Obrázky „počmáraného“ pamätníka v ukrajinskom Vereckom prieskymku boli vytvorené digitálne
- Uverejnené 3. marca 2026 o 16:59
- Článok prečítate za 4 min
- Autor: Ede ZABORSZKY, AFP Maďarsko
- Článok preložil/-a Eduard STARKBAUER, AFP Slovakia
Pamätník vo Vereckom priesmyku v západoukrajinskej Zakarpatskej oblasti slúži na pripomienku prvých maďarských kmeňov, ktoré osídlovali Karpatskú kotlinu. Od svojho postavenia v roku 2008 bol viackrát poškodený vandalmi. V súvislosti s obnovením diplomatického napätia medzi Maďarskom a Ukrajinou sa na sociálnych médiách šíria obrázky pamätníka, ktoré údajne dokazujú jeho poškodenie protimaďarskými nápismi, proukrajinskými sloganmi a nacistickými symbolmi. AFP však identifikovala viacero vizuálnych nezrovnalostí, ktoré naznačujú, že obrázky nie sú autentické a boli vytvorené digitálne. Autor pamätníka povedal, že podľa neho sú tieto fotografie falošné. Ukrajinská vládna agentúra na boj proti dezinformáciám tiež uviedla, že príspevky s obrázkami sú nepravdivé. K 3. marcu 2026 neboli v médiách žiadne oficiálne správy o poškodení pomníka v tomto roku.
V príspevkoch na sociálnych médiách sa šíri dvojica obrázkov pamätníka vo Vereckom priesmyku na Ukrajine spolu s tvrdením, že ho „počmárali Banderovci“. Iné príspevky používajú len jeden obrázok a narábajú s termínmi „znevästenie“ a „ukrajinskí neonacisti“.
Na obrázkoch vidíme pamätník posprejovaný nápismi ako „Maďarsko je náš nepriateľ“, „na nože s Maďarmi“ a protiorbánovskými nápismi v angličtine, maďarčine a ukrajinčine. Na fotografiách sa objavuje aj zdanlivo nasprejovaný hákový kríž a ukrajinský štátny znak.
V slovenčine sme takéto príspevky našli aj na Telegrame tu alebo tu.
Obrázky s rovnakým tvrdením prirodzene šírili najviac v maďarských príspevkoch tu alebo tu. Našli sme ich aj v angličtine či češtine.
Niektoré príspevky vyvolali množstvo nenávistných komentárov namierených proti Ukrajincom. „Kym toto nevykynožia, pokoj tu nebude“ alebo „Fašisti dávajú o sebe vedieť!“ čítame medzi nimi. Podľa prieskumu Stredoeurópskeho observatória digitálnych médií CEDMO z februára 2025 si až 17 % Slovákov želá víťazstvo Ruska – ide o najvyššiu podporu v rámci skúmaných krajín – v porovnaní s 32 %, ktorí si želajú víťazstvo Ukrajiny. Na Slovensku sa pravidelne šíria tvrdenia obviňujúce Ukrajincov zo sympatií k nacizmu či fašizmu, ktoré AFP vyvrátila tu, tu alebo tu.
Pomník na Vereckom priesmyku je pamätník prvým maďarským kmeňom, ktoré prišli do Karpatskej kotliny. Bol postavený v roku 2008 podľa návrhu miestneho sochára Pétera Matla. Pre niektorých Ukrajincov tento pomník predstavuje maďarský revizionizmus a od svojho postavenia bol viackrát poškodený vandalmi.
V roku 2009 ukrajinskí ultranacionalisti namaľovali na pomník hákový kríž. V roku 2012 bol pomník natretý ukrajinskými národnými farbami na žlto-modro a pri viacerých príležitostiach bol aj poškodený. V roku 2014 bol podpálený. V roku 2017 úrady oznámili, že ukrajinské bezpečnostné sily zadržali skupinu, ktorá plánovala pomník zničiť pomocou výbušnín. V tom istom roku musela byť časť pomníka – kamenný blok s krížom uprostred – nahradená, pretože bola zničená.
Obrázky poškodeného pamätníka však nie sú autentické. AFP identifikovala viacero vizuálnych nezrovnalostí, ktoré sú typické pre počítačom vytvorené obrázky. Autor pamätníka AFP povedal, že virálne obrázky sú podľa neho vytvorené pomocou digitálnych nástrojov. K 3. marcu 2026 neexistujú žiadne oficiálne správy o tom, že by bol pamätník tento rok poškodený.
Vizuálne nezrovnalosti
Pri analýze dvojice fotografií sme zistili, že sú vo vzájomnom rozpore. Na jednej je uprostred čierny kamenný blok s krížom, zatiaľ čo na druhej nie je uprostred nič.
Kríž uprostred bol nahradený v roku 2017, avšak nový kríž (tu a tu) sa od toho starého líši – má vyšší podstavec a je rovnoramenný, ide o tzv. kríž gréckeho typu pripomínajúci znamienko „+“.
Ako je vidieť na koláži nižšie, kamenný blok na jednom z virálnych obrázkov vyzerá ako kombinácia oboch verzií:
Na druhom virálnom obrázku má pomník široké základové kamene, ktoré sú z prednej strany zvrchu pokryté snehom.
V skutočnosti sú však tieto základné kamene podstatne tenšie:
Tvorca pamätníka Péter Matl v odpovedi na otázku AFP v e-maile z 25. februára 2026 uviedol: „Domnievam sa, že tieto obrázky boli vytvorené virtuálne, nie sú skutočné.“
Ukrajinské Centrum pre boj proti dezinformáciám takisto informovalo o týchto fotografiách. Vo svojom príspevku uviedlo, že sú „falošné“, a dodalo, že ich účelom „je podnecovať ukrajinsko-maďarský konflikt, diskreditovať Ukrajinu na medzinárodnej scéne, vytvoriť zdanie xenofóbie a nacizmu medzi Ukrajincami, oslabiť podporu Ukrajiny zo strany európskych partnerov a rozdeľovať spoločnosť v rámci krajiny“.
Slovenská a maďarská koalícia proti Ukrajine
Pred aprílovými voľbami v Maďarsku sú maďarsko-ukrajinské vzťahy napäté. Podobná dynamika vládne aj medzi Slovenskom a Ukrajinou.
Slovenský premiér Robert Fico, ktorý Ukrajinu obviňuje z predlžovania vojny s Ruskom a šíri prokremeľské dezinformácie, má blízky vzťah s maďarským náprotivkom Viktorom Orbánom. Ukrajina je podobne ako na Slovensku aj v Maďarsku opakovaným terčom dezinformácií zo strany provládnych hlasov.
Slovensko a Maďarsko patria k osamoteným partnerom aj na európskej úrovni, kde ich predstavitelia napríklad blokujú sankcie voči Rusku.
Po ruskom raketovom útoku z januára 2026 zastavil Kyjev prepravu ropy cez ropovod Družba, hlavnú trasu pre vývoz ruskej ropy do Maďarska aj Slovenska. Maďarský premiér Viktor Orbán Ukrajinu obvinil, že úmyselne zdržiava opätovné otvorenie plynovodu. Tvrdí pritom, že Ukrajina chce ovplyvniť maďarské voľby a poškodiť jeho šance na znovuzvolenie. Ukrajinu nazval „nepriateľom“ Maďarska.
V súvislosti so zastavením dodávok ropy cez Družbu požiadal Orbán a slovenský premiér Robert Fico o inšpekciu EÚ, ktorá má zistiť, či bol ropovod skutočne poškodený. Robert Fico v reakcii zároveň 23. februára 2026 oznámil, že požiadal Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu o vypnutie havarijných dodávkok elektriny na Ukrajinu.
V súvislosti s vojnou na Ukrajine uverejnila AFP množstvo fact-checkingových článkov, ktoré nájdete tu.
Copyright © AFP 2017-2026. Pre akékoľvek komerčné použitie tohto obsahu je nutné predplatenie našich služieb. Viac informácií zistíte tu.
Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?
Kontaktujte nás