Zavádzajúce príspevky o misii Artemis II zdieľajú AI obrázky kozmickej lode Orion
- Uverejnené 14. apríla 2026 o 16:46
- Článok prečítate za 7 min
- Autor: Eduard STARKBAUER
Historický oblet Mesiaca, ktorý uskutočnila v apríli 2026 NASA, vyslal astronautov ďalej od Zeme než kedykoľvek predtým, no používatelia sociálnych médií po celom svete začali rýchlo šíriť konšpiračné teórie, že misia bola zinscenovaná. Slovenské profily šírili údajné zábery posádkového modulu lode Orion po pristátí, na ktorých vidíme nepoškodené nálepky, čo má dokazovať, že misia Artemis II bola podvod. AFP obrázky porovnala s autentickými zábermi z misie a overila ich pomocou nástrojov na detekciu výtvorov umelej inteligencie, pričom zistila, že boli vytvorené umelou inteligenciou.
Po tom, čo sa štyria astronauti bezpečne vrátili na Zem po dokončení prvého obehu Mesiaca za viac než 50 rokov, začala NASA 11. apríla 2026 s oslavami úspešnej misie. Kozmická loď NASA so štyrmi astronautmi – tromi Američanmi a jedným Kanaďanom – bez problémov pristála na vode pri pobreží Kalifornie. Po pristátí vrtuľníky astronautov dopravili na záchrannú loď pri tichomorskom pobreží neďaleko San Diega.
Nižšie vidíme autentickú fotografiu, na ktorej záchranné zložky v Tichom oceáne pomáhajú astronautom dostať sa do bezpečia:
Misia Artemis II bola sprevádzaná záplavou rôznych misinformácií a dezinformácií. Odkedy sa astronauti na palube lode Orion ocitli počas obletu Mesiaca od Zeme ďalej, než ktokoľvek pred nimi, získali na internete popularitu hashtagy ako „fake space“ a „fake NASA“.
Počas návratu na Zem atronauti v posádkovom module (Crew Module), ktorý sa krátko pred vstupom do atmosféry oddelil od servisného modulu (European Service Module), ich kozmická loď dosiahla maximálnu rýchlosť viac než 30‑násobku rýchlosti zvuku a čelila extrémnej teplote približne na úrovni polovičnej teploty na povrchu Slnka. Išlo o kľúčovú skúšku tepelného štítu modulu; pri skoršom teste totiž bezposádková misia narazila na komplikácie, ktoré boli tentoraz zmiernené úpravou trajektórie návratu.
V tejto súvislosti sa na internete objavili údajné obrázky veliteľského modulu, na ktorých vidíme modul po tzv. splashdowne s nálepkami, ktoré by mali byť pri vysokej teplote okolo 2 760 °C, dosiahnutej pri návrate do atmosféry, výrazne poškodené. Tieto údajné fotografie mali slúžiť ako dôkaz o inscenovaní vesmírnej misie. Ako však zistila AFP, obrázky boli vytvorené pomocou umelej inteligencie. Ani jedna zo snímok sa nepodobá na autentické zábery modulu lode Orion, ktoré publikovala NASA a prevzala aj AFP.
AI obrázky
„Neviete, kde sa dajú zohnať také odolné nálepky, ktoré vydržia teploty 3 000 °C, ktoré značne poškodili povrch tej špeciálnej zliatiny, z ktorej je vyrobená táto ‚kozmická loď‘, o ktorej novinári hovorili, že išla na Mesiac a podaktorí si pri tom h****i, že aké fajn, že ideme opäť na Mesiac?“ pýta sa tento facebookový príspevok, ktorý bol od 12. apríla 2026 zdieľaný vyše 250-krát.
Obrázok z príspevku, ktorý sme našli aj na Telegrame a Instagrame zdanlivo zobrazuje detail kozmickej lode v tvare zrezaného kužeľa plávajúcej na vodnej ploche.
Na jej vrchole vidíme časť balónov zo systému na vzpriamenie kapsuly (Capsule Uprighting System), ktoré v prípade nepriaznivej pozície slúžia na jej napravenie. Na Orione bolo takýchto balónov dovedna päť. Nálepky, na ktoré naráža facebookový príspevok, sú dve. Jedna zdanlivo zobrazuje logo misie Artemis a druhá logo agentúry NASA.
Pri porovnaní údajného loga vesmírneho programu konštatujeme nezhodu s autentickým symbolom, predovšetkým pri písmene „R“, ktoré na virálnej snímke vyzerá ako „T“. Pri bližšom pohľade na logo NASA môžeme takisto konštatovať nesúlad pri tvarovaní písmen, predovšetkým v prípade „S“ a „A“, ktoré sa nezhodujú s oficiálnou podobou loga.
Overovací nástroj InVid-WeVerify, vyvinutý v spolupráci s AFP, naznačil veľmi vysokú pravdepodobnosť, že máme dočinenia s neautentickým obsahom. Nástroj odhalil pravdepodobnosť 99 %, že obrázok bol vytvorený pomocou AI.
Iný obrázok z facebookového príspevku z 11. apríla 2026 obsahuje odlišný záber na údajný modul na hladine oceánu. Pôsobí viac obhorene, pričom logo NASA je zdanlivo zachované.
Na streche modulu nájdeme len tri balóny z narovnávajúceho systému. V porovnaní s autentickými fotografiami si všimneme aj odlišnú štruktúru balónov aj zvyšku modulu. Nápis "NASA" je v tomto prípade napísaný v celkom odlišnom písme a neobsahuje prídavné biele alebo červené prvky.
Príspevky v slovenčine s týmto obrázkom obsahujú v dolnom ľavom rohu nápis „Maxim Gruzdev“. Ide o meno používateľa, ktorý rovnaký obrázok publikoval v rovnaký deň v ruštine.
Podľa nástroja Google pre fact-checkerov však nejde o prvý výskyt obrázku, ktorý bol 10. apríla 2026 publikovaný v tomto facebookovom príspevku v angličtine. Obrázok sme našli aj v tomto príspevku na X z 12. apríla 2026, kde bol označený ako výtvor umelej inteligencie.
V prípade tohto obrázku vykázal InVID-WeVerify pravdepodobnosť 82 %, že obrázok bol vytvorený pomocou umelej inteligencie.
V skutočnosti bolo pri štarte aj počas pobytu vo vesmíre na module s posádkou skutočne prítomné označenie NASA aj americká zástava, ktoré zachytila aj „selfie“ fotografia Orionu z 3. apríla 2026. Ako však dokazujú autentické obrázky a vysvetľuje NASA, celý modul bol pokrytý tepelným štítom z materiálu Avcoat, ktorý počas návratu do atmosféry Zeme obhorel kontrolovaným spôsobom, ktorý odviedol teplo od kozmickej lode.
Práve tento proces je zodpovedný za stmavnutý povrch modulu, ktorý vidíme na oficiálnych snímkach.
Tvrdenie o natáčaní v štúdiu
Na Slovensku sme identifikovali aj iné nepravdivé tvrdenia, ktoré naznačujú že historický oblet Mesiaca bol zinscenovaný v filmovom štúdiu.
Medzi nepravdivým online obsahom bol aj obrázok, ktorý na X nazbieral vyše milión zobrazení. Príspevok s ním tvrdil, že zobrazuje posádku misie Artemis II, ako je počas vznášania sa pred zeleným plátnom natáčaná filmovými kamerami. Má ísť o dôkaz, že misia NASA bola zinscenovaná v štúdiu, no obrázok v skutočnosti niesol jasné znaky AI obsahu. Takýto obrázok sme našli aj v slovenskom príspevku zo 6. apríla 2026.
AFP tento obrázok analyzovala pomocou detekčného nástroja SynthID od spoločnosti Google, ktorý identifikoval vodoznak umelej inteligencie od Google a dospel k záveru, že bol s najväčšou pravdepodobnosťou vygenerovaný umelou inteligenciou.
V inom slovenskom príspevku z 12. apríla 2026 sme našli 15-sekundové video, ktorý údajne zobrazuje leaknuté „zábery zo zákulisia misie Artemis II“. Video ukazuje viacero krátkych scén so štvorčlennou posádkou a vesmírnym vybavením pred zeleným pozadím, ktoré zdanlivo natáča filmový štáb.
Ako vidíme nižšie, podľa nástroja SynthID sa aj v tomto prípade jedná o výtvor nástroja umelej inteligencie od Google:
50 rokov konšpiračných teórií
Artemis II bola prvá pilotovaná misia programu NASA, ktorého cieľom je vytvoriť trvalú prítomnosť na Mesiaci a postaviť základňu, ktorá by sa dala využiť na ďalší prieskum, vrátane cesty na Mars. Od štartu po pristátie na oceánskej hladine trvala cesta deväť dní, jednu hodinu, 31 minút a 35 sekúnd.
Tvrdenia o tom, že misia Artemis II bola v skutočnosti natočená vo filmovom štúdiu, pripomína dlhovekú konšpiračnú teóriu o inscenovaní pristátia posádky Apollo 11 na Mesiaci v roku 1969. „Pristátie na Mesiaci je príkladom konšpirácie, ktorá nezomrie,“ povedal pre agentúru AFP Timothy Caulfield, odborník na dezinformácie z kanadskej University of Alberta. „Tieto konšpirácie sú atraktívne z viacerých dôvodov, vrátane toho, že sú späté s príťažlivosťou vlastníctva ‚tajného poznania‘ a vedomia o veciach, o ktorých ostatní nevedia,“ povedal Caulfield.
Vedecké úspechy, ako napríklad lunárna misia, predstavujú „veľmi ľahký obsah pre konšpiračných influencerov,“ povedal výskumník dezinformácií Mike Rothschild. „Sú ľudia, ktorých reflexívnou reakciou na akúkoľvek veľkú udalosť je tvrdiť, že je falošná a zinscenovaná, bez ohľadu na to, o čo ide,“ povedal pre AFP.
Mnohí z nich „sa vydávajú za odborníkov na vedu a fyziku, pretože je to pre ich sledovateľov svojim spôsobom dôveryhodnejšie, ako prosté prijatie ‚oficiálnej verzie‘,“ povedal Rothschild.
Copyright © AFP 2017-2026. Pre akékoľvek komerčné použitie tohto obsahu je nutné predplatenie našich služieb. Viac informácií zistíte tu.
Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?
Kontaktujte nás
