Neautentické účty šíria falošný slovenský volebný prieskum
- Uverejnené 1. mája 2026 o 14:51
- Článok prečítate za 7 min
- Autor: Eduard STARKBAUER, AFP Slovensko
Prieskumy volebných preferencií z apríla 2026 ukazujú tesný náskok opozičného Progresívneho Slovenska pred Smerom-SD, ktorý je na druhom mieste s približne dvadsiatimi percentami hlasov. Na konci tohto mesiaca sa však začali virálne šíriť výsledky údajných prieskumov, podľa ktorých Smer-SD zažíval „comeback storočia“, pričom získal až 38-percentnú podporu. Takéto údaje však nepodporuje žiadna oficiálna prieskumná agentúra. Zdá sa, že príspevky vznikli ako súčasť koordinovanej kampane a články, ktoré boli zdieľané spolu s prieskumami, obsahovali odlišné a takisto neautentické výsledky. AFP zistila, že obrázky v týchto príspevkoch boli vygenerované umelou inteligenciou.
„Smer valcuje! Čo v TV nepovedia? Nový prieskum odkrýva realitu. Comeback storočia? Detaily vnútri!“ píše sa v príspevku z 28. apríla 2026. „BRUTÁLNE ČÍSLA! Smer trhá rekordy a prepisuje hru. Kým ostatní spali, karta sa obrátila. Ste ready na to, čo príde? Sleduj nás! Celý príbeh v komentároch,“ čítame v inom príspevku publikovanom 29. apríla 2026.
Oba príspevky obsahujú obrázky, na ktorých sme popri grafe preferencií identifikovali predsedu vlády Roberta Fica, predsedu vládnej strany Smer-SD, a Michala Šimečku, predsedu hlavnej opozičnej strany Progresívne Slovensko (PS).
Tieto a podobné príspevky zobrazujúce graf, podľa ktorého Smer-SD získal 38 percent, boli zdieľané viac než 300-krát.
V prípade najvirálnejšieho príspevku je na druhom mieste strana PS s 15 percentami a na treťom koaličný Hlas-SD s 12 percentami. Strana na štvrtom mieste je označená neaktívnym názvom OĽANO, ktorý až do októbra 2023 používalo politické zoskupenie Igora Matoviča, neskôr premenované na „Slovensko“. Nejde zďaleka o jedinú anomáliu v údajnom prieskume.
Príspevky sa objavili približne rok a pol pred nasledujúcimi parlamentnými voľbami, po ktorých sa chce Fico uchádzať o mandát na zostavenie svojej piatej vlády. Od ostatných parlamentných volieb na jeseň 2023 sa jeho strana na čele prieskumov verejnej mienky strieda s hlavnou opozičnou stranou PS.
Prieskumy verejnej mienky uvedené v týchto príspevkoch sú však podvrh a AFP zistila, že obrázky boli vytvorené pomocou umelej inteligencie. Prieskum obsahuje zjavné nezrovnalosti, neodkazuje na žiadnu konkrétnu agentúru a nespĺňa základné štandardy pre volebné prieskumy.
Množstvo anomálií
Obrázky obsahujú vymyslené grafy, podľa ktorých strana Smer-SD v prieskumoch verejnej mienky dosahuje podporu 38 percent.
Strana na piatom mieste má o jeden percentuálny bod viac než strana na štvrtom mieste a názvy všetkých piatich strán na nižších priečkach sú fiktívne: buď neoznačujú žiadnu aktívnu politickú stranu, alebo sú len nezrozumiteľnou zmesou písmen.
Podrobnejšia analýza odhalila v pravom dolnom rohu logo Gemini, čo naznačuje, že ide o obrázok vytvorený modelom umelej inteligencie od Google. Detekčný nástroj Google Synth ID odhalil prítomnosť digitálneho vodoznaku vloženého do obrázkov generovaných AI, ktoré boli vytvorené pomocou technológie Google. Na analyzovanom obrázku vidíme koláž, ktorú – ako ukazuje spätné vyhľadávanie obrázkov – označuje za svoje vlastné dielo provládny blog eREPORT. Tento blog opakovane šíri dezinformácie, ktoré AFP vyvrátila tu alebo tu.
Rovnaké nezmyselné názvy politických strán sme v mierne odlišnej grafickej podobe našli v tomto príspevku z 29. apríla 2026 (7:16), ktorý bol zdieľaný 53-krát, a opäť v tomto príspevku zverejnenom o tri minúty neskôr (7:19). Aj v týchto prípadoch SynthID odhalil vodoznak umelej inteligencie od Google a všimli sme si aj viaceré vizuálne nezrovnalosti.
V prípade ďalšieho obrázka nezodpovedá názov strany, ktorá mala dostať dve percentá, žiadnej slovenskej strane. Opäť vidíme zastarané označenie Matovičovho hnutia. Slovo na pravej strane grafu je takisto nezmyselné.
Na menších ilustráciách sme v oblasti tvárí a rúk rozpoznali nezvyčajné tvary a formy. Šimečkova tvár pôsobí neprirodzene a čiastočne pripomína iného politika, prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho.
V pravom dolnom rohu sme si všimli šmuhu, ktorá mohla vzniknúť pri vymazaní symbolu AI nástroja Gemini. Aj v tomto prípade SynthID odhalil veľmi vysokú pravdepodobnosť, že ide o výtvor umelej inteligencie od Google.
Príspevky sme ukázali Romanovi Pudmarčíkovi zo slovenskej pobočky medzinárodnej siete prieskumných agentúr Ipsos. Ten si okrem spomenutých detailov všíma aj „zásadnú chybu“ vo forme absencie štandardizovaných údajov SAVA, „ktoré sú nielen pri volebných prieskumoch od agentúr vyžadované. Ide o dodržiavanie zverejnenia veľkosti vzorky, metódy zberu dát, dátumu realizácie zberu a identifikáciu zadávateľa prieskumu,“ upozorňuje. SAVA je profesíjna asociácia, ktorá združuje najvýznamnejšie slovenské prieskumné agentúry (archív).
Známky koordinovanej kampane
Všetky spomenuté príspevky v texte či priamo v obrázku obsahujú rovnaké kombinácie slov ako „Koniec spánku“, „Ste ready?“ či „Karta sa obrátila“. Väčšina príspevkov bola navyše zverejnená v priebehu veľmi krátkeho časového obdobia v dvoch vlnách – najskôr 28. apríla 2026 okolo poludnia a následne 29. apríla 2026 ráno po 7:00.
Všimli sme si, že predmetní používatelia zdieľali množstvo identických alebo mimoriadne podobných príspevkov v rovnakom slede. Obrázky v nich vykazovali znaky vytvorenia pomocou umelej inteligencie. Niektoré boli napísané po slovensky a iné po česky.
Tieto profily majú spoločné aj to, že okrem zverejnených obrázkov obsahovali iba jednu profilovú fotografiu, ktorá bola navyše neautentická. Máme dočinenia s obrázkami vytvorenými umelou inteligenciou, ako napríklad tu a tu. Inokedy profily zneužívajú identitu niekoho iného. V tomto prípade profilová fotografia používa snímku populárnej nemeckej speváčky, ktorá bola pôvodne zverejnená na Instagrame. Iný profil používa fotografiu a upravenú verziu mena fínskej modelky s približne dvoma miliónmi sledovateľov na platforme X.
Neautentické spravodajské weby
Príspevky vyzývajú čitateľov, aby klikali na ďalšie vymyslené správy. Robia to formuláciami ako: „Celý príbeh v komentároch“, „Detaily v prvom komentári!“ alebo „Detaily vnútri!“. Všetci autori príspevkov, ktorých sme spomenuli, pod ne takisto pridali komentár obsahujúci odkaz na článok na webstránke.
Narazili sme takto na články troch rôznych webov zaregistrovaných na medzinárodných doménach a vytvorených vo WordPresse. Nesú neštandardné názvy dailystorie.site, sport247.azontree.com a daily.azontree.com.
Podľa nástroja Whois Lookup od DomainTools boli všetky zaregistrované v USA. Prvá funguje od augusta 2025 a druhé dve domény boli zaregistrované v júli 2024.
Samotný text článkov je vo všetkých prípadoch identický. Ich nadpisy obsahujú rovnaké formulácie, aké nájdeme v príspevkoch a nájdeme v nich aj spomenutú koláž, ktorú ako prvú uverejnila stránka eREPORT.
Články nie sú podpísané menom nijakého autora a autorstvo nie je pripísané ani v prípade fotografií. Pri článkoch nie je uvedený dátum a majú pochybnú štruktúru, ktorá pôsobí ako generický text bez detailov typický pre výtvory umelej inteligencie. Priamo v texte nájdeme mechanicky vložené podnadpisy štrukturálneho rozloženia: „Summary“ (napísané v angličtine), „Úvod“, „Kľúčové detaily“, „Perspektíva odborníkov“, „Záver“. Žiadna z formulácií, ktoré zdanlivo odkazujú na „renomované agentúry“ alebo „politológov“, neuvádzajú konkrétne mená.
Okrem neštandardných názvov a veľmi základného užívateľského rozhrania pôsobí podozrivo aj história ostatných publikovaných článkov, ktoré si navyše vieme pozrieť výhradne na stránke Dailystorie.site. Nájdeme tu clickbaitové články v maďarčine, češtine, nemčine či angličtine. Všetky články na stránke publikoval „Anhadmin“. Jeho AI profilový obrázok je identický s profilovou fotkou facebookového účtu s českým menom, ktorý 29. apríla 2026 publikoval aj predmetný nepravdivý volebný graf.
Neexistujúci prieskum
Je pozoruhodné, že údajný „najnovší prieskum“, o ktorom články informujú, ukazuje zásadne iné výsledky ako tie z virálnych príspevkov. Čítame v nich, že strana Smer-SD vraj „získala podporu na úrovni približne 22 až 23 percent hlasov“. PS malo skončiť s „podporou presahujúcou 21 percent“ a preferencie koaličného Hlasu-SD sa mali pohybovať „okolo 13 percent“. Takéto formulácie sú pritom neštandardné, keďže výsledky prieskumov sú v prípade relevantných agentúr vyjadrené presne, a to až na úrovni prvého desatinného čísla. Článok takisto neuvádza žiadne číselné hodnoty pre zvyšné politické subjekty.
Pudmarčík si všíma, že ani tento prieskum nie je v súlade so štandardmi SAVA a tak „z pohľadu profesijných štandardov nejde o relevantný a dôveryhodný prieskum“. Dopĺňa aj to, že „článok nereflektuje aktuálne dáta“.
Prieskumy verejnej mienky relevantných agentúr združených v SAVA, ktoré boli uverejnené najbližšie k času publikovania predmetných nepravdivých príspevkov a článkov, ukazujú celkom iné hodnoty.
V prieskume agentúry AKO pre televíziu Joj 24, ktorý bol realizovaný telefonicky medzi 8. a 17. aprílom 2026 na vzorke 1000 respondentov, vyhralo PS s 20,8 percentami, pred Smerom-SD (17,8 percent) a Hlasom-SD (8,9 percent).
Prieskum agentúry NMS Market Research bez externého zadávateľa na základe online metodiky a na vzorke 1001 respondentov, ktorý bol realizovaný v dňoch 8. až 13. apríl 2026, umiestnil na prvé miesto PS s 20,2 percentami. Druhé miesto obsadila strana Smer-SD so ziskom 17,3 percenta, tretie Republika s 13,6 percentami. Hlas-SD sa so 7,0 percentami umiestnil na šiestom mieste.
Aj prieskum agentúry Focus pre portál 360tka, uskutočnený kombináciou osobných a online metód na vzorke 1038 respondentov medzi 20. a 27. marcom 2026, vyhrala strana PS s 19,1 percentami. Druhý skončil Smer-SD so 17,1 percentami a tretia Republika s 10,6 percentami. Hlas-SD skončil s 8,2 percentami na piatom mieste za hnutím Slovensko s 8,5 percentami.
Pri pohľade na dlhodobý trend preferencií podľa údajov viacerých prieskumných agentúr si všimneme, že preferencie strany Smer-SD boli na úrovni okolo 38 percent naposledy v prvých mesiacoch roka 2016. Strana PS bola na ministerstve vnútra zaregistrovaná až 27. novembra 2017.
Pudmarčík si trend zverejňovania a zdieľania falošných prieskumov všíma dlhodobo (tu, tu alebo tu). Predpokladá, že v prípade šírenia a konzumovania výsledkov falošných prieskumov môže zohrávať rolu tzv. „confirmation bias“. „Pokiaľ napríklad podporovateľ určitej strany vidí jej pozitívnejší výsledok, aký reálne má, je náchylnejší tejto informácii dôverovať.“
Copyright © AFP 2017-2026. Pre akékoľvek komerčné použitie tohto obsahu je nutné predplatenie našich služieb. Viac informácií zistíte tu.
Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?
Kontaktujte nás
