Video o žalobe Sýrčana proti nemeckému úradu práce je falzifikát vytvorený umelou inteligenciou

„Sýrsky migrant podáva žalobu na nemecký štát, pretože dostáva 6 000 eur mesačne a považuje to za nedostatočné. Má sedem detí a dve manželky (áno, polygamia) a požaduje, aby mu jeho dávka bola zvýšená na 10 000 eur mesačne,“ čítame vo facebookovom príspevku z 10. mája 2026, ktorý bol zdieľaný vyše 400-krát.

Príspevok obsahuje vyše minútové video vo formáte na výšku a v nemčine so španielskymi titulkami, ktoré sa v Nemecku začalo šíriť na konci apríla 2026. Na videu vidíme muža, ktorý pred budovou označenou ako okresný súd hovorí do mikrofónu: „Povedal som, že nemôžem nič robiť, mám veľa detí a čoskoro druhú ženu.“

Scénu komentuje iný hlas: „Tento muž zo Sýrie žiada od úradu práce viac peňazí. Žaluje úrad práce na súde a predkladá neuveriteľné požiadavky.“ Na záver videa vidíme iného muža, ktorý má predstavovať právnika: „Žalobca je toho názoru, že nemusí chodiť do práce, pretože má toľko detí, a navyše tvrdí, že nie je schopný uživiť ich počet.“ To sa podľa neho týka aj jeho druhej ženy, ktorú bude mať čoskoro „doma“.

Rovnaké tvrdenie s odkazom na video sme našli aj v príspevku na Telegrame, ktorý bol videný viac ako 6,8-tisíckrát.

Image

Snímka obrazovky predmetného príspevku na Facebooku z 13. mája 2026, ktorý AFP označila logom AI aj červeným prekrížením

Pod najvirálnejším slovenským príspevkom vidíme komentáre namierené proti migračnej politike Nemecka. Komentujúci napísali: „Podáš prst a stiahnu celú ruku... tak sa to vraví. To je daň za veľkú solidaritu a toleranciu“ alebo „Od Merkelovej si choď pýtať“ odkazujúc na bývalú nemeckú kancelárku, ktorá počas európskej migračnej krízy v roku 2015 umožnila vstup veľkého počtu migrantov do Nemecka.

Podľa zistení agentúry AFP však ide o video vytvorené pomocou umelej inteligencie a zobrazuje fiktívnu situáciu.  

Indície vytvorenia umelou inteligenciou

AFP analyzovala snímku z videa pomocou nástroja na rozpoznávanie umelej inteligencie Hive Moderation, ktorý s 99,9-percentnou spoľahlivosťou odhalil, že záber zobrazuje obsah vytvorený umelou inteligenciou alebo deepfake. 

Analýza Hive Moderation určila 99,8-percentnú pravdepodobnosť, že obrazový materiál bol vytvorený pomocou modelu umelej inteligencie Sora 2 od spoločnosti OpenAI. 

Image

Snímka obrazovky výsledkov analýzy nástroja Hive Moderation z 30. apríla 2026

Rovnaké výsledky potvrdila aj ďalšia analýza pomocou nástrojov na rozpoznávanie umelej inteligencie z analytického programu InVID WeVerify, na ktorého vývoji sa podieľa aj AFP. Podľa tohto nástroja ide na 99 percent o obrazový materiál vytvorený umelou inteligenciou. 

Image

Snímka obrazovky výsledkov analýzy InVid vytvorená AFP 13. apríla 2026

Aj verejne dostupný nástroj ImageWhisperer, ktorý vytvoril expert na verifikáciu Henk van Ess, dospel k záveru, že obrázok je vytvorený umelou inteligenciou. 

Zvukovú stopu videa AFP analyzovala pomocou nástroja na detekciu umelej inteligencie Hiya, ktorý určil 99-percentnú pravdepodobnosť, že bola vytvorená pomocou umelej inteligencie. 

Image

Aj analýza zvukovej stopy pomocou Hive Moderation ukázala, že na 99 percent ide o výtvor umelej inteligencie. 

Video zo satirického účtu

Virálne video bolo po prvý raz uverejnené 23. apríla 2026 na TikToku účtom s používateľským menom „mindhugcomedy“ a o deň neskôr aj na Instagrame. Na TikToku dosiahlo video viac ako 2,8 milióna pozretí a vyše 40 000 označení „páči sa mi“. Účty, ktoré ho uverejnili, sú označené ako satirické. V popise účtu na TikToku sa píše: „Sociálny experiment. Satira. Prieskumy“, na Instagrame čítame označenie: „BRAINROT & SATIRE“. 

„Brainrot“ – po slovensky aj „mozgová hniloba“ – vybral Oxford v roku 2024 za slovo roka. Tento výraz opisuje zhoršenie duševného alebo intelektuálneho stavu v dôsledku nadmernej konzumácie obsahu, ktorý sa považuje za triviálny alebo neponúkajúci žiadnu výzvu. V popisoch videí na oboch platformách je navyše výslovne uvedený hashtag „#satire“. Na TikToku bolo video označené aj poznámkou, že ide o obsah vytvorený umelou inteligenciou. 

Image

Snímka obrazovky pôvodného príspevku na TikToku, na ktorej AFP farebne vyznačila zmienku o satire a vytvorení umelou inteligenciou. Vytvorené 30. apríla 2026

Jeden z ľudí stojacich za účtami, ktoré video uverejnili, pre AFP 30. apríla 2026 potvrdil pôvod klipu aj fakt, že bol najprv zverejnený na TikToku. „Video bolo vytvorené úplne pomocou umelej inteligencie. Zobrazená osoba nie je skutočná, ale umelo vytvorená fiktívna postava. Neexistuje žiadny skutočný rozhovor, žiadna reálna žaloba na úrad práce a žiadna skutočná osoba, ktorá by tieto vyhlásenia vyslovila,“ uviedol vo vyhlásení predstaviteľ tvorivého projektu Mindhug-Entertainment.

Pohľad na ostatné videá od spomenutého tiktokového účtu odhaľuje, že takmer všetky boli vytvorené pomocou umelej inteligencie. Často ide o rozhovory, v ktorých ľudia zdanlivo odpovedajú na rôzne otázky alebo robia provokatívne vyhlásenia.

Jeden z predstaviteľov projektu „mindhugcomedy“ pre AFP uviedol, že chcú do budúcnosti prijať opatrenia, ako napríklad „jasne viditeľné upozornenia priamo vo videu vo forme vodoznakov“, aby sa predišlo nedorozumeniam.

Krátko po zverejnení virálneho klipu sa na rovnakom účte objavilo ďalšie video, ktoré má zachytávať rovnakého muža. Stojí v ňom pred rovnakou kulisou, má oblečené rovnaké šaty, no pre zmenu tvrdí, že chce žalovať Mercedes pre vysoké ceny pohonných hmôt. Aj toto video je na TikToku označené ako obsah vytvorený pomocou umelej inteligencie.

Čínsky ByteDance, ktorý prevádzkuje TikTok, od používateľov vyžaduje, aby označovali obrazový a video materiál, ktorý bol generovaný pomocou umelej inteligencie. 

Účet „mindhugcomedy“ 6. mája 2026 na TikToku zverejnil vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že virálny klip je satirický. V tomto videu, ktoré je tiež označené ako vytvorené umelou inteligenciou, hovorí zdanlivo rovnaký „sýrsky migrant“: „Ľudia, toto bol odo mňa satirický príspevok.“ Ďalej hovorí, že to neznamená, že v ňom nie je aj „štipka pravdy“. Video je však podľa jeho slov „zámerne prehnané“. 

Spolkový úrad práce: Žiadna takáto žaloba neexistuje

Prostredníctvom pokročilého vyhľadávania AFP nenašla žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali existenciu takejto žaloby.

Nemecký spolkový úrad práce pre AFP poprel existenciu žaloby spomenutej vo videu. V rozhovore z 30. apríla 2026 hovorkyňa úradu uviedla: „Existuje možnosť právne preveriť dávky od spolkového úradu práce a proti úradu prebiehajú aj žaloby. O žalobe, ako je opísaná vo videu, však nemáme žiadnu vedomosť.“ 

Tzv. Jobcentrá sú v Nemecku spoločnými inštitúciami obcí a Spolkového úradu práce. Medzi ich úlohy patrí starostlivosť o uchádzačov o zamestnanie a spracovanie rôznych finančných dávok základného sociálneho zabezpečenia. Patrí do nich aj príspevok „Bürgergeld“, ktorý môžu v Nemecku poberať osoby, ktoré sú staršie ako 15 rokov, sú odkázané na pomoc, považujú sa za práceschopné alebo žijú v spoločnej domácnosti s osobami schopnými pracovať a majú trvalý pobyt v tejto krajine. Výška tejto dávky je zákonom stanovená prostredníctvom maximálnych štandardných sadzieb. Maximálnu výšku jednotlivých sadzieb tejto dávky stanovuje zákon.

Spolková vláda Nemecka rozhodla 5. marca 2026 o zmenách v tejto sociálnej dávke, ktoré majú nadobudnúť účinnosť 1. júla 2026. Výška štandardných sadzieb sa pritom reformou nemení. 

V situácii, ktorá je popísaná vo virálnom videu, by mal muž so siedmimi deťmi podľa výpočtov spolkového úradu nárok na sumu približne 4066 eur mesačne. Výška dávky je však variabilná a závisí aj od iných faktorov ako vek detí, prípadné ochorenia alebo tehotenstvá. 

Nemecký právny systém viacnásobné manželstvá neuznáva, a tak automaticky nie sú zarátané ani do výpočtu sociálnych príspevkov. V individuálnych prípadoch však existuje možnosť zohľadnenia alternatívnych rodinných konštelácií.

Podľa odhadu spolkového úradu práce by žiadosť, akú vidíme znázornenú vo videu, bola zamietnutá: „Ak má niekto odôvodnenú zvýšenú potrebu, napríklad z dôvodu choroby alebo tehotenstva, môže o to požiadať. Argument, že človek jednoducho potrebuje viac, ako sa uvádza vo videu, by nebol dostatočným dôvodom.“