Vesmírna misia Artemis II je terčom ďalších nepodložených tvrdení, že bola „sfalšovaná“
- Uverejnené 23. apríla 2026 o 10:57
- Článok prečítate za 9 min
- Autor: Eduard STARKBAUER, AFP Slovensko
Historická misia obletu okolo Mesiaca Artemis II, vďaka ktorej sa astronauti v apríli 2026 dostali od Zeme ďalej ako kedykoľvek predtým, vyvolala veľké množstvo dezinformácií. Na Slovensku niektoré príspevky šírili zavádzajúce video, ktoré vraj dokazuje, že rozlúčka astronautov pred štartom nebola autentická, ale podvrh. Iné príspevky zdieľali údajný záber modulu Orion po pristátí s neuveriteľne nepoškodenou americkou vlajkou a nálepkou NASA. Vyšetrovanie AFP však zistilo, že spomínané video nie je dôkazom neautentickosti misie a predmetný obrázok bol vytvorený umelou inteligenciou.
Misia Artemis II, ktorej súčasťou bolo prvé obehnutie mesiaca po vyše 50 rokoch, bola ukončená 11. apríla 2026 bezpečným návratom štvorice astronautov na hladinu Tichého oceánu. Celý priebeh misie bol sprevádzaný záplavou rôznych misinformácií a dezinformácií.
AFP po pristaní modulu Orion vyvrátila autenticitu dvojice AI obrázkov modulu s posádkou ako aj zdanlivého obrázku a videa astronautov, ktoré naznačovali, že misia bola natočená filmovým štábom v štúdiu pred zeleným plátnom.
Video s obrazovkami telefónov
Začiatkom apríla sa na internete stalo virálnym video, na ktorom sa členovia posádky oblečení v oranžových oblekoch s modrými opaskami 1. apríla 2026 pred štartom misie lúčia s verejnosťou v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride. Niektorí používatelia internetu tvrdili, že údajné zinscenovanie rozlúčky naznačovalo, že celá misia bola neautentická alebo podvrhom. V príspevkoch argumentovali tým, že astronauti neboli viditeľní na niektorých obrazovkách mobilných telefónov, ktoré scénu natáčali.
Na sociálnych médiách sa objavili videá, ktoré ukazujú Američanov Victora Glovera, Christinu Kochovú, Reida Wisemana a Kanaďana Jeremyho Hansena lúčiacich sa s blízkymi a verejnosťou pred predstaviteľmi médií.
V slovenskom príspevku s jedným z takýchto videí čítame: „Vedeli sme, že astronauti nenastupujú do rakety, že zábery z interiéru rakety sú štúdiová práca, ale tento záber je legendárny: V scéne, keď astronauti začínajú cestu smerom k rakete, diváci fotia, ale v kamerách ich telefónov astronauti nie sú vidieť. Ani táto scéna nie je skutočná.“
Príspevok bol od 15. apríla 2026 zdieľaný vyše 130-krát.
Podobné tvrdenie, sprevádzané rovnakými zábermi s dlhšou verziou videa so zvýraznenými obrazovkami mobilných telefónov muža a ženy v modrom overale, kolovali v slovenčine aj tu alebo tu. AFP našla podobné tvrdenia aj vo francúzštine, angličtine, čínštine, ruštine či turečtine.
Pokročilé vyhľadávanie textu z vodoznaku v dolnej časti virálneho videa pomohlo AFP nájsť prvý výskyt virálneho videa, ktoré 12. apríla 2026 na Facebooku a YouTube zverejnil používateľ menom „Terry R Eicher“ pod názvom „THE ARTEMIS II HOAX (Ep. 1)“.
V pôvodnom videu dlhom 2 minúty a 47 sekúnd mužský hlas hovorí: „Nie sú to ani dve minúty tejto desaťdňovej šarády a už vidíme počítačom vygenerované obrazy. Tento dav tu skutočne je, ale ide o to, čo nazývame „krízoví herci“. Čo sa týka týchto takzvaných astronautov, tí tu v skutočnosti nie sú. Sú v miestnosti, úplne inej miestnosti, miestnosti so zeleným plátnom. Preto ich teraz nevidíte na živých záberoch natočených na ten telefón. To, čo vidíte, je hollywoodsky upravená verzia v televízii.“
Zdanlivá absencia astronautov na obrazovkách telefónov však v žiadnom prípade nepredstavuje dôkaz o tom, že misia Artemis II sa neodohrala alebo išlo o podvrh.
Spätné vyhľadávanie obrázkov na Google umožnilo AFP vystopovať pôvod záberov s telefónmi natáčajúcimi scénu. Zábery boli zverejnené 1. apríla 2026 na Facebooku, Instagrame a X Carlosom R. Muñozom, digitálnym reportérom amerického The Boston Globe z Rhode Islandu.
„Veliteľ Reid Wiseman, pilot Victor Glover a špecialisti misie Christina Kochová a Jeremy Hansen – posádka Artemis II – sa teraz presúvajú na štartovaciu rampu,“ uvádza v popise svojich príspevkov a zároveň vďaka hashtagu „#shotoniphone“ upresňuje, že video bolo natočené smartfónom značky iPhone.
Muñoz, ktorý bol 1. apríla 2026 súčasťou skupiny novinárov pokrývajúcich udalosť, AFP kontaktovala so žiadosťou o zaslanie kvalitnejšej verzie videa, na ktorú však nereagoval (archív).
Existuje viacero dôvodov, prečo je vo videu ťažké spozorovať astronautov na obrazovkách mobilných telefónov.
Podľa vedúceho inovačného oddelenia projektov InVID-WeVerify v AFP Denisa Teyssoua, ide „hlavne o problém s pozorovacím uhlom a optickým snímaním, ktorý ešte zhoršila kompresia videa, ktorá vymazala niekoľko zostávajúcich detailov“.
Pri komprimovaní pôvodného videa, ku ktorému často prichádza pri publikovaní na sociálnych médiách, sa natrvalo strácajú detailné vizuálne informácie. Algoritmy totiž zlučujú oblasti s nízkym kontrastom, čím znemožňujú akékoľvek budúce obnovenie detailov.
Na jednej strane hlavný fotoaparát – pravdepodobne Muñozov – natáča scénu, ktorú telefóny snímajú pod iným uhlom. Množstvo používateľov si pritom na smartfóny lepí filtre na ochranu súkromia, ktoré pri pohľade z uhla spôsobujú tmavnutie obrazovky. Pri pohľade zboku sa teda obrazovka môže javiť úplne čierna alebo prichádza k stmaveniu určitých detailov.
Na druhej strane je celková kvalita obrazu nízka a silne komprimovaná. Kompresné algoritmy odstraňujú jemné detaily, aby sa zmenšila veľkosť súboru. Akákoľvek oranžová škvrna (zodpovedajúca oblekom astronautov) tak môže byť vyhladená a transformovaná na oblasť navzájom nerozpoznateľných pixelov.
Napríklad vo videu s rozlíšením HD (720p) sa obrazovka smartfónu javí ako veľmi malá. Vzhľadom na nízky počet pixelov, ktoré ju reprezentujú, je zobrazovaný výjav sotva rozoznateľný. Tvary a detaily, ako siluety alebo tváre, sa stávajú takmer neviditeľnými.
Autentické video
Vyhľadávanie kľúčových slov umožnilo AFP vystopovať pôvod ďalších segmentov použitých vo virálnom videu.
Prvá obrazová sekvencia spolu so zvukovou stopou v skutočnosti pochádza zo živého vysielania NASA na YouTube z 1. apríla 2026. Počas niekoľkých minút v čase od 50:52, na videu môžeme vidieť interakcie štvorice astronautov so svojimi blízkymi a verejnosťou (archív).
Vďaka tomu, že toto oficiálne vysielanie je dostupné vo vysokom rozlíšení 4K (2160p), si môžeme všimnúť zobrazenie drobnejších detailov. Astronauti sa v tomto videu niekoľkokrát objavujú na obrazovkách mobilných telefónov verejnosti, najmä v časoch 51:45, 52:04, 53:58 a 55:02.
Na mieste bolo prítomných mnoho novinárov vrátane niektorých z AFP. Tí podujatie zachytili na fotografiách, ktoré nájdeme na distribučnej platforme AFP Forum alebo v živom vysielaní.
Na niekoľkých fotografiách (1, 2, 3) možno na obrazovkách smartfónov vidieť oranžové siluety zodpovedajúce oblekom astronautov.
Na záberoch z rovnakého dňa môžeme tiež vidieť príbuzných astronautov vrátane dcér a manželky Victora Glovera, ktoré majú oblečné tričko s jeho podobizňou (archív tu, tu, tu). Vidíme ho aj na tomto videu zverejnenom začiatkom apríla jednou z astronautových dcér (archív).
AFP zistila, že hoci virálne video obsahuje logo média space.com špecializovaného na spravodajstvo o astronautike a astronómii, nižšie znázornená sekvencia v skutočnosti pochádza z videa zverejneného na YouTube v ten istý deň denníkom The Boston Globe (archív tu a tu).
AI obrázok modulu Orion
Počas návratu na Zem astronauti v posádkovom module (Crew Module), ktorý sa krátko pred vstupom do atmosféry oddelil od servisného modulu (European Service Module), ich kozmická loď dosiahla maximálnu rýchlosť viac než 30‑násobku rýchlosti zvuku a čelila extrémnej teplote približne na úrovni polovičnej teploty na povrchu Slnka. Išlo o kľúčovú skúšku tepelného štítu modulu; pri skoršom teste totiž bezposádková misia narazila na komplikácie, ktoré boli tentoraz zmiernené úpravou trajektórie návratu.
V tejto súvislosti AFP vyvrátila pravosť dvoch neautentických obrázkov modulu, po tzv. splashdowne s takmer nedotknutými nálepkami, ktoré by mali byť pri vysokej teplote okolo 2 760 °C dosiahnutej pri návrate do atmosféry, výrazne poškodené. Tieto údajné fotografie mali slúžiť ako dôkaz o inscenovaní vesmírnej misie. Obrázky boli vytvorené pomocou AI a ani jeden sa nepodobá na autentické zábery, ktoré publikovala NASA a prevzala aj AFP.
Nedávno sme zaznamenali ďalší obrázok šíriaci sa v online príspevkoch, ktoré nepravdivo naznačovali, že misia bola zinscenovaná, keďže nálepky na module zostali po pristátí údajne nepoškodené. Obrázok ukazuje, ako modul zdanlivo preváža nákladné auto po pobrežnej ceste po tom, čo bol vytiahnutý z vody.
V dvojici príspevkov (tu a tu) dosiahol obrázok modulu s jednoznačne rozoznateľným logom NASA a americkou zástavou vyše 470 zdieľaní. Text virálnych príspevkov je rovnaký a čítame v ňom: „Vážení inžinieri NASA, dovoľujem si Vás touto cestou úctivo požiadať o poskytnutie informácie týkajúcej sa typu farby použitej na americkej vlajke a v logu NASA.“
Autor skoršieho príspevku pridal v zdanlivo ironickom komentári určenom „pánom dvojbunkovcom, zložitejším, a iným vyššie inteligentným, prípadne fact-checkerom“ aj autentický záber modulu po pristátí, ktorý zodpovedá skutočnému stavu poškodenia. Logo NASA aj americká vlajka sú na autentickom obrázku výrazne poškodené.
Pri analýze obrázka na aute naloženého modulu identifikoval detekčný nástroj Google prítomnosť digitálneho vodoznaku SynthID, ktorý je vkladaný do obrázkov a videí vytvorených modelmi umelej inteligencie od Google. Vodoznak sa v obrázku vyskytuje vo veľkom rozsahu, čo nástroj priviedlo k záveru, že obrázok bol vytvorený AI od Google s „veľmi vysokou“ mierou istoty.
Počas štartu a celej misie vo vesmíre bolo logo NASA aj symbol americkej vlajky na module jasne rozoznateľné a zachytilo ich aj „selfie“ kozmickej lode Orion zo 7. apríla 2026.
Ako ukazujú autentické snímky a vysvetľuje NASA, celý modul bol pokrytý takzvaným ablatívnym tepelným štítom vyrobeným z materiálu Avcoat, ktorý počas návratu kontrolovane obhorel, pričom odvádzal teplo smerom od modulu. Tento proces je zodpovedný za výrazne stmavnutý povrch modulu, ktorý je možné vidieť na oficiálnych snímkach.
Tento aspekt potvrdzujú aj autentické snímky NASA, ako aj fotografie, ktoré po pristátí urobila AFP a rozoznávame na nich znak NASA a americkú vlajku. Môžeme usúdiť, že ich vzhľad bol výrazne ovplyvnený extrémnymi teplotami pri návrate do atmosféry.
Copyright © AFP 2017-2026. Pre akékoľvek komerčné použitie tohto obsahu je nutné predplatenie našich služieb. Viac informácií zistíte tu.
Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?
Kontaktujte nás
