Toto video bolo natočené v Sýrii a nezobrazuje iránsky útok na americkú vojenskú základňu v Turecku

„Irán zaútočil na americkú leteckú základňu Incirlik v Turecku. To je vážne prekvapenie," píše sa vo facebookovom príspevku, ktorý bol od 2. marca 2026 zdieľaný vyše 80-krát. Obsahuje 47-sekundové video, ktoré ukazuje údajného novinára s tureckou vlajkou, ktorý zrejme sám natáča video a prináša správy z oblasti, nad ktorou je vidieť dym.

Rovnaké video sme s týmto tvrdením našli v množstve slovenských príspevkoch na Facebooku (tu alebo tu) aj na Telegrame (tu alebo tu)

Image

Príspevky s nepravdivým tvrdením na Facebooku a Telegrame. Vytvorené a prekrížené AFP 3. marca 2026

Video sa začalo šíriť po americko-izraelskom útoku na Irán, pri ktorom 28. februára 2026 zahynul najvyšší vodca krajiny Ajatolláh Alí Chameneí.

Iranský Červený polmesiac 3. marca 2026 uviedol, že od začiatku útokov USA a Izraela na Irán zahynulo v celej krajine vyše 780 ľudí. AFP nebola schopná overiť počet obetí uvádzaný touto organizáciou (archív).

Irán reagoval útokmi na Izrael a ďalšie krajiny Perzského zálivu, v ktorých sa nachádzajú americké základne (archív).

Iránske drony zasiahli 2. marca 2026 britskú leteckú základňu Akrotiri na Cypre (archív). Cyperský vládny zdroj AFP povedal, že útok bol spustený z neďalekého Libanonu, pravdepodobne militantnou skupinou Hizballáh podporovanou Iránom.

V ten istý deň Grécko oznámilo, že na Cyprus vysiela dve fregaty a dve stíhačky F-16. Neskôr počet lietadiel zvýšilo na štyri, čo podľa gréckeho ministerstva obrany pomôže Cypru „čeliť hrozbám a nezákonným činom na jeho území“ (archív).

Video zdieľané na sociálnych médiách však bolo natočené v Sýrii a na internete sa objavilo týždňe pred začatím aktuálnej vojny v Iráne. 

Video natočené v Sýrii

Reverzné vyhľadávanie segmentov z videa nás doviedlo k tomuto príspevku na Instagrame. Bol zdieľaný 10. januára 2026 a pôsobí ako pôvodné video zverejnené tureckým novinárom Mehmetom Altunışıkom, ktorý je na ňom aj zobrazený. 

Podľa popisu na jeho instagramovom profile pracuje pre spoločnosť Haber Global. Názov stanice sa objavuje aj na mikrofóne, ktorý drží vo videu.

Príspevok na Instagrame má nasledujúci turecký popis: „Şeyh Maksud’ta çatışma şiddetlendi...“ a v preklade znamená: „V Sheikh Maqsoude sa zintenzívnili boje“. Obsahuje aj hashtagy „#syria“ a „#aleppo“.

Od 6. januára 2026 bojovali sýrske vládne sily proti kurdským v sýrskom meste Aleppo v rámci snáh o implementáciu dohody o zlúčení de facto autonómnej správy a armády Kurdov do novej vlády krajiny (archív).  

Sýrska armáda zaútočila na väčšinovo kurdskú štvrť Sheikh Maqsoud a vyzvala obyvateľov, aby ju pred obnovenými útokmi opustili.

Image

Porovnanie snímok obrazovky medzi videom, ktoré bolo nesprávne zdieľané na Facebooku (vľavo), a pôvodným príspevkom na Instagrame. Dátum, popis a červený krížik pridala AFP 4. marca 2026.

Turecký novinár prostredníctvom niekoľkých príspevkov na X (1,2,3) poprel, že by video bolo natočené v Turecku.

V jednom zo svojich príspevkov napísal, že táto správa „je úplne nepodložená“, a potvrdil, že zábery boli natočené v Sýrii a zachytávajú operáciu vykonanú v štvrti Ashrafieh. „S Tureckom to nemá nič spoločné,“ uzavrel.

Agentúra AFP našla niekoľko videí tohto novinára, ktorý v januári 2026 informoval o situácii v Aleppe (tu, tu, tu alebo tu).

Presná lokalita v Aleppe

Prostredníctvom geolokácie sa AFP podarilo nájsť presné miesto zobrazené vo videu na Google Street View. 

Porovnanie snímok obrazovky odhaľuje v pozadí identickú mešitu Ar-Rahman v Aleppe (archív).

Image

Porovnanie snímok obrazovky nesprávne označeného videa na Facebooku (vľavo), a rovnakého miesta v službe Google Street View. Červené prekríženie a žlté obdĺžniky pridala AFP 3. marca 2026

Rozloženie budov na opačnej strane cesty ako mešita aj široká hlavná cesta pôsobia identicky.

Image

Porovnanie snímok obrazovky nepravdivého facebookového príspevku (vľavo) a rovnakého miesta v službe Google Street View. Červené prekríženie a farebné obdĺžniky pridala AFP 3. marca 2026.

Štvrť Ashrafieh, ktorú spomína turecký novinár, sa nachádza necelé 2 km od spomínanej mešity.

Táto oblasť bola zasiahnutá počas zrážok medzi sýrskou armádou a kurdskými silami začiatkom januára, ako potvrdzujú zábery tlačovej agentúry Anadolu, distribuované prostredníctvom AFP. 

Žiadne potvrdené iránske útoky na americké základne v Turecku

K 4. marcu 2026 neexistujú žiadne potvrdené oficiálne správy o útoku Iránu na americkú základňu Incirlik, spomenutú v slovenských nepravdivých príspevkoch, ani na iné americké vojenské základne v Turecku.

Irán od 28. februára 2026 v odvete za americko-izraelské letecké útoky útočil raketami a dronmi na krajiny v Blízkom východe, pričom zasiahol Izrael a zameral sa na americké ciele v Iraku, Jordánsku a vo všetkých šiestich štátoch Perzského zálivu. Napriek prítomnosti viacerých strategických objektov americkej armády v Turecku, však v tejto krajine neboli potvrdené žiadne iránske útoky.

Odborníci pre AFP vysvetlili, že riziko priameho vojenského zásahu Iránu proti Turecku „by bolo pre Teherán mimoriadne vysoké, a to ako z politického, tak aj z vojenského hľadiska“ a „hrozilo by vyvolanie symetrickej reakcie zo strany Ankary“ (archív). 

AFP vyvrátila ďalšie nepravdivé tvrdenia o aktuálnej situácii ohľadom Iránu.