Upravená fotografia amerického pobrežného záchranára bola zdieľaná v príspevkoch, ktoré ho označujú za „pilota, ktorý zhodil bombu na iránsku dievčenskú školu“

Približne mesiac potom, čo Irán oznámil, že pri americko-izraelskom leteckom útoku na dievčenskú školu v južnom meste Mináb zahynulo viac než 160 ľudí, sa začalo šíriť tvrdenie, že jeden z pilotov lietadla podieľajúceho sa na útoku, bol zabitý raketou. Príspevky obsahovali aj fotografiu a meno údajného pilota. Ako však zistilo vyšetrovanie AFP, predmetný muž pracoval ako záchranár pobrežnej stráže v USA a na začiatku marca 2026 zahynul na následky vážnej pracovnej nehody, ktorá sa stala pred vypuknutím vojny proti Iránu 28. februára 2026. Letecká uniforma a insignie amerických leteckých síl boli do pôvodnej fotografie pridané pomocou umelej inteligencie.

„Iránske zdroje hlásia smrť amerického pilota, ktorý zhodil bombu na dievčenskú školu Shajareh Tayyebeh v okrese Minab. Pilot bol zabitý pri raketovom útoku na vojenskú základňu Al-Charj v Rijáde. Tyler Jaggers, ktorý vykonal prvý letecký útok na Teherán, je obvinený z vojnového zločinu: bombardovania dievčenskej školy, pri ktorom zahynulo 168 žiačok,“ čítame vo facebookovom príspevku, ktorý od 2. apríla 2026 nazbieral vyše 40 zdieľaní. Meno údajného pilota je v najvirálnejšom slovenskom príspevku s vyše 70 zdieľaniami skomolené na „Taylor Jaeger“. 

Teherán obvinil Izrael a Spojené štáty z útoku na základnú školu 28. februára 2026. Americký prezident Donald Trump obvinil Irán, zatiaľ čo Pentagón oznámil, že incident vyšetruje. AFP sa nepodarilo získať prístup na dané miesto, aby mohli nezávisle overiť okolnosti alebo počet obetí takéhoto incidentu. 

Image
Snímky obrazovky slovenských nepravdivých príspevkov. AFP do nich 9. apríla 2026 pridala červené prekríženie aj logo AI.

Príspevky obsahujú obrázok, na ktorom vidíme ženu v modrej zimnej čiapke a muža v tmavomodrej šiltovke s logom amerického letectva (US Air Force) oblečeného v zelenom letovom overale. Na mužovom zvršku je menovka s nápisom „TYLER JAGGERS AST“ s označením „USCG“ (United States Coast Guard). Vidíme tu aj ďalšiu nášivku amerického letectva, ktorá zdanlivo obsahuje rovnaké logo, aké nájdeme na šiltovke. Dvojica je odfotografovaná, ako sa zoširoka usmieva do kamery. Pozadie je neutrálne a bez výrazných detailov. 

Najstarší príspevok s obrázkom, ktorý sa nám vďaka nástroju Google pre Fact-checkerov podarilo objaviť, bol v arabčine na Facebooku publikovaný 28. marca 2026 a pred vymazaním nazbieral takmer 3-tisíc zdieľaní. Príspevok okrem tvrdenia o tom, že Jaggers mal byť zodpovedný za útok na dievčenskú školu, obsahuje aj údajné podrobnosti o útoku na základňu v Rijáde či tvrdenie o prevezení tiel obetí útoku do Washingtonu. 

Tento príspevok okrem predmetného obrázku a tvrdenia, obsahuje aj ďalšie tri fotografie. Na jednej vidíme bozk rovnakého páru vo formálnejšom oblečení, druhá ukazuje ženskú ruku s obrúčkou umiestnenú na prázdnej leteckej uniforme a tretia zobrazuje ženu trúchliacu na rakve obalenej v americkej zástave. 

Profil zaregistrovaný v Spojených arabských emirátoch na Facebooku publikoval aj iné príbehy o obetiach na strane Izraela a USA. Užívateľa sme 8. apríla 2026 kontaktovali so žiadosťou, aby uviedol podrobnosti o pôvode obrázku. Príspevok vymazal a na otázku neodpovedal.

Príspevky zneužívajú fotografie záchranára americkej pobrežnej stráže

Online vyhľadávanie mena Tyler Jaggers ukázalo, že nebol vojakom či pilotom amerického letectva a nezúčastnil sa ani vojny s Iránom. V skutočnosti ide o nedávno zosnulého pracovníka leteckej záchrannej služby, ktorý pôsobil na stanici americkej pobrežnej stráže v Astorii v štáte Oregon. 

Jaggers zomrel 5. marca 2026 v dôsledku vážnych zranení, ktoré utrpel počas záchrany námorníka z obchodnej lode pri pobreží Oregonu 27. februára 2026. Podľa tlačovej správy pobrežnej stráže Spojených štátov bol Jaggers prevezený do nemocnice Victoria General Hospital v kanadskej provincii Britská Kolumbia na úvodné ošetrenie. Následne bol premiestnený do vojenského zdravotného centra Madigan Army Medical Center na spoločnej základni Lewis-McChord v Tacome v americkom štáte Washington. 

Jaggers bol od nehody až po svoju smrť na oddelení intenzívnej starostlivosti odkázaný na umelé dýchanie. O úmrtí Jaggersa a súvisiacich smútočných ceremoniáloch informovali aj miestne médiá (tu alebo tu), ktoré spomenuli aj meno jeho priateľky Cassandry Weaver. 

Weaver v príspevku na Instagrame poukázala na to, že Jaggersova smrť bola na internete nesprávne spájaná s prebiehajúcim vojenským konfliktom s Iránom.

„Bol záchranárský plavčík z vrtuľníka amerického pobrežného strážneho zboru – letecký záchranár. Jeho úlohou bolo pátranie a záchrana. Zachraňoval životy. Poskytoval pohotovostnú zdravotnú starostlivosť v tých najnebezpečnejších podmienkach, aké si možno predstaviť. Obetoval svoj život pri záchrane pacienta s mozgovou príhodou pri pobreží štátu Washington. Žiadna vojna. Žiaden konflikt. Len človek, ktorý dal všetko, čo mal, aby zachránil iný život,“ napísala 29. marca 2026.

Weaver vo svojich ďalších instagramových príspevkoch z marca 2026 publikovala aj trojicu vyššie spomenutých fotografií, ktoré sme našli v spomenutom facebookovom príspevku v arabčine (tu, tu a tu). 

Neautentický obrázok

Ďalším prehľadávaním Weaverovej profilu sme v sekcii Stories objavili aj pôvodnú snímku zneužitú na vytvorenie neautentického virálneho obrázku.

Na pôvodnom obrázku je Jaggers oblečený v civile a nosí šiltovku s celkom iným logom značky American Cattle Co. a športovú mikinu Patagonia bez vojenských nášiviek. Virálna snímka má v porovnaní s tou pôvodnou mierne odlišnú textúru aj farbu. Na Jaggersovej tvári si všímame pozmenené detaily.

Image
Porovnanie autentickej fotografie zverejnenej na Instagrame (vľavo) a upravenej verzie z virálnych príspevkov (vpravo). Vytvorila AFP 9. apríla 2026, ktorá zároveň pridala označenie AI.

Overovací nástroj InVID vyvinutý v spolupráci s AFP naznačil veľmi vysokú pravdepodobnosť, že v prípade upravenej verzie máme dočinenia s neautentickým obsahom. Nástroj odhalil pravdepodobnosť 92 %, že obrázok bol vytvorený pomocou umelej inteligencie.

Image
Snímka obrazovky z 8. apríla 2026 s výsledkom analýzy InVID-WeVerify, ktorá ukazuje, že virálny obrázok bol vytvorený pomocou umelej inteligencie. Symbol AI bol pridaný AFP.

Vizuálne nezrovnalosti

Pri porovnaní virálneho obrázku s vyššie spomenutou fotografiou ženskej ruky s obrúčkou položenou na uniforme si všimneme zásadnú nezrovnalosť vo vzhľade nášivky s menovkou. Pri autentickej Weaverovej fotografii sú všetky nápisy na nášivke uvedené rovnakou veľkosťou aj farbou. Na autentickej nášivke vidíme dve ilustrácie: okrídlené okrúhle logo a obrázok hybridu helikoptéry a ryby, ktorého ekvivalent nájdeme v logu leteckej základne americkej pobrežnej stráže v Astorii na Facebooku

Skratka AST znamená Aviation Survival Technician (technik leteckého záchranárstva). Táto pozícia neoznačuje vojakov ani pilotov. Patrí špecializovaným plavcom-záchranárom, ktorí sú súčasťou letových posádok a ich úlohou je poskytovať pohotovostnú zdravotnú pomoc a starať sa o záchranárske vybavenie.

Na pozmenenej snímke z virálnych príspevkov je skratka USCG (United States Coast Guard) napísaná zlatou farbou, je menšia a navyše je na jej začiatku uvedený nadbytočný neidentifikovateľný znak. Dvojica log splýva do abstraktného celku, pričom okrem pozmenených krídiel nerozoznávame žiaden prvok z pôvodnej nášivky. 

Image
Porovnanie autentickej snímky z Instagramu (vľavo) a predmetného virálneho obrázku (vpravo). Autentickú snímku AFP otočila o 90 stupňov, na virálnom príspevku zväčšila nášivku a 8. apríla 2026 pridala zelené označenie a logo AI.

Logá „US Air Force“ na šiltovke a nášivke sa nezhodujú. Logo na šiltovke obsahuje neidentifikovateľný prvok pripomínajúci vežu. Logo na nášivke pripomína viac hviezdu, no takisto sa neponáša na oficiálne označenie vzdušných síl používané od roku 2004. 

Image
Porovnanie oficiálneho loga amerických US Air Force z amerického vládneho zdroja s logami, ktoré vidíme na predmetnom obrázku. Vytvorené AFP, ktorá 8. apríla 2026 pridala aj logo AI

Útoky na iránsku školu a americkú základňu v Saudskej Arábii

Dňa 28. februára 2026, po tom, čo Spojené štáty a Izrael začali vojnu proti Iránu, iránske úrady oznámili, že pri bombardovaní školy v meste Minab na juhu krajiny zahynulo viac ako 160 ľudí. 

Podľa predbežných zistení vyšetrovania americkej armády, o ktorých informoval denník The New York Times, zasiahla americká riadená strela Tomahawk základnú školu v dôsledku chyby v zameraní cieľa. Noviny uviedli, že americká armáda bombardovala susednú iránsku základňu, ktorej súčasťou bola v minulosti aj budova školy. Súradnice cieľa boli nastavené na základe zastaraných údajov, napísal denník (archív). 

Hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Ravina Shamdasani vyzvala na „rýchle, nestranné a dôkladné vyšetrenie“ okolností incidentu a pripomenula, že bombardovanie civilných objektov môže byť považované za „vojnové zločiny“. 

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Aráqčí 27. marca 2026 označil útok na školu v prvý deň vojny na Blízkom východe za „premyslený“ americký útok. Medzitým šéf OSN pre ľudské práva Volker Türk povedal na Rade OSN pre ľudské práva, že bombardovanie vyvolalo „inštinktívny, viscerálny pocit hrôzy“, pričom zdôraznil potrebu „spravodlivosti“. 

V čase, keď sa objavilo tvrdenie s upravenou fotografiou, konkrétne 27. marca 2026, bola terčom iránskych útokov americká vojenská základňa „Prince Sultan“ nachádzajúca sa v saudskoarabskej oblasti al-Chardž. Pri útokoch bolo zranených dvanásť amerických vojakov, z toho dvaja ťažko. Počas útoku bolo vážne poškodené dôležité americké lietadlo včasného varovania a riadenia. 

Ďalší americký vojak zomrel na následky zranení, ktoré utrpel počas predchádzajúceho iránskeho útoku na tú istú základňu z 1. marca 2026. Podľa vyhlásenia iránskych revolučných gárd zo 14. marca 2026 Irán v polovici marca vystrelil na túto dôležitú americkú základňu aj ďalšiu salvu rakiet. Hoci zo strany Saudskej Arábie neprišlo žiadne bezprostredné potvrdenie tohto útoku, ministerstvo obrany kráľovstva skôr uviedlo, že zachytilo šesť balistických rakiet smerujúcich na al-Chardž. 

Vojna na Blízkom východe vyvolala množstvo dezinformácií, ktoré AFP overila.

Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?

Kontaktujte nás