Exspirovaný americký patent z 80. rokov nie je dôkazom modifikácie počasia; priložené fotografie nijako nesúvisia

Údajná manipulácia s počasím je častou témou konšpiračných teórií. V júli 2024 zdieľali stovky používateľov sociálnych sietí príspevky, podľa ktorých sa má na súčasnú „manipuláciu“ s počasím využívať technológia ohrievania častí ionosféry patentovaná v USA ešte v 80. rokoch 20. storočia. V súčasnosti existuje tzv. „cloud seeding“, reálna geoinžinierska technológia, ktorá pomáha vytvárať dažďové mraky v oblastiach sužovaných suchom. Podľa vedcov však spomínaný patent nemá s touto technológiou nič spoločné a nie je použiteľný na ovládanie počasia.

„Dokonalá ilustrácia toho, čo sa deje na našej oblohe. Manipulácia s harmonickou rezonanciou!“ píše sa v príspevku, ktorý 7. júla 2024 zdieľal slovenský používateľ Facebooku.

Príspevok obsahuje obrázok zložený z dvoch fotografií: čiernobielej, na ktorej muž drží v ruke zariadenie vysielajúce akési vlny, a farebnej, na ktorej sú na modrej oblohe zvlnené mraky. Rovnaká kombinácia slov a fotografií sa nachádza v tomto príspevku na TikToku.

Image
Snímka nepravdivého príspevku vyhotovená 19. júla 2024

Slovenský príspevok s viac ako 200 zdieľaniami obsahuje aj popis, v ktorom sa spomína „Patent US4686605A“ a nasleduje automaticky preložený abstrakt daného patentu do slovenčiny.

Agentúra AFP už v minulosti vyvrátila viacero tvrdení o údajnej rozsiahlej manipulácii s počasím, napríklad o HAARP, chemtrails či o vládnych programoch na kontrolu počasia.

Exspirovaný patent na ionizovanie častíc ionosféry a „modifikácia počasia“

Príspevok priamo cituje a odkazuje na patent č. US4686605A. Ten sa týka návrhu zariadenia určeného na ohrievanie častí ionosféry, hornej vrstvy atmosféry, pre obranné účely (archív).

V dokumente, ktorý bol podaný v roku 1985 na vrchole studenej vojny, sa uvádza, že okrem narušenia komunikácie nepriateľa by sa táto technológia mohla použiť aj na „zničenie, odrazenie či vychýlenie rakiet alebo lietadiel“ alebo na „modifikáciu počasia“.

Záznam v službe Google Patents, ktorá obsahuje zoznam všetkých doteraz zverejnených patentov, uvádza, že metódu vynašiel Bernard J. Eastlund, americký fyzik uznávaný za vynález týkajúci sa jadrovej fúzie. Patent bol udelený v roku 1987 a neskôr ho získala britská zbrojárska spoločnosť BAE Systems.

Neexistuje však žiadny dôkaz o tom, že technológia uvedená v patente bola niekedy úplne vyvinutá.

Image
Snímka z Google Patents s vypršaným patentom US4686605A

David Keith, profesor fyziky na Harvardovej univerzite, ktorý vedie výskumnú skupinu zaoberajúcu sa solárnym geoinžinierstvom, pre agentúru AFP uviedol, že pomocou zariadenia opísaného v patente nie je možné meniť počasie. „Koncepty v americkom patente 4686605 sa nepoužívajú na zmenu počasia a na tento účel by boli fakticky nepoužiteľné,“ uviedol pre AFP v novembri 2022 v rámci článku s obdobnými tvrdeniami.

„Čo sa týka ionizácie vyšších vrstiev atmosféry, tak v minulosti sa robili takéto pokusy. Výskumníci dokázali zohriať danú oblasť, a tým akoby natiahnuť stĺpec vzduchu pod danou oblasťou, a vlastne tak vytvoriť anticyklónu. Malo to však nekontrolované dopady na oblasti mimo záujmu, takže sa v tom nepokračovalo,“ povedal pre AFP Martin Gera z Oddelenia meteorológie a klimatológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.

Gera vysvetlil, že ionosféra začína vo výške okolo 60 kilometrov, zatiaľ čo oblaky sú prítomné v troposfére v oveľa nižšej nadmorskej výške od 8 do 15 kilometrov. „Takže priama interakcia je nemožná,“ uviedol pre AFP v emaile 18. júla 2024.

Zvlnená oblačnosť nesvedčí o modifikáciách počasia

Fotografia v príspevku na Facebooku zachytáva oblak odrody „undulatus“, teda formáciu zvlnených podlhovastých oblakov, ktoré sa opakujú v pruhoch. Vedci oslovení agentúrou AFP uviedli, že takéto oblaky sú celkom bežné.

Image
Časť zvlnených oblakov odrody undulatus označených červenou

„V strede tohto obrázka je určite oblačnosť odrody undulatus, či je to už Altocumulus alebo Cirrocumulus závisí od výšky, ktorú z obrázka neodhadneme,“ uviedol Branislav Chvíla, riaditeľ meteorologickej služby Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), pričom dodal, že takéto oblaky môžu vzniknúť napríklad vo výške 5km, čo môže byť považované aj za strednú (Altocumulus) aj za vysokú (Cirrocumulus) oblačnosť.

„Undulatus je pomerne bežná odroda, ktorá vzniká vlnením prúdenia buď v celej vrstve od povrchu alebo len v určitej ohraničenej vrstve. Príčinou môže byť zvlnenie v dôsledku orografickej prekážky, napríklad pri dlhých pohoriach vyčnievajúcich nad okolité rovinaté plochy alebo pri trení dvoch vzduchových hmôt vo výške,“ dodal Chvíla s tým, že takéto oblaky videl aj za Malými Karpatmi či Nízkymi Tatrami na Slovensku.

Agentúre AFP tiež zaslal odkazy s príkladmi takýchto oblakov dostupnými tu alebo tu.

Image
Snímky oblakov undulatus zo stránky World Meteorological Organization vyhotovené 24. júla 2024

„Rebrovitá štruktúra oblakov je dôsledok zväčša interakcie s gravitačnými (vztlakovými) vlnami, čo je úplne normálny fyzikálny jav,“ uviedol pre AFP Martin Gera.

„Počasie je vo svojej podstate chaotické. Riadenie počasia vo veľkom rozsahu by si vyžadovalo bezprecedentnú úroveň porozumenia, prediktívnych schopností a technologického pokroku, ktoré jednoducho nemáme,“ povedala Ella Gilbert, meteorologička z British Antarctic Survey pre AFP v novembri 2022. Dodala, že vlny v oblakoch „sú extrémne bežné“. Povedala, že sa zvyčajne vyskytujú, keď je v atmosfére nejaká nestabilita alebo pohyb hore a dole, čo vytvára zvlnenú vrstvu oblakov. „Tieto oblaky vznikajú, pretože vzduch je turbulentný a pohybuje sa v smere hore a dole spolu s vetrom.“

„Myšlienka vytvorenia týchto oblakov pomocou nejakej technológie je nezmysel,“ dodala Gilbert.

Čiernobiela fotografia zo starého vedeckého časopisu

Pomocou spätného vyhľadávania obrázkov sa nám podarilo nájsť čiernobielu fotografiu z FB príspevku.

Uverejnená bola v septembrovom čísle v roku 1950 v americkom vedeckom časopise Popular Science, ktorý je k dispozícii v službe Google Books. „Fotografia zvuku“ bola zverejnená na strane 145 spolu s popisom vysvetľujúcim, ako v Bell Telephone Laboratories vznikla 10-minútová expozícia, ktorá zachytáva zvukové vlny viditeľné vďaka „akustickej šošovke“ a zariadeniu vyrobenému z „hliníkovej tyče s mikrofónom a neónovou lampou na konci“.

Image
Snímka z Google Books vyhotovená 25. júla 2024

Časopist Popular Science bol založený v roku 1872 a podľa svojej webovej stránky odvtedy „demýtizuje svet vedy a techniky“.

„Oblaky nie sú výsledkom interakcie so zvukovými vlnami,“ povedal pre AFP Martin Gera.

Cloud seeding alebo „výsadba mrakov“

V jednom z našich predchádzajúcich fact-checkingových článkov sme vysvetlili, že počas tzv. cloud seedingu sú do už existujúcich oblakov vynášané prvky za účelom vytvorenia studených vodných kvapiek a zvýšenia potenciálu pre dážď či sneh (archív). Tento proces sa uskutočňuje vynesením častíc, napríklad solí, aby mohli nahradiť či doplniť prirodzené kondenzačné jadrá v oblakoch. Tento proces, ku ktorému sa väčšinou používajú lietadlá, je na fyzickej báze - nejde o chemickú reakciu či akustickú alebo elektromagnetickú príčinu.

„Vieme, že najúspešnejšie boli postupy, pri ktorých sa prostredníctvom malej rakety alebo lietadla vyniesla do záujmovej oblasti  látka (napr. jodid strieborný), aby na jej časticiach kondenzovala vodná para a vzniklo zvýšené množstvo ľadových kryštálikov, než keby tam táto látka nebola,“ vysvetlil Jozef Csaplár, riaditeľ Centra predpovedí a výstrah SHMÚ. „Zvýšené množstvo malých kryštálikov potom padne na zem, pričom sa pri páde roztopia na dažďové kvapky.“

Vedci však tvrdia, že táto technika nemôže sama osebe vytvoriť počasie - ani nemôže spustiť zrážky vo väčšom rozsahu. Štúdie tiež naznačujú, že jej účinnosť bola doposiaľ len obmedzená.

„Cloud seeding nemôže viesť k tvorbe nového počasia - môže len zintenzívniť procesy, ktoré už existujú, presne vtedy, keď k nim dochádza,“ povedala Kala Golden, manažérka programu cloud seedingu pre americký štát Idaho, pre AFP 1. marca 2024.

Andrea Flossmann, spolupredsedníčka expertného tímu World Meteorological Organization pre modifikáciu počasia, uviedla, že „vzhľadom na silnú prirodzenú premenlivosť oblakov existuje len veľmi málo vedeckých dôkazov o tom, že cloud seeding má skutočne merateľný vplyv na zrážky“.

Jeffrey French, profesor atmosférických vied na University of Wyoming, 29. februára 2024 pre AFP uviedol, že nedávne štúdie ukázali, že „vo veľmi špecifických environmentálnych podmienkach je možné do istej miery zvýšiť množstvo zrážok prostredníctvom cloud seedingu na relatívne veľkej ploche približne o veľkosti pohoria“.

Je známe, že niektoré krajiny testovali metódu cloud seedingu na svojom území, napríklad Spojené štáty, Mexiko, Čína, Maďarsko, Malajzia alebo Spojené arabské emiráty.

Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?

Kontaktujte nás