Stará fotomontáž, na ktorej Kiska drží „vlajku pluku Azov“, cirkuluje na Facebooku v kontexte súčasnej vojny na Ukrajine

Na Facebooku sa začiatkom marca 2022 rozšírili príspevky s obrázkom, na ktorom vidno bývalého prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku držiac vlajku so zdanlivým vyobrazením znaku ukrajinského pluku Azov spájaného s krajnou pravicou. Obrázok je však fotomontáž, pôvodná fotografia je z novembra 2016 a Kiska na nej drží vlajku Mariupola počas návštevy ukrajinských detí z tohto mesta na Slovensku. Súčasťou zmanipulovaného obrázku je aj iná, viac ako sedem rokov stará, fotografia, na ktorej vidno hajlujúcich ozbrojencov s nacistickými symbolmi. Pri tejto je tvrdenie, podľa ktorého je vraj pluk Azov zodpovedný za „významnú časť z 15-tisíc civilných obetí“ na Donbase. Podľa OSN však do decembra 2021 prišlo o život v dôsledku ozbrojeného konfliktu na východe Ukrajiny približne 3 100 civilistov.

Viac ako 950 používateľov zdieľalo slovenský príspevok súkromného používateľa z 5. marca 2022, ktorý obsahoval popis „Tu máte FAŠISTU v plnej paráde,a jaternica jeho naj kamoška“.

Súčasťou príspevku je obrázok zložený z dvoch fotografií. Na hornej fotografii vidno bývalého prezidenta SR Andreja Kisku držiaceho bledomodrú vlajku, na ktorej je v ukrajinskej cyrilike napísaný názov mesta Mariupol (Маріyполь, pozn. red.) a pod ním zdanlivo vyobrazený znak ukrajinského pluku Azov.

Na spodnej časti je fotografia, na ktorej vidno mužov oblečených v uniformách; v pozadí vidno vlajku NATO, pluku Azov a taktiež vlajku so svastikou. Niektorí z mužov majú zdvihnutú pravicu.

Súčasťou obrázku je taktiež nápis „Ukrajinské oddiely AZOV šírili teror, rabovanie a vraždenie na Dombase a majú na svedomí významný podiel z 15000 obetí na životoch civilov“.

Snímka FB príspevku vyhotovená 18. marca 2022

Rovnaký obrázok šíril v komentári pod jedným zo svojich FB príspevkov aj bývalý predseda Najvyššieho súdu SR a minister spravodlivosti Štefan Harabin. Jeho komentár získal viac ako 650 reakcií od používateľov.

Snímka komentáru stránky Štefana Harabina vyhotovená 21. marca 2022

Rovnaký obrázok šírilo v marci 2022 množstvo ďalších Facebookových profilov, napríklad tu, tu či tu. Obrázok šírila prostredníctvom videa aj FB stránka TV VIVA ROMA - Dezider Horvath.

V prípade hornej časti obrázku však ide o fotomontáž. Bývalý prezident na stretnutí s deťmi z ukrajinského mesta Mariupol v novembri 2016 držal vlajku tohto mesta, znak pluku Azov bol do obrázku postprodukčne doplnený.

Tvrdenie o „významnom podieli pluku Azov na 15 000 civilných obetiach“ je taktiež nepravdivé. Vo vojne na Donbase zomrelo podľa oficiálnych dát OSN od jej začiatku v roku 2014 do konca roku 2021 v dôsledku bojov celkovo viac ako 3 100 civilných obetí.

Dávno vyvrátená fotomontáž

Bývalý prezident Andrej Kiska sa s deťmi z ukrajinského mesta Mariupol stretol v prezidentskom paláci 3. novembra 2016 - práve z tohto stretnutia pochádza aj pôvodná fotografia s modrou vlajkou.

„UKRAJINSKÉ DETI, SVEDKOVIA VOJNY. Nedokážem si ani predstaviť, že by moje deti boli svedkami vojny. Dnes som sa stretol s deťmi z východnej Ukrajiny, ktoré žijú na okraji vojnovej zóny - v meste Mariupoľ,“ napísal vtedy prezident na svojom Facebooku pri fotografiách s deťmi v ukrajinských krojoch.

„Bežní chalani a dievčatá vo veku 7-11 rokov, ktorí by sa mali tešiť zo života, a nie zažívať smútok ozbrojeného konfliktu. Teraz sú vďaka Ukrajinsko-slovenskej iniciatíve aspoň na niekoľko dní na Slovensku na rehabilitačnom pobyte. Väčšina z nich je v Európskej únii prvýkrát v živote. Tešia sa, že si môžu pozrieť naše Tatry alebo čokoládovú fabriku. Dúfam, že im návšteva u nás vyčarí úsmev,“ píše sa ďalej vo viac ako 5 rokov starom príspevku.

Ako môžeme vidieť pri porovnaní s pôvodnou fotografiou, bývalý prezident Kiska držal spolu s ukrajinským chlapcom vlajku mesta Mariupol (tu, tu), na ktorej sa nachádza erb mesta:

Pôvodná fotografia vľavo a upravená fotomontáž vpravo

Na zmanipulovanej fotografii naviac pri bližšom pohľade aj vidieť, že pôvodný erb bol prekrytý emblémom pluku Azov.

O skutočnosti, že sa takto zmanipulovaná fotomontáž šíri slovenským internetom, informovala ešte začiatkom roka 2017 FB stránka Dezinformácie, Hoaxy, Propaganda a Denník N.

Čo sa týka fotografie zo spodnej časti zdieľaného obrázka, najstarším verejným miestom, kde bola fotografia zverejnená a ktoré sa nám v rámci tímu agentúry AFP podarilo dohľadať pomocou reverzného vyhľadávania podľa obrázka a vyhľadávania pomocou kľúčových slov, je profil s menom Oleg Peňa (Олег Пєня, pozn. red.) na ruskej sociálnej sieti V Kontakte.

Spomínaný používateľ ju zdieľal 18. novembra 2014; odvtedy však bola vymazaná (k dispozícii je archivovaná verzia). Na inej fotografii pózuje dotyčný používateľ pred nacistickou vlajkou, na ďalšej hajluje spoločne s iným mužom, ktorý má na pažbe samopalu znak pluku Azov.

Civilné obete vojny na Donbase

Ako sme už spomínali, zavádzajúce príspevky obsahujú aj tvrdenie: „Ukrajinské oddiely AZOV šírili teror, rabovanie a vraždenie na Dombase a majú na svedomí významný podiel z 15000 obetí na životoch civilov“.

Toto tvrdenie však nezodpovedá realite, pretože celkový počet civilných obetí vojny na Donbase bol podľa oficiálnych štatistík násobne nižší.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) od roku 2014, kedy začal vo východných regiónoch Ukrajiny ozbrojený konflikt, pravidelne publikuje správy o civilných obetiach súvisiacich s konfliktom v dvoch samozvaných separatistických republikách.

Podľa poslednej takejto správy publikovanej 27. januára 2022 „počas celého trvania konfliktu od 14. apríla 2014 do 31. decembra 2021 zaznamenal OHCHR celkový počet 3 106 civilných obetí (z toho 1 852 mužov, 1 072 žien, 102 chlapcov, 50 dievčat a 30 dospelých, ktorých pohlavie je neznáme“.

Snímka z najnovšej správy OHCHR „Civilné obete na Ukrajine súvisiace s konfliktom“ vyhotovená 21. marca 2022

Správa uvádza, že ak pripočítame obete zostreleného letu MH17 z júla 2017, celkový počet civilných obetí sa vyšplhá na najmenej 3 404. Počet zranených civilistov odhaduje OSN na viac ako 7 000.

Okrem toho OSN uvádza aj odhad celkového počtu obetí súvisiacich s ozbrojeným konfliktom, tj. nielen civilných, ale aj vojenských. Ten sa odhaduje na na 14 200 až 14 400 (okrem 3 404 civilných obetí aj 4 400 ukrajinských síl a 6 500 členov ozbrojených skupín).

Začiatky pluku Azov

Je pravda, že na ukrajinskej strane bojovala od roku 2014 skupina s názvom „Pluk Azov“ s krajno-pravicovým pôvodom.

Azov vznikol v roku 2014 po ruskej anexii Krymu ako dobrovoľnícka paramilitárna skupina, do ktorej sa v jeho začiatkoch pridávali aj extrémisti či zástupcovia (mimoparlamentnej) neonacistickej strany Patriot.

Azov sa zviditeľnil najmä na začiatku vojny na Donbase počas jari 2014 potom, ako skupina dopomohla k oslobodeniu Mariupolu spod kontroly proruských separatistov.

V období po invázii Krymu vzniklo viacero podobných dobrovoľníckych oddielov, ktoré v tom čase bojovali na strane nedostatočne financovanej a zle vycvičenej ukrajinskej armády. Okrem Azova boli podobnými dobrovoľnými bojovými uskupeniami s väzbami na krajnú pravicu napríklad aj regiment Dnipro či pluk Aidar a Donbas.

V septembri 2014 poukázala medzinárodná organizácia Amnesty International na incidenty krutého zaobchádzania a vojnových zločinov spáchaných plukom Aidar. Pluk Azov bol kritizovaný aj zo strany OHCHR kvôli zásahom do ľudských práv či prípadom mučenia a neoprávneného zatýkania.

Najneskôr v novembri 2014 sa však pluk Azov formálne včlenil do Národnej gardy Ukrajiny a dostal sa pod oficiálnu kontrolu ministerstva vnútra, čo malo za následok aj jeho reštrukturalizáciu a odklon od krajnej pravice.

Hoci je Azov už dlhšie legitímnou súčasťou ukrajinských bezpečnostných zložiek, mimo Ukrajiny je stále vnímaný ako krajne pravicová a ultranacionalistická organizácia. Túto vojenskú jednotku taktiež pravidelne vyzdvihuje prokremeľská propaganda nielen v Rusku, ale aj v slovenskom kontexte ako dôkaz, že celú ukrajinskú armádu, prípadne politický establishment, sužuje neonacizmus.

Slovenský výskumník a etnológ Štefan Ižák z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave v roku 2018 tento fenomén popísal v článku v akademickom časopise Central European Journal of Politics s názvom „Obraz Ukrajiny v prokremeľských médiách na Slovensku“. V ňom okrem iného uvádza: „Ukrajinu ruské média prezentujú expresívnym a pejoratívnym jazykom ako agresora vo vojne proti ruskej menšine, ukrajinskí politici a ukrajinská armáda sú banderovci, fašisti, nacisti, prítomný je mýtus veľkej vlasteneckej vojny proti fašizmu z druhej svetovej vojny, Ukrajina je len nástrojom západného imperializmu, Ukrajina nie je schopná existovať ako nezávislý štát.“

Za zmienku však stojí, že ultrapravicové politické hnutia sa na Ukrajine netešia zvýšenej podpore, ako sa snažia vykresliť dezinformačné naratívy. Od Euromajdanu v roku 2014 na Ukrajine neboli v parlamentných voľbách úspešní zástupcovia radikálnych nacionalistických strán s prepojeniami na krajnú pravicu ako Pravý Sektor či SVOBODA, keďže neprekročili 5-percentné kvórum (Výsledky parlamentných volieb z roku 2014 a 2019).

Zloženie kresiel v ukrajinskom parlamente podľa výsledkov volieb v roku 2019. Žiadna krajne pravicová strana nepresiahla kvórum pre vstup do parlamentu ( AFP / Vincent LEFAI, Paz PIZARRO, Robin BJALON)

Experti: Odkedy je Azov súčasťou národnej gardy, od krajnej pravice sa očistil

Kontext pluku Azov vysvetlil pre AFP Michael Colborne, novinár, ktorý dlhodobo sleduje ultrapravicové hnutia vo východnej Európe a o pluku Azov napísal knihu.

„Na začiatku naozaj pochádzalo veliteľstvo Azovského oddielu aj mnoho jeho bojovníkov z ukrajinskej krajne pravicovej scény,“ uviedol Colborne pre AFP v máji 2021. To však už dávno neplatí. V súčasnosti sa podľa Colborna môžu v oddieli vyskytovať „niektoré neonacistické elementy“, ale „sú tam aj ďalší (členovia), ktorí vôbec nemusia byť krajne pravicoví“. Podľa novinára je tak Azov v mnohých ohľadoch už „celkom heterogénne hnutie“.

Okolnosti ohľadne Azova pre AFP upresnil aj výskumník francúzskeho inštitútu Inalco a špecialista na Ukrajinu a postsovietsku krajnú pravicu Adrien Nonjon.

„V septembri 2014 boli podpísané prvé Minské dohody, vďaka ktorým došlo nielen k zmierneniu bojov, ale aj k integrácií týchto paramilitárnych štruktúr do štandardných bezpečnostných síl. To bolo zárukou, že tieto prvky, ktoré by inak mohli byť hrozbou či brániť de-eskalácii napätia, sa dostanú pod kontrolu,“ uviedol Nonjon 11. marca 2022 pre AFP.

Veteráni pluku Azov, ktorí sa zúčastnili bojov vo vojne s Ruskom podporovanými separatistami na východe Ukrajiny, salutujú počas mítingu „Nevzdávať sa“ 14. marca 2020 v Kyjeve ( AFP / Sergei SUPINSKY)

„Ak aj v pluku Azov skutočne existovalo tvrdé jadro zložené z radikálnych nacionalistov a neonacistov, utopilo sa v mase nových regrútov, ktorí neboli nevyhnutne spojení s extrémnou pravicou, ale len sa chceli pridať k prestížnej jednotke, ktorá uspela v mnohých stretoch, mala dobré zbrane a bola disciplinovanejšia ako iné polovojenské formácie či jednotky armády,“ dodal Nonjon.

Na skutočnosť, že Azov bol od krajnej pravice a neonacizmu očistený, upozorňuje pre Refresher aj slovenský bezpečnostný analytik Vladimír Bednár: „Medzi Azovom v roku 2014 a v súčasnosti je veľký rozdiel. V roku 2014 to bola v podstate súkromná polovojenská armáda so silným ideologickým kontextom nacionalizmu. Azov je však potrebné oddeľovať v dvoch fázach. Po ukrajinskej reforme ozbrojených síl bol pôvodný kontext práporu Azov úplne zmenený. Došlo k výraznej očiste. Ľudia spájaní s neonacistickou ideológiou museli Azov po integrácii do národnej gardy opustiť. Súčasný Azov preto nemožno s tým z roku 2014 vôbec spájať.“

To potvrdzuje aj český odborník na politickú a bezpečnostnú situáciu na Ukrajine Michal Lebduška. „Odkedy sa Azov začlenil pod (ukrajinskú) národnú gardu, situácia sa zmenila. Ukrajinské úrady podnikli kroky, aby Azov od extrémistov očistili,“ uviedol pre denník SME Lebduška, ktorý bol členom medzinárodných pozorovateľských misií na Donbase. Dnešný Azov podľa neho nemá s pôvodným dobrovoľníckym zoskupením z roku 2014 okrem názvu veľa spoločného.

28. marca 2022 Upravená formulácia o parlamentných voľbách na Ukrajine v 32. odstavci textu