Vakcíny proti ochoreniu Covid-19 neobsahujú grafén ani jeho deriváty
- Tento článok je viac ako rok starý.
- Uverejnené 3. augusta 2021 o 14:18
- Článok prečítate za 8 min
- Autor: Clémence OVEREEM, Natalia SAWKA, AFP Holandsko, AFP Poľsko
- Článok preložil/-a Robert BARCA
Copyright © AFP 2017-2024. Pre akékoľvek komerčné použitie tohto obsahu je nutné predplatenie našich služieb. Viac informácií zistíte tu.
„Zistilo sa, že vakcíny väčšinou pozostávajú z oxidu grafénu. Tieto nanočastice z grafénu sú toxické, môžu spôsobiť magnetizáciu ľudí a spôsobiť krvné zrazeniny a smrť,“ uvádzal článok webu hlavnespravy.sk z 3. júla 2021. Obsah článku bol síce neskôr z webu vymazaný, ešte predtým ho však na Facebooku zdieľalo viac ako 400 používateľov (na základe dát z analytického nástroja Crowdtangle).
Rovnaké alebo obdobné tvrdenia boli publikované aj na dezinformačných weboch zemavek.sk (kópia originálneho článku z Hlavných Správ), gloria.tv, oral.sk či cz24.news.
Výskum nie je vedecky podložený
Články sa odvolávajú na španielsku štúdiu, ktorá nebola nebola publikovaná vo vedeckom časopise, ani nebola preskúmaná či recenzovaná inými vedcami. Ide o predbežnú výskumnú správu uverejnenú koncom júna 2021, ktorej autorom je Pablo Campra Madrid, zamestnanec španielskej Universidad de Almería (Almerijská univerzita). V správe Campra skúma jednu jedinú vzorku vakcíny Comirnaty od výrobcu Pfizer-BioNTech pomocou optického a elektrónového mikroskopu (TEM), pričom dochádza k záveru, že to poskytuje „solídny dôkaz o pravdepodobnej prítomnosti derivátov grafénu vo vakcíne Pfizer“.
Almerijská univerzita sa od správy Pabla Campra Madrida dištancovala prostredníctvom stanoviska zverejneného na Twitteri 2. júla. Sám Campra v dokumente priznal, že jeho „závery neznamenajú žiadne inštitucionálne stanovisko Almerijskej univerzity“. V stanovisku univerzity sa okrem iného uvádza: „Univerzita v Almerii ako akademická inštitúcia plne schvaľuje vakcíny ako vedecky nesporný nástroj v boji proti chorobám.“
Comunicado de la Universidad de Almería en relación con las falsas informaciones difundidas en algunas redes sociales y blogs. pic.twitter.com/Rx6ayF35eI
— Universidad de Almería (@ualmeria) July 2, 2021
V poznámkovej časti Camprovho článku sa uvádza, že o štúdiu požiadal Ricardo Delgado Martín. Delgado je zakladateľom La Quinta Columna (v španielčine Piata kolóna), skupiny spochybňujúcej existenciu pandémie koronavírusu, ktorá opakovane šírila nepravdivé informácie o rúškach a PCR testoch a ktorej predchádzajúce tvrdenia o graféne vo vakcínach proti Covidu vyvrátila španielska pobočka agentúry AFP začiatkom júna 2021.
Čo to je grafén?
Grafén je nanomateriál, ktorý má antibakteriálne a antivírusové vlastnosti. Má jedinečné vlastnosti - je pružný a ľahký a zároveň je veľmi dobrým vodičom tepla a elektriny. Podľa niektorých zdrojov ide o najtenší materiál na svete, vďaka čomu je v centre priemyselného záujmu a inovácií. Prvýkrát bol izolovaný v roku 2004 a o niekoľko rokov neskôr bol jeho výskum medzinárodne uznaný - v roku 2010 bola za jeho spracovanie udelená Nobelova cena.
Jednou z iniciatív v oblasti výskumu grafénu je projekt s názvom „Graphene Flagship“, ktorý financuje Európska komisia a ktorý združuje „približne 170 akademických a priemyselných partnerov z 22 rôznych krajín“.
Na svete existuje mnoho rôznych druhov grafénu. „Grafén je predovšetkým štruktúra zložená z atómov uhlíka s hrúbkou jedného atómu, ktorá má okrem iného skvelé vlastnosti pre elektroniku a fotoniku,“ povedal 13. júla pre agentúru AFP Maurizio Prato, vedúci projektu Graphene Flagship v oblasti zdravia a životného prostredia.
Diego Peña, výskumný pracovník v oblasti organickej chémie v Španielskom výskumnom centre pre biologickú chémiu a molekulárne materiály, vysvetľuje, že grafén nie je a nemôže byť vo vakcínach.
„Grafén nie je rozpustný, a preto sa nemôže podávať s roztokom. Ak by to tak bolo, zloženie vakcíny by bolo tmavé,“ uviedol Peňa pre AFP.
Rozpustnejšia forma ako grafén je oxid grafénu, ktorý je derivátom grafénu, hovorí Yoni Hillen z Výboru pre hodnotenie liekov (CBG) v Holandsku.
„Oxid grafénu je iná látka, ktorá môže obsahovať až 50-60 percent kyslíka. Prítomnosť atómov kyslíka vedie k úplne odlišnej štruktúre od grafénu. Používa sa v batériách, senzoroch alebo atramentoch,“ povedal pre AFP Maurizio Prato.
Dr. Matthew Didasio, ktorý sa venuje výskumu grafénu v kvapalinách, publikoval na Twitteri stručný experiment a ukázal, že kvapaliny obsahujúce oxid grafénu majú zvyčajne tmavohnedú alebo čiernu farbu, zatiaľ čo fľaštičky s vakcínami Pfizer sú zvyčajne bezfarebné alebo bledožlté. Tvrdí, že aj keby bolo v ampulkách minimálne množstvo grafénu alebo oxidu grafénu, mali by čiernu farbu.
Pripomeňme, že Campra skúmal prítomnosť grafénu a oxidu grafénu pomocou optickej a elektrónovej mikroskopie. Následne porovnal mikroskopické snímky vzorky vakcíny spoločnosti Pfizer so snímkami z iných vedeckých článkov, ktoré ukazujú oxid grafénu, ako je vidno na obrázku nižšie. Na základe toho dospel k záveru, že vo vakcíne je prítomný oxid grafénu.
Agentúra AFP kontaktovala Campru, aby reagoval na tvrdenia, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach. Campra odpovedal 14. júla: „Naším zistením je, že 99 % UV absorpcie nepochádza z RNA a jej signál je kompatibilný s grafénom, ALE MNOHÉ INÉ látky vykazujú rovnaký signál. Našli sme mikroskopické dôkazy grafénových plátov, ale na potvrdenie takejto štruktúry sú potrebné ďalšie spektroskopické dôkazy.“
Výrobca vakcín, ako aj slovenský liekový regulátor, však niečo také popiera.
„Oxid grafénu sa pri výrobe vakcín Pfizer-BioNtech nepoužíva,“ povedala pre AFP 8. júla Dervila Keane, hovorkyňa spoločnosti Pfizer.
Informácie o zložení vakcín od spoločnosti Pfizer-BioNTech, ako aj od výrobcov Moderna, AstraZeneca a Janssen, sú verejne prístupné na webovej stránke Európskej liekovej agentúry (EMA).
„Žiadna z registrovaných vakcín proti covidu-19 neobsahuje oxid grafénu,“ uviedla pre SME hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Magdaléna Jurkemíková.
Ani ďalšie známe vakcíny proti Covidu ako tie od čínskych firiem Sinopharm a Sinovac či ruská vakcína Sputnik V neobsahujú podľa oficiálnych dokumentov so zložením grafén či jeho oxidy.
Čo hovoria na štúdiu odborníci?
Odborníci, ktorých kontaktovala agentúra AFP, uviedli, že štúdia nepredstavuje presvedčivé výsledky.
„Závery štúdie Pabla Campru sú založené na veľmi slabých dôkazoch. Jeho autori používajú slová ako: "naznačujú", "zdajú sa", pretože sú si vedomí obmedzení svojich výsledkov,“ povedali pre AFP 14. júla zástupcovia spoločnosti venujúcej sa spracovaniu grafénu Graphenano.
Samotný autor tvrdí, že jeho dôkazy sú nedostatočné, hovorí Ester Vázquez, odborníčka na bezpečnosť a ochranu zdravia zo spoločnosti Graphene Flagship. Vázquez dodáva, že mikroskopia nie je vhodná metóda na testovanie prítomnosti grafénu alebo oxidu grafénu.
„Vykonané testy sú nedostatočné. Uvádzajú len mikroskopické obrázky, ktoré porovnávajú obrázky grafénu a oxidu grafénu v literatúre. To však zďaleka nie je vedecký dôkaz. Identifikácia grafénu by si vyžadovala ďalšie analýzy pomocou iných techník,“ uviedla Vazquéz.
Rzymski dodáva, že obrázok oxidu grafénového bol prezentovaný v publikácii z roku 2009. „Takéto porovnanie obrázkov by bolo legitímne len vtedy, ak by bolo získané v tom istom laboratóriu s použitím kontrolnej vzorky obsahujúcej oxid grafénový pripravenej na analýzu rovnakým spôsobom ako testovaná vzorka,“ zdôrazňuje vedec.
„Neexistuje žiadny dôkaz o tom, že oxid grafénu je súčasťou vakcíny Comirnaty," hovorí poľský doktor Piotr Rzymski z Katedry environmentálnej medicíny na Lekárskej univerzite v Poznani.
„Nemá tam čo robiť. Veľmi pochybujem, že je v nich prítomný,“ povedala o oxidoch grafénu vo vakcínach slovenská odborníčka na grafén Viera Skákalová z firmy Danubia Nanotech pre SME.
Rúška a grafén
Grafén sa vďaka svojim antibakteriálnym a antivírusovým vlastnostiam používa pri výrobe niektorých rúšok a respirátorov. Existujú vedecké štúdie analyzujúce jeho účinky na ľudský organizmus, ktoré ukazujú, že materiál vyrobený z grafénu môže byť škodlivý pre pľúca (1, 2).
Francúzsko v júli zakázalo niektoré FFP2 respirátory, pretože obsahovali grafén. Kanada reagovala podobne v apríli 2021, ale 13. júla svoje rozhodnutie zmenila, pretože zdravotný úrad v nich „nezistil žiadne zdravotné riziká“.
Podľa vedcov stále nie je jasné, či môže mať grafén použitý v rôznych materiáloch negatívne účinky na ľudské zdravie. „Graphene Flagship“ spája niekoľko skupín vedcov, ktorí skúmajú účinky grafénu a oxidov grafénu na ľudské zdravie. Ako píšu na svojej webovej stránke: „Predbežné štúdie naznačujú, že grafén je bezpečný pri dlhodobej expozícii, ale vdychovaniu oxidu grafénu by sa malo zabrániť.“
„Doterajšie údaje ukazujú, že grafén a oxid grafénu sú biologicky odbúrateľné a telo ich vylúči. Stále však prebieha výskum s cieľom posúdiť, či ich degradačné fragmenty môžu spôsobiť nepriaznivé účinky,“ hovorí Alberto Bianco, ktorý spolupracuje na projekte Graphene Flagship.
Holandský inštitút pre verejné zdravie a životné prostredie (RIVM) začiatkom apríla vo svojej publikácii o výskume nového antibiotika uviedol, že „zatiaľ nie je dostatok údajov na to, aby sme mohli konštatovať, že oxid grafénový je pre ľudí nebezpečný“.
Grafén nemá magnetické vlastnosti
V článkoch sa taktiež tvrdí, že grafén či jeho oxidy spôsobujú magnetizáciu - teóriu o tom, že ľudia po očkovaní pôsobia magneticky a priťahujú kovy, sme v AFP Fakty v minulosti už vyvrátili.
Zástupcovia spoločnosti Graphenano, ktorých sme za agentúru AFP kontaktovali, poznamenávajú, že „ceruzky sú vyrobené z grafitu, ktorý je veľmi podobný grafénu, a nie sú magnetické“.
Diego Peña, ktorý sa venuje tomuto nanomateriálu, vylúčil možnosť, že by grafén mohol vyvolať magnetizáciu prostredníctvom vakcíny. „Grafén je magnetický len za veľmi špecifických laboratórnych podmienok (ultravysoké vákuum a v prítomnosti zlata). Okrem toho je veľmi nestabilný, takže v prírodných podmienkach stráca svoje magnetické vlastnosti,“ vysvetľuje. Dodal, že magnetizmus grafénu „by sa stratil, keby sme sa ho pokúsili rozpustiť“ vo vakcíne.
Ako sme písali už v máji 2021, vakcíny neobsahujú žiadne prvky, ktoré by mohli priťahovať magnet. Obsahujú bielkoviny, lipidy, soli, vodu a chemické látky, ktoré udržiavajú pH. To je všetko, hovorí Thomas Hope, výskumník v oblasti vakcín a profesor bunkovej biológie na Northwestern University Feinberg School of Medicine.
Podľa vládnych zdravotníckych agentúr v USA a Kanade vakcíny proti Covidu, ktoré sú v súčasnosti na trhu (od spoločností Pfizer-BioNTech, Moderna, Johnson & Johnson a AstraZeneca) neobsahujú žiadne kovové zložky.
Tvrdenia o prítomnosti grafénu alebo jeho oxidov v RNA vakcíne spoločnosti Pfizer či iných vakcínach sú nepodložené. Odborníci potvrdzujú, že štúdia, ktorú publikoval španielsky výskumník Campra, nie je vôbec presvedčivá, pretože jeho metodika prostredníctvom mikroskopie je nedostatočná. Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by sa materiály na báze grafénu nachádzali v akýchkoľvek vakcínach, ktoré sú v súčasnosti na európskom trhu.
Alarmujúce správy na sociálnych sieťach o údajnej prítomnosti materiálu vo vakcínach zapadajú do dlhšieho radu nepravdivých tvrdení, ktoré na základe štúdií alebo vyhlásení „odvážnych“ vedcov či lekárov prezentujú vakcíny ako hrozbu pre zdravie. Tím AFP Fakty sa podobným fámam venoval opakovane a vyvrátil ich napríklad tu, tu, tu či tu.
Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?
Kontaktujte nás