Fotografie pobrežia v Riu de Janeiro nedokazujú, že klimatická zmena by nemala vplyv na zvýšenie hladiny oceánov

Odporcovia opatrení na spomalenie klimatickej zmeny či klimaskeptici radi využívajú rôzne fotografické porovnania či údajné „dôkazy“ na vyvrátenie vedeckých zistení a faktov. Inak tomu nebolo ani v tomto prípade.

„Stúpa? Pozdrav pre ideológa Hojsíka a ostatných PS klimakreténov,“ píše sa v príspevkoch uverejnených 7. júna 2024 na Facebooku a Telegrame s odkazom na europoslanca strany Progresívne Slovensko Martina Hojsíka. Súčasťou príspevkov sú tri fotografie hory na polostrove v zátoke brazílskeho Ria de Janeiro; fotografie sú označené rokmi „ca. 1880“, „ca. 1910“ a „2020“, pričom zachytávajú, ako sa menila zástavba a infraštruktúra na pobreží, zatiaľ čo zmena hladiny mora viditeľná nie je.

Image

Snímky zavádzajúcich príspevkov vyhotovené 25. júna 2024

Obdobné príspevky sa na sociálnych sieťach šírili v mnohých jazykoch vrátane angličtiny, švédčiny, maďarčiny, bulharčiny, holandčiny či poľštiny.

Vďaka pokročilému webovému vyhľadávaniu sme zistili, že na fotografiách je tzv. Sugarloaf Mountain (v portugalčine Pão de Açúcar, v slovenčine „Cukrová homoľa“, pozn. red.). Ide o známu atrakciu v Rio de Janeiro v Brazílii. Žulová skala pomenovaná podľa svojho kužeľovitého tvaru má na výšku 394 metrov a nachádza sa na polostrove Urca, v zátoke Guanabara. Na  jej vrchol vedie lanovka, vďaka čomu je hora obľúbeným a často fotografovaným miestom.

Porovnaním pomocou reverzného vyhľadávania obrázkov sme zistili, že predmetné fotografie sú dostupné online a naozaj pochádzajú z rokov 1880, 1910 a 2020. 

Fotografie nedokazujú zmenu hladiny

Predmetné tri fotografie z troch storočí však nie sú vhodné na preukázanie zmien morskej hladiny, povedal 6. júna 2024 pre AFP Torsten Albrecht, nemecký fyzik, ktorý skúma zmeny morskej hladiny a dynamiku ľadu na Postupimskom inštitúte pre výskum klimatických vplyvov (PIK). „Tieto z diaľky vyhotovené fotografie nemôžu ukázať rozdiely merané v centimetroch,“ uviedol Albrecht. Obrázky ukazujú „konkrétny moment a nie dlhodobé priemerné hodnoty; miestne trendy tiež nemusia byť v súlade s globálnym trendom.“ Hladiny pobrežných morí môžu na fotografiách vyzerať úplne inak v závislosti od počasia alebo toho, či je práve príliv alebo odliv. Tým pádom z nich nemožno vyvodzovať závery o rýchlosti zmien.

Ingo Sasgen, vedec z nemeckej Katedry glaciológie Inštitútu Alfreda Wegenera (AWI) a hovorca pre zmenu hladiny mora v iniciatíve Helmholtz REKLIM, potvrdil toto stanovisko agentúre AFP 7. júna 2024: „Fotografie nasnímané z veľkej vzdialenosti sú v tomto prípade zlá metóda. Nárast hladiny mora v priebehu storočí je na úrovni centimetrov,“ čo na fotografiách hory vysokej takmer 400 metrov nie je vidno. „Lepšie merania relatívnej zmeny hladiny mora, tj. vzhľadom na pobrežie, sú údaje z prílivových staníc.“

Jedna z takýchto meracích staníc sa od roku 1965 nachádza v blízkosti Sugarloaf Mountain a volá sa Ilha Fiscal. Stála služba pre strednú hladinu mora (PSMSL) Britského Národného oceánografického centra (NOC) je zodpovedná za pravidelné meranie hladín prílivu a odlivu na meracích staniciach po celom svete, a taktiež za vyhodnocovanie a zverejňovanie týchto dát. Podľa dát z tejto konkrétnej stanice stúpa relatívna hladina mora pri pobreží Ria de Janeiro v priemere o 2,35 milimetra ročne, čo predstavuje od roku 1965 nárast zhruba 14 centimetrov.

Image

Výsledky merania morskej hladiny na meracej stanici Ilha Fiscal od roku 1965, snímka webovej stránky tidesandcurrents.noaa.gov, 19. júna 2024

Hladiny morí stúpajú, no nerovnomerne

Merania z Ilha Fiscal jasne ukazujú, že morská hladina pri pobreží Ria de Janeiro v posledných desaťročiach stúpla. Ako však uviedli odborníci pre AFP, jedna meracia stanica nestačí na spoľahlivé určenie zmien hladiny morí na celom svete: „Najväčším prispievateľom ku globálnemu zvyšovaniu hladiny morí je v súčasnosti topenie ľadu v Grónsku, Antarktíde a ľadovcoch na celom svete,“ vysvetlil Torsten Albrecht z PIK s odvolaním sa na nedávny výskum. Rastúce teploty v dôsledku zmeny klímy významne prispievajú k zvýšeniu hladiny morí.

Ako však vysvetľuje Ingo Sasgen z AWI, morská hladina na celom svete nerastie rovnomerne: Rôzne regionálne faktory ako zmeny vo vodnom cykle, vietor, morské prúdy, atmosférický tlak, prípadne tektonické vzostupy či poklesy zemského povrchu, ako aj gravitačné sily, majú významnú rolu pri rozdieloch vo výške hladiny nameraných v pobrežných mestách. „Keď sa hmotnosť ľadovej pokrývky na póloch znižuje, na tieto miesta je priťahované menšie množstvo vody. To znamená, že hladiny morí stúpajú obzvlášť výrazne v ostatných regiónoch planéty,“ vysvetľuje Sasgen.

Aby bolo možné vedecky určiť priemernú globálnu hladinu mora, je potrebné mať prístup k čo najväčšiemu počtu prílivových meracích staníc umiestnených po celej Zemi. Takto zozbierané dáta podliehajú následnej korekcii, aby sa odstránili odchýlky v dôsledku regionálnych faktorov.

Sasgen dodáva, že „dnes je možné pomocou satelitov a autonómnych plávajúcich bójí veľmi presne určiť globálnu hladinu mora a merať ju v jednotlivých bodoch. V období od januára 1993 do decembra 2016 bola priemerná hodnota GMSL 3,05 ± 0,24 milimetrov za rok“. GMSL je skratka pre „globálnu priemernú hladinu mora“ (global mean sea level), ktorá podľa NASA „poskytuje celkovú mieru stavu klimatického systému, zahŕňajúcu ako oceán, tak kryosféru (ľadom pokryté časti Zeme)“.

Podľa dát z NASA (archív) „globálna stredná hladina mora (GMSL) vzrástla od roku 1880 približne o 22 centimetrov v mierach prílivu a odlivu na celom svete,“ vysvetlil Torsten Albrecht.

Image

Zmeny hladiny oceánov v rokoch 1993-2022 (AFP / Jean-Michel CORNU, Simon MALFATTO)

Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy (IPCC) vo svojej správe z roku 2021 uvádza, že „vplyv človeka je s najväčšou pravdepodobnosťou“ hlavnou príčinou zvyšovania hladiny svetových morí prinajmenšom od roku 1971.

Vplyv výstavby na pobrežie

Luiz Paulo de Freitas Assad, oceánograf a profesor meteorológie na Federálnej univerzite v Rio de Janeiro, 10. júna 2024 pre agentúru AFP povedal, že dôsledky klimatických zmien v Brazílii sú v posledných rokoch veľmi citeľné: „Nielen na pobreží štátu Rio de Janeiro, ale aj v iných regiónoch Brazílie sme už pozorovali výrazný proces erózie spôsobený stúpaním hladiny morí a samozrejme aj nárastom frekvencie a intenzity extrémnych morských a atmosférických udalostí.“

De Freitas Assad poukazuje aj na vplyv ľudských zásahov do formovania pobrežia. Skutočnosť, že breh pri Sugarloaf Mountain vyzerá na fotografiách z rokov 1880 až 2020 tak odlišne, je do značnej miery spôsobená tým, že zátoka Guanabara sa zmenila v dôsledku výstavby a infraštruktúrnych projektov v tejto oblasti. „Na mnohých miestach boli urbanizačné procesy v blízkosti pobrežných oblastí chaotické. Odlesňovanie a strata ekosystémov v blízkosti pobrežia ďalej znižuje odolnosť týchto prírodných prostredí voči procesu stúpania hladiny morí spôsobeného globálnym otepľovaním,“ uviedol de Freitas Assad.

AFP už v minulosti vyvrátila viaceré nepravdivé alebo zavádzajúce tvrdenia o stúpaní hladiny morí v dôsledku klimatických zmien. Okrem iného sme ukázali, že porovnanie dvoch fotografií Sochy slobody vyhotovených približne po sto rokoch nedokazuje, že hladina oceánov nestúpla. Ukázali sme tiež, že hladina v Benátkach naďalej stúpa, napriek fotografiám vysušeného kanála v meste. Iné články nepravdivo tvrdili, že topenie ľadovcovej vody neprispieva k zvýšeniu hladiny morí. Všetky naše články na tému klimatickej zmeny v slovenčine nájdete tu.