Video tancujúceho muža vzniklo niekoľko rokov pred hackerským útokom na e‑mailový účet riaditeľa FBI

„Iránski hackeri sa nabúrali do účtu riaditeľa FBI Patela a zverejnili jeho domáce video. No čo si myslíte o riaditeľovi FBI?“ čítame vo facebookovom príspevku z 30. marca 2026. Príspevok obsahuje takmer minútové video muža, ktorý tancuje na známu bollywoodsku pieseň. Rovnaké video, zdieľané v tomto slovenskom príspevku na Telegrame, bolo videné viac ako 5-tisíckrát. 

Totožné video sme našli aj v príspevkoch vo francúzštine a angličtine, v ktorých sa uvádza, že pochádza z Patelovho účtu Gmail. Našli sme ho aj v príspevkoch napísaných v turečtine, arabčine a španielčine. 

Image

Snímky obrazovky nepravdivých príspevkov na Facebooku a Telegrame. AFP ich vytvorila a prečiarkla červenou farbou 7. apríla 2026.

Staré video

Skupina Handala 27. marca 2026 na svojej webstránke a telegramovom kanáli (oboje sú odvtedy nedostupné) zverejnila dokumenty, v ktorých tvrdí, že získala prístup k osobnému e‑mailovému účtu patriacemu šéfovi Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI). FBI po oslovení AFP útok potvrdil, pričom uviedol, že odcudzené informácie pochádzajú z obdobia pred tým, ako sa v roku 2025 Patel stal šéfom úradu, a nemajú oficiálny charakter.

Ako uvádza napríklad CNN, hackeri mali zverejniť fotografie a e-maily patriace Patelovi, vrátane záznamov o cestách uskutočnených v rokoch 2011 až 2022 (archív). CNN rovnako ako iné médiá cituje zdroje blízke prípadu, ktoré potvrdzujú zjavnú pravosť týchto dokumentov. 

Z niektorých dokumentov je zrejmé, že Patel je na dovolenke, pričom pózuje v rôznych prostrediach. V dokumentoch však nie je žiadna stopa po predmetnom virálnom videu ani po žiadnom inom, na ktorom by Patel alebo akýkoľvek iný muž tancoval.

Reverzné vyhľadávanie obrázkov odhalilo skoršie výskyty videa, ktoré kolovalo na internete v inom kontexte. Na Facebooku a YouTube bolo zdieľané už v júli 2020 a následne ho používatelia sociálnych médií pravidelne uverejňovali až do roku 2026.

Image

Snímky obrazovky príspevkov na YouTube a Facebooku z 30. marca 2026, do ktorých AFP pridala farebné označenie.

Hoci sa AFP nepodarilo vypátrať úplne prvý výskyt videa, titulky, ktoré ho počas rokov sprevádzali, objasňujú jeho kontext. Pravidelne odkazujú na indickú herečku Mandakini a na film Ram Teri Ganga Maili z roku 1985. Zdá sa, že muž na videu napodobňuje choreografiu tanečnej scény postavy stvárnenej spomenutou herečkou, ktorá je spätá s piesňou „Sun Sahiba Sun“ (archív). 

Predmetné video tancujúceho muža teda vzniklo niekoľko rokov pred hackerským útokom na Patelov e‑mail. V čase jeho prvého zverejnenia sa meno riaditeľa FBI vôbec nespomínalo.

Kybernetické pirátstvo 

Skupina Handala, ktorá sa prihlásila k zodpovednosti za nabúranie do Patelovho e-mailu, svoju akciu označila ako „odvetu“ za zhabanie štyroch názvov svojich domén zo strany amerického ministerstva spravodlivosti z marca 2026 (archív). 

Image

Snímka obrazovky webu Ministerstva spravodlivosti USA z 30. marca 2026

Podľa vyhlásenia zverejneného na webovej stránke ministerstva spomenuté domény umožňovali „počítačové hackerské aktivity vykonávané Ministerstvom spravodajských služieb a bezpečnosti Islamskej republiky Irán, ktoré sú súčasťou psychologických operácií a nadnárodných represií“. Handala, jedno z najaktívnejších hackerských zoskupení od začiatku vojny, ktorú USA a Izrael rozpútali proti Iránu, je podľa mnohých odborníkov na kybernetickú bezpečnosť považovaná za skupinu napojenú na islamskú republiku.

Vo svojom vyhlásení skupina zasvätila operáciu „martýrom z Dena“, teda viac ako 80 námorníkom, ktorí zahynuli, keď iránsku fregatu Dena na začiatku marca 2026 v medzinárodných vodách pri Srí Lanke torpédovala americká ponorka počas návratu z cvičenia v susednej Indii.

Americké ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že ponúka odmenu až do výšky 10 miliónov dolárov za akékoľvek informácie o osobách, ktoré v mene cudzej moci vykonávajú kybernetické útoky proti životne dôležitej infraštruktúre USA. 

Hackerské operácie, šírenie neoverných virálnych domnienok, či pokusy o ovplyvnenie zo strany aktérov napojených na rôzne skupiny sú dlhodobo súčasťou online dezinformačnej vojny, v ktorej sa podporovatelia každej strany snažia zneužívať neustály prúd záberov o vojenských konfliktoch na sociálnych médiách.

Vojna na Blízkom východe spôsobuje šírenie veľkého množstva dezinformácií. Od začiatku izraelsko-americkej ofenzívy proti Iránu overovala AFP vo svojich článkoch viacero zavádzajúcich tvrdení alebo informácií vytrhnutých z kontextu.