Internetom kolujú AI obrázky fotografov pri poškodenom kláštornom komplexe v Kyjeve
- Uverejnené 18. júna 2026 o 17:57
- Článok prečítate za 4 min
- Autor: Eduard STARKBAUER, AFP Slovensko
Od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 Kremeľ zľahčuje vlastné bombardovanie svojho suseda a dokonca ho nepravdivo obviňuje z inscenovania konkrétnych útokov. Po ruskom masívnom útoku na Kyjev z 15. júna 2026, pri ktorom bol vážne poškodený kláštor Kyjevsko-pečerskej lavry, príspevky na sociálnych médiách nepravdivo naznačovali, že útok zinscenovala Ukrajina. Ako dôkaz používatelia zdieľali zábery, ktoré údajne zachytávajú fotografov v blízkosti kláštorného komplexu ešte pred tým, ako bol zasiahnutý. Vyšetrovanie AFP však ukázalo, že tieto zábery boli vytvorené umelou inteligenciou.
„Zelenského režim zámerne zaútočil na Kyjevskopečerskú lavru kvôli ‚krásnym‘ fotografiám. Na internete sa objavuje stále viac dôkazov o zinscenovanej povahe ‚útoku‘ na komplex Kyjevsko-pečorskej lavry,“ píše sa v príspevku na Facebooku z 15. júna 2026. Obsahuje 23-sekundové video, ktoré bolo zdieľané vyše 430-krát a postupne v ňom vidíme sedem obrázkov.
Okrem dvojice autentických fotografií a dvoch snímok obrazovky z videa medzi nimi nájdeme aj tri obrázky, ktoré majú podľa textu príspevku ukazovať fotografov, ktorí sa ešte pred útokom „usalašili“ na streche ako aj údajnú fotografiu.
Obrázky sme našli aj v galérii na virálnych príspevkoch na Facebooku (tu alebo tu) či Telegrame (tu či tu). Šírili sa aj v príspevkoch v češtine, angličtine či nemčine.
Ruské bombardovanie
V súvislosti s útokom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že dva ruské drony „úmyselne“ zasiahli kláštor – jeden z najdôležitejších náboženských komplexov na celom území Ukrajiny.
Moskva poprela, že zasiahla katedrálu. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že príčinou bola „porucha“ zastaraného amerického systému protivzdušnej obrany Patriot, ktorý bol dodaný Kyjevu západnými spojencami. Neposkytlo však žiadne ďalšie podrobnosti či dôkazy. Toto tvrdenie sa objavilo aj v mnohých príspevkoch kolujúcich na sociálnych médiách.
Ruská armáda potvrdila, že podnikla „masívny“ vzdušný útok na ukrajinské hlavné mesto. Ukrajinské letectvo uviedlo, že Rusko vypálilo 70 rakiet a 611 dronov, pričom hlavným cieľom bol najmä Kyjev.
Ukrajinská bezpečnostná služba uviedla, že analyzovala fragmenty objektu, ktoré zasiahli kláštor a identifikovala ich ako časti dronu Geran-2. Fotografie týchto fragmentov uverejnila na svojom oficiálnom účte aj na Telegrame a Facebooku.
Geran-2 je ruská verzia iránskeho dronu Šáhid-136. Rusko ho prvýkrát nasadilo proti ukrajinským cieľom ešte v roku 2022.
Koncom mája 2026 narazil ďalší dron Geran-2 do obytného domu v Rumunsku. Aj v tomto prípade Moskva z incidentu obvinila Ukrajinu.
Ako upozornila ukrajinská fact-checkingová organizácia Stop Fake, ukrajinský novinár Serhij Okunev z The New Voice of Ukraine spomenul, že bol očitým svedkom „priameho zásahu dronom“ do kláštorného komplexu (archív). „Nepočul som jediný výstrel – ani zo strelných zbraní, a už vôbec nie zo žiadneho protilietadlového raketového systému,“ povedal vo videu v čase 3:57. „Každý viac-menej vie, ako znie explózia rakety Patriot alebo podobných rakiet, takže pomýliť si to alebo si to nejako nevšimnúť je takmer nemožné.“
Novinár uviedol, že údajný zásah kláštora americkou raketou Patriot je „absurdná konšpiračná teória“, ku ktorej je „úprimne ťažké sa vôbec seriózne vyjadriť“.
V čase zverejnenia článku AFP nedokázala nezávisle overiť, aký typ zariadenia zasiahol kláštor.
Neautentické obrázky vytvorené umelou inteligenciou
AFP analyzovala zábery, ktoré údajne dokazujú, že niektorí fotografi boli v Kyjeve na útok pripravení.
Na AI obrázku sme si všimli architektonické rozdiely v porovnaní so zábermi skutočnej budovy kláštora. Konkrétne sme zaznamenali rozdiely vo farbe strechy či v tvare vežičiek.
Na neautentických obrázkoch je zástavba obytných budov v pozadí podstatne bližšie ku katedrále než v skutočnosti. Je to zrejmé pri panoramatickom pohľade na Google Mapách.
Všetky obrázky z príspevku sme analyzovali pomocou nástroja OpenAI na detekciu neviditeľných vodoznakov SynthID.
Nástroj presne v troch prípadoch – pri fotografiách, ktoré mali dokazovať pripravenosť fotografov – odhalil, že boli vytvorené pomocou AI nástrojov od OpenAI, s najväčšou pravdepodobnosťou ChatGPT.
Niektoré príspevky so siedmimi rôznymi obrázkami obsahujú a zároveň spochybňujú fotografiu muža v hasičskej uniforme držiaceho motor dronu, ktorý mal zasiahnuť kláštor.
Rovnakú fotografiu, ktorej autorstvo je pripísané Štátnej záchrannej služby Ukrajiny, sme našli v ukrajinskom spravodajstve a mierne odlišnú s rovnakým výjavom v príspevku záchranárov na Facebooku.
Rekonštrukcia môže trvať roky
Kláštor Kyjevsko-pečerská lavra z 11. storočia s charakteristickými zlatými kupolami je uctievaný ruským aj ukrajinským krídlom pravoslávnej cirkvi ako jedno z najdôležitejších duchovných centier. Reportéri AFP, ktorí po uhasení strechy získali exkluzívny prístup dovnútra, videli ikony visiace na zlatom zdobených stenách, ktoré sa zdali byť nepoškodené. Voda však tiekla cez diery v ťažko poškodenej streche, ktorá po náraze vzplanula.
„Pokiaľ pôjde všetko hladko, podľa našich odborných odhadov by reštaurátorské a renovačné práce mohli trvať približne dva roky,“ povedal novinárom počas tlačovej konferencie na mieste riaditeľ komplexu Maksym Ostapenko. Dodal, že škody na kláštore boli predbežne vyčíslené na približne 500 miliónov hrivien (9,6 milióna eur).
Ukrajinská ministerka kultúry Tetiana Berežná uviedla, že ruské útoky z polovice júna 2026 boli „jedným z najväčších útokov na ukrajinskú kultúru a ukrajinské kultúrne dedičstvo“ počas štvorročnej invázie, pričom naprieč krajinou bolo zasiahnutých 13 pamiatok a lokalít.
Útok na Kyjevsko-pečerskú lavru, ktorá je zapísaná na Zozname svetového dedičstva, odsúdilo vo vyhlásení z 15. júna 2026 aj UNESCO. Pred šírením neautentických obrazových materiálov varovalo aj ukrajinské Centrum pre boj proti dezinformáciám.
Copyright © AFP 2017-2026. Pre akékoľvek komerčné použitie tohto obsahu je nutné predplatenie našich služieb. Viac informácií zistíte tu.
Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?
Kontaktujte nás
