EÚ nemá právomoc anulovať voľby vo svojich členských štátoch

„EK včera oznámila vytvorenie „European Democracy Protection“ (EDS), nadnárodného orgánu, ktorý umožní EÚ zrušiť voľby vo svojich členských štátoch, pokiaľ sa jej nebudú páčiť výsledky,“ tvrdí slovenský príspevok na Facebooku, ktorý bol zdieľaný viac ako stokrát. Slovenské príspevky s rovnakým tvrdením nazbierali stovky zdieľaní a tisíce zobrazení na Facebooku a Telegrame.

Podobné príspevky sa objavili aj v angličtine, španielčine, katalánčine alebo rumunčine. Vo Francúzsku šíril na platforme X podobné tvrdenie aj zakladateľ nacionalistickej politickej strany Les Patriotes Florian Philippot. Podobne ako mnohí iní používatelia vo svojom tvrdení nepravdivo naznačil, že EÚ je zodpovedná aj za nedávne anulovanie prvého kola rumunských prezidentských volieb.

Image

Snímky obrazovky nepravdivých príspevkov na Facebooku z 5. marca 2025.

Tieto tvrdenia sú však nepodložené. Spomínaný osobitný výbor zriadený Európskym parlamentom a ani žiadny iný orgán EÚ nemôže anulovať voľby v členských štátoch.

Európsky štít demokracie

Myšlienku tzv. európskeho štítu demokracie predstavila 18. júla 2024 Ursula von der Leyenová počas kampane na znovuzvolenie za predsedníčku Európskej komisie: „Ak mi dnes vyjadríte svoju dôveru, Komisia navrhne európsky demokratický štít. EÚ potrebuje vlastnú špecializovanú štruktúru na boj proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu“ (archív).

Predtým, ako sa dospeje ku konečnej podobe tohto projektu, hlasoval 18. decembra 2024 Európsky parlament o vytvorení nového osobitného výboru s cieľom zabrániť „zahraničným zásahom do všetkých demokratických procesov Európskej únie vrátane dezinformácií“ (archív tu a tu).

Výbor zložený z 33 poslancov Európskeho parlamentu si 3. februára 2025 zvolil za svoju predsedníčku bývalú francúzsku ministerku pre európske záležitosti Nathalie Loiseauovú (archív).

„Výbor posúdi existujúce a plánované právne predpisy a opatrenia EÚ z hľadiska možných škodlivých zásahov do demokratických procesov, a to aj vzhľadom na pripravovaný európsky štít demokracie, ktorý je súčasťou politických usmernení Komisie na roky 2024 - 2029,“ čítame v tlačovej správe v angličtine na webe Európskeho parlamentu (archív tu a tu).

Hlavným cieľom budúceho mechanizmu je posilniť schopnosť EÚ odhaľovať, analyzovať a čeliť vnútorným aj vonkajším útokom na demokraciu, uviedla 11. februára 2025 pre agentúru AFP hovorkyňa Európskej komisie. „Posilní sa tým aj integrita a spravodlivosť volieb, demokratický systém bŕzd a protiváh a rozvoj pripravenosti a odolnosti spoločnosti,“ dodala.

Niektoré príspevky šíriace nepravdivé tvrdenie v slovenčine zdieľajú odkaz na francúzsky článok v Les Echos z 2. februára 2025 (archív). Ten informuje o vzniku výboru a zaoberá sa dôvodmi vzniku Európskeho štítu demokracie a prípadmi zahraničného zasahovania do kampaní. V texte sa však na žiadnom mieste, dokonca ani v teoretickej rovine, nespomína možnosť anulovania volieb v členských krajinách.

EÚ nemôže zrušiť voľby

„EÚ v žiadnom prípade nemá právomoc ani zámer zrušiť voľby v členských štátoch. Tvrdiť opak je nepresné, zavádzajúce a je to súčasť dezinformačnej kampane,“ uviedla Nathalie Loiseauová pre agentúru AFP.

S Loiseauovou vo vyhlásení pre agentúru AFP zo 17. februára súhlasí aj Armando Alvares García Júnior, profesor medzinárodného verejného práva a výskumný pracovník na Medzinárodnej univerzite v La Rioja. Európska komisia podľa neho „nemôže zasahovať do volebných výsledkov členských štátov“.

„Jej cieľom je bojovať proti dezinformáciám a chrániť integritu demokratických procesov pred vonkajšími hrozbami, ako sú kybernetické útoky a manipulácia s informáciami,“ upresnil.

Profesor medzinárodného verejného práva na Barcelonskej univerzite Xavier Pons Ràfols 17. februára v súvislosti s virálnym tvrdením uviedol: „Je to absolútna nepravda, nezmysel a zjavná manipulácia.“

„Ani tento výbor (...), ani Európsky parlament, ani žiadna iná inštitúcia Európskej únie (...) nemá žiadnu právomoc zrušiť akýkoľvek volebný proces v ktoromkoľvek členskom štáte,“ vysvetlil.

Európsky dohovor o ľudských právach a Kódex dobrej praxe vo volebných veciach Benátskej komisie zaväzujú krajiny EÚ k zaručeniu nestrannosti volebných procesov (archív tu a tu).

„Ak štát poruší tieto zásady, EÚ ho môže sankcionovať pozastavením jeho hlasovacích práv v Rade, znížením európskych finančných prostriedkov alebo začatím konania o porušení právnych predpisov,“ povedal Alvares. „Týmto spôsobom EÚ zabezpečuje demokratickú integritu bez toho, aby priamo zasahovala do vnútroštátnych volebných procesov.“

Pons pripomína, že EÚ „hlboko rešpektuje demokratické politické systémy svojich členských štátov (článok 4 ods. 2 Zmluvy o EÚ). Za žiadnych okolností nemôže rušiť voľby, meniť vlády alebo politické systémy ani iné podobné nezmysly, ktoré môžu kolovať po sieti“ (archív).

Image

Snímka článku 4 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii z 5. marca 2025. Text zvýraznený fialovou farbou podľa AFP.

V reakcii na tvrdenia šírené na sociálnych sieťach publikovala Európska komisia 6. februára na svojom účte X v španielčine: „Nie, Európska komisia nezasahuje do vnútroštátnych volieb. Tie sa riadia pravidlami a postupmi, za ktoré je zodpovedný každý členský štát. Áno, slobodné a spravodlivé voľby sú základom našich demokracií. A chceme, aby takými zostali aj naďalej."

V prípade nezrovnalostí vo volebnom procese majú právomoc zrušiť voľby súdy a volebné komisie jednotlivých štátov, dopĺňa Pons Ràfols.

EÚ nezrušila voľby v Rumunsku

V niektorých príspevkoch, ktoré nepravdivo upozorňujú na údajnú právomoc EÚ anulovať výsledky volieb, sa ako „bod Nula“ spomína Rumunsko.

V prvom kole rumunských prezidentských volieb 24. novembra 2024 prekvapivo zvíťazil krajne pravicový kandidát Calin Georgescu. Keďže bol však podozrivý z využívania nelegálnej kampane na platforme TikTok, voľby boli zrušené (archív).

Hoci sa vo virálnych príspevkoch naznačuje, že k vyhláseniu volieb za neplatné viedlo rozhodnutie EÚ, v skutočnosti tak učinil rumunský ústavný súd, ktorý v decembri 2024 voľby zrušil na základe podozrenia z ruského zasahovania (archív).

„Ústavný súd [Rumunska] zrušil prvé kolo prezidentských volieb z dôvodu opodstatnených dôkazov o zasahovaní zahraničia do volebného procesu (v tomto prípade išlo o zasahovanie Ruska),“ zdôraznil Pons Ràfols.

Image

Krajne pravicový kandidát na prezidenta Calin Georgescu prichádza na demonštráciu proti zrušeniu prezidentských volieb v obci Mogosoaia, neďaleko Bukurešti 8.decembra 2024 (AFP / Daniel MIHAILESCU)

Matthias Kettemann, profesor a riaditeľ Katedry teórie práva a budúcnosti práva na Univerzite v Innsbrucku, dodal: „Vzhľadom na dezinformačnú kampaň, ktorú identifikoval rumunský ústavný súd, vrátane používania falošných účtov na koordináciu kampane a politických reklám na TikToku, ktoré neboli jasne označené, je pravdepodobné, že došlo k porušeniu DSA [pozn. redakcie: európskych právnych predpisov o digitálnych službách]“ (archív).

V januári 2025 Európsky súd pre ľudské práva zamietol žiadosť Calina Georgesca proti anulovaniu týchto volieb (archív). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6. marca po tom, ako pôvodný verdikt Georgescu napadol (archív).

Kompetencie EÚ už boli nesprávne interpretované

Kompetencie EÚ v prípade volieb v jej členských krajinách nie sú spochybňovaná prvýkrát. V januári 2025 sa AFP venovala nepresným interpretáciám vyhlásenia bývalého európskeho komisára Thierryho Bretona, ktorý obhajoval európsky balík predpisov o digitálnych službách (DSA) (archív).

Zatiaľ čo Breton spomínal obvinenia z nezrovnalostí v rumunských voľbách a otvorenú podporu nemeckej ultra-pravicovej AfD zo strany Elona Muska počas kampane, niektoré príspevky jeho slová prekrútili ako priznanie právomoci EÚ zrušiť voľby (napríklad tu a tu).

Keď Elon Musk v príspevku na X označil Bretona za „tyrana Európy“, bývalý komisár okamžite zareagoval vyhlásením, že Európska únia „nemá žiadny mechanizmus na anulovanie akýchkoľvek volieb kdekoľvek v EÚ“.