“. Údajná potreba „chrániť“ rusky hovoriacej menšiny na Ukrajine pred „genocídou“ je tiež kľúčovou zložkou ruských naratívov.
V AFP sme sa podobným tvrdeniam týkajúcich sa konfliktu na Ukrajine pred rokom 2022 venovali v slovenčine aj vo francúzštine.
Tvrdenie, že rusky hovoriaca menšina je na Ukrajine dlhodobo utláčaná, spochybňuje vláda a aj mnohí samotní ruskojazyční Ukrajinci, o čom vo francúzštine informovala agentúra AFP krátko pred tým, než Rusko začalo plnú vojenskú inváziu. Samotný prezident Volodymyr Zelenskyj má ruštinu ako rodný jazyk.
Ukrajina naopak tvrdí, že ruská invázia a s ňou súvisiace akcie predstavujú samy osebe genocídu, pričom podala žalobu na Medzinárodný súdny dvor. V marci vydal Medzinárodný trestný súd zatykač na Putina a Mariu Ľvovu-Belovu, ruskú prezidentskú komisárku pre práva detí, pre obvinenia, že Rusko nezákonne deportovalo ukrajinské deti. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy prijalo v apríli rezolúciu, v ktorej sa uvádza, že násilné premiestňovanie ukrajinských detí Ruskom svedčí o genocíde.
Pokiaľ ide o ostreľovanie a civilné obete ozbrojeného konfliktu na východnej Ukrajine pred rokom 2022, viaceré správy zverejnené medzinárodnými mimovládnymi organizáciami poskytujú oveľa celistvejší obraz, než aký prezentujú Morris či Špaček.
„Všetky strany tohto konfliktu neberú ohľad na životy civilistov a hrubo porušujú svoje medzinárodné záväzky,“ varovala Amnesty International v septembri 2014. „Naše dôkazy ukazujú, že Rusko podnecuje konflikt priamym zasahovaním, ako aj podporou separatistov na východe. Rusko musí zastaviť neustály prísun zbraní a ďalšej podpory povstaleckým silám, ktoré sú vo veľkej miere zapletené do hrubého porušovania ľudských práv,“ pokračovala správa.
Organizácia Human Rights Watch (HRW) v septembri 2014 tiež uviedla, že protiprávne necieľené útoky prichádzajú z oboch strán konfliktu. „(HRW) vyzvala všetky strany konfliktu na východe Ukrajiny, najmä ukrajinské vládne sily, aby prestali používať rakety Grad v obývaných oblastiach alebo v ich blízkosti z dôvodu pravdepodobnosti zabitia a zranenia civilistov. Povstalecké sily by mali minimalizovať riziko pre civilistov pod ich kontrolou tým, že sa vyhnú rozmiestňovaniu síl a zbraní v husto obývaných oblastiach,“ napísala v júli 2014. O päť rokov neskôr sa správa HRW týkajúca sa konfliktu v roku 2018 niesla v rovnakom duchu: „Obe strany uskutočňovali necieľené alebo úmyselné útoky na školy a využívali ich na vojenské účely,“ uviedla mimovládna organizácia.
Aby agentúra AFP získala presné údaje o počte civilných obetí konfliktu od jeho vypuknutia v roku 2014, preskúmala pravidelne zverejňované správy Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR).
Podľa správy zverejnenej 27. januára 2022 „počas celého obdobia konfliktu, od 14. apríla 2014 do 31. decembra 2021, OHCHR zaznamenal celkovo 3 106 civilných obetí (1 852 mužov, 1 072 žien, 102 chlapcov, 50 dievčat a 30 dospelých, ktorých pohlavie nie je známe)“. Po započítaní 298 mŕtvych na palube letu MH17, ktorý bol zostrelený približne 80 km východne od Donecka v júli 2014, dosiahne počet obetí najmenej 3 404. Treba poznamenať, že Moskva vždy popierala akúkoľvek účasť na zostrelení lietadla, ale v novembri 2022 holandský súd odsúdil na doživotie troch mužov, čím spojil Ruskom dodanú raketu BUK so separatistickou skupinou, ktorá bola pod ruskou kontrolou.
Od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu, t. j. od 24. februára 2022 do 4. júna 2023, však OHCHR podľa najnovšej aktualizovanej správy o obetiach zaznamenal v krajine 8 983 úmrtí civilistov (6 979 na územiach kontrolovaných vládou a 2 004 na územiach okupovaných Ruskom). Toto číslo je takmer určite ešte oveľa väčšie, keďže OHCHR dostáva informácie z niektorých miest, kde sú vedené intenzívne boje, s oneskorením a niektoré úmrtia ešte čakajú na potvrdenie. Aj tak je toto číslo takmer trikrát väčšie ako počet civilných obetí pred plnou ruskou inváziou.
Rozdielna mierka civilných obetí pred a po začiatku invázie je znázornená na grafe zo služby Statista, ktorý zobrazuje počet civilných obetí súvisiacich s rusko-ukrajinským konfliktom od apríla 2014 do júna 2023:
Od začiatku otvorenej ruskej agresie proti Ukrajine vo februári 2022 sa v slovenčine masívne šíria dezinformácie a falošné správy súvisiace s týmto konfliktom. Úplný zoznam nepravdivých tvrdení súvisiacich s vojnou, ktoré sme v rámci AFP Fakty vyvrátili, je k dispozícii tu.
Copyright © AFP 2017-2025. Pre akékoľvek komerčné použitie tohto obsahu je nutné predplatenie našich služieb. Viac informácií zistíte tu.
Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?
Kontaktujte nás
