Neexistujú dôkazy, že nosenie rúšok spôsobilo deťom nezvratné poškodenie mozgu

Uverejnené 27. decembra 2023 o 14:25
Článok prečítate za 6 min
Autor: Matus KRCMARIK, AFP Slovensko

Po tom, ako sa pandémia Covidu-19 vyhlásená v roku 2020 rozšírila do celého sveta, krajiny hľadali spôsoby, ako obmedziť jej šírenie. Jedným z nich bolo nosenie tvárových rúšok, a to aj pre deti, čo slovenská vláda zaviedla ako povinné v septembri 2020. Mnohé krajiny prijali podobné opatrenia. Teraz, o tri roky neskôr, sa objavili nepodložené tvrdenia, že podľa výskumu z decembra tohto roka nosenie rúšok spôsobilo u detí nezvratné poškodenie mozgu. Agentúra AFP tento výskum preverila a zistila, že takýto záver neuvádza. Spomína sa v ňom len možnosť negatívneho vplyvu na učenie a emocionálne väzby. Hlavná slovenská odborníčka na pediatriu nám tiež povedala, že sa nikdy nestretla s výskumom, ktorý by preukázal poškodenie mozgu. Nosenie rúšok je podľa nej dlhodobo overená forma ochrany pred akoukoľvek kvapôčkovou infekciou, ktorou je aj covid.

Nielen na Slovensku bolo nosenie rúšok deťmi jedným z najkontroverznejších opatrení nariadených po vyhlásení pandémie v marci 2020. Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR z 29. septembra 2020 stanovilo túto povinnosť na verejných miestach pre všetky deti okrem „detí mladších ako tri roky“.

„Prekrytie horných dýchacích ciest je jedným z dôležitých nástrojov na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky. Cieľom je zabrániť prenosu kvapôčok od nosičov tohto ochorenia a následne tak ďalšiemu šíreniu ochorenia v populácii,“ uvádza sa v znení opatrenia.

Požiadavky na nosenie rúšok sa postupne upravovali a s klesajúcim počtom nakazených zmierňovali. Úplne sa zrušili v máji 2023, sa na Slovensku zrušili aj posledné opatrenia prikazujúce nosiť rúška napríklad v zdravotníckych zariadeniach. V tom istom mesiaci Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odvolala stav globálnej núdze.

Kritici opatrení proti pandémii tvrdia, že povinnosť nosiť rúška poškodzovala zdravie detí.

„Najnovšia štúdia prestížneho Britského medicínskeho žurnálu (BMJ) dospela k záveru, že nútenie detí nosiť počas pandémie rúška viedlo k trvalému poškodeniu mozgu v dôsledku nepriaznivých vedľajších účinkov obmedzenia kyslíka v tele počas dlhšieho obdobia,“ píše sa v príspevku bývalého kandidáta strany ĽSNS Miroslava Heredoša na Facebooku z 12. decembra 2023, ktoré má viac ako 1600 zdieľaní.

Príspevok obsahuje aj video a v ňom Heredoš hovorí, že neexistuje „žiaden dôkaz o tom, že naše deti boli menej choré v dôsledku nosenia rúšok, ani žiaden dôkaz o ochrane pred infekciou alebo nákazou v dôsledku nosenia rúšok“.

Agentúra AFP skonzultovala výsledky výskumu a dospela k záveru, že sa v ňom nehovorí o možnom nezvratnom poškodení detského mozgu. Poprední odborníci nám povedali, že sa nikdy nestretli so serióznymi štúdiami, ktoré by obsahovali takéto tvrdenia.

Snímka nepravdivého príspevku z Facebooku vyhotovená AFP 20. decembra 2023

Heredoš v príspevku používa pasáže z článku z 11. decembra 2023 z webovej stránky Bádateľ, v ktorého titulku sa uvádza, že „povinné rúška spôsobili deťom nezvratné poškodenie mozgu“.

Projekt Konšpirátori.sk zaradil web Bádateľ medzi stránky šíriace konšpiračné teórie. AFP Fakty skúmala dezinformácie zverejnené touto stránkou napríklad tu, tu alebo tu.

V článku Bádateľ odkazuje na článok v angličtine, ktorý zasa odkazuje na výskum uverejnený v British Medical Journal (BMJ), jednom z najprestížnejších odborných lekárskych časopisov na svete.

Čo hovorí výskum

Štúdiu s názvom „Povinnné nosenie rúšok u deti počas pandémie COVID-19: systematický prehľad“ (archívny odkaz) vypracovalo šesť vedcov a vedkýň zo Spojených štátov a Spojeného kráľovstva. Štúdia bola publikovaná koncom roka 2023.

Ide o metaštúdiu, ktorá analyzuje 597 ďalších štúdií o účinkoch nosenia rúška, z ktorých 22 bolo zahrnutých do konečnej analýzy.

V závere sa uvádza, že „reálna účinnosť povinných detských rúšok proti prenosu SARS-CoV-2 alebo infekcii nebola potvrdená dôkazmi vysokej kvality“.

Nezmieňuje sa však o možnom nezvratnom poškodení detského mozgu, hoci uvádza, že mohlo dôjsť k určitému poškodeniu učenia a emocionálneho prejavu.

Zároveň dodáva, že „súčasné vedecké zistenia nepodporujú používanie rúšok na ochranu detí pred COVID-19“.

Šesť z 22 štúdií v konečnej analýze ukázalo vzťah medzi používaním rúšok a nižším šírením infekcie, ale všetky mali problémy s metodikou, uvádza sa v článku. Zvyšných 16 nepreukázalo, že by nosenie rúška znižovalo riziko infekcie alebo prenosu ochorenia.

„U detí je často náročné identifikovať, merať a kvantifikovať škody spojené s používaním rúšok a na úplné vyhodnotenie mnohých z týchto následkov budú potrebné roky,“ uvádza sa v štúdii.

Jedným z negatívnych účinkov môže byť vplyv na reč, jazyk a učenie, pretože žiaci sa často zameriavajú na pohyb úst, uvádza sa v správe. Tento aspekt komunikácie im pod rúškami unikal.

„Nosenie rúšok môže mať vplyv aj na duševné zdravie a sociálno-emocionálnu rovnováhu, pretože obmedzuje schopnosť presne interpretovať emócie, čo platí najmä u menších detí,“ dodáva sa v správe.

V zhrnutí štúdie sa uvádza: „Keďže nie je preukázaná neprítomnosť škôd, odporúčanie nosiť rúška u detí nezodpovedá zaužívanej praxi zavádzania len takých lekárskych zásahov, pri ktorých prínosy jasne prevažujú nad rizikami.“

V článku sa nikde nehovorí o nezvratnom poškodení mozgu detí, ako sa tvrdí na sociálnych sieťach a na webe Bádateľ. Agentúra AFP sa pokúsila kontaktovať autorov štúdie, aby sa k tomu vyjadrili, ale do uverejnenia článku nedostala žiadnu odpoveď.

Rúška sú účinné, hovorí popredný odborník

Slovenský infektológ Peter Sabaka upozorňuje, že štúdia uverejnená v BMJ sa netýkala rizík nosenia rúšok. „Citovaná štúdia nehovorí nič o bezpečnosti rúšok a nehovorí, že sú pre deti škodlivé. Hovorí len o tom, že ich účinnosť nie je preukázaná,“ povedal v rozhovore pre agentúru AFP 21. decembra 2023 cez WhatsApp.

Zdôrazňuje, že v štúdii nie sú žiadne dôkazy o škodlivosti rúšok.

Poukazuje na to, že „podľa viacerých štúdií sú rúška u detí starších ako šesť rokov bezpečné“. Spomína túto štúdiu z Rakúska (archívny odkaz), v ktorej sa tiež uvádza, že „sú potrebné ďalšie štúdie, ktoré by poskytli odporúčania založené na dôkazoch pre rôzne vekové skupiny“.

Táto štúdia (archívny odkaz) ukazuje, že rúška sú v prípade dospelých nielen bezpečné, ale aj účinné, teda skutočne znižujú riziko nákazy ochorením alebo jeho prenosu. „Takýchto štúdií je viac, je však oveľa ťažšie dokázať účinnosť u detí,“ dodáva Sabaka.

Postoj nezmenila ani WHO, ktorá ešte v článku z októbra 2023 odporúčala nosiť rúška na preplnených miestach so slabou ventiláciou, aby sa obmedzilo šírenie covidu. Toto odporúčanie je na webe aj na konci roka 2023 nezmenené.

„Nosenie rúška znižuje šírenie respiračných ochorení v komunite tým, že znižuje počet infekčných častíc, ktoré môžu byť vdýchnuté alebo vydýchnuté. Tieto častice sa môžu šíriť, keď infikovaná osoba hovorí, spieva, kričí, kašle alebo kýcha (aj keď nemá príznaky),“ uvádza sa na webe.

V máji 2022 WHO vydala odporúčanie, aby deti vo veku 6 až 11 rokov nosili rúška v oblastiach, kde sa covid šíri.

Chlapec s ochranným rúškom vo Viedni, 5. decembra 2023 Approximatly 60 medics participated in the campaign intended to allay children's fears of visiting the doctor or being hospitalized. ( AFP / Joe Klamar)

Odborníčka nikdy nenarazila na dôkaz o nezvratnom poškodení

Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva na pediatriu Elena Prokopová v e-maile z 20. decembra 2023 pre agentúru AFP uviedla, že „sa nestretla so žiadnym relevantným výskumom založeným na dôkazoch, ktorý by preukázal nepriaznivý vplyv nosenia rúšok na deti“.

„Prekrytie horných dýchacích ciest je rokmi, desaťročiami či dokonca až storočiami overeným protiepidemickým opatrením zabraňujúcim šíreniu kvapôčkových infekcií. Nejde pritom špecificky len o deti. Ochorenie Covid-19 sa šíri rovnakým spôsobom aj medzi dospelými,“ poznamenala.

Prokopová sa stretla s rodičmi, ktorí odmietli dodržiavať opatrenia. „Je smutné, že v takej závažnej situácii, akou bola pandémia, pri ktorej sa šíril úplne nový vírus a nepoznali sme možné následky prekonania ochorenia, uveria nepodloženým tvrdeniam a pochybujú o odporúčaniach svetových medicínskych autorít,“ napísala.

„Je zvláštne, že ak ide o iné ochorenie, s dôverou prichádzajú do ambulancií pediatrov a žiadajú rady, riadia sa ich odporúčaniami, dodržiavajú liečbu, no pri tomto ochorení to neplatilo a často ešte dnes neplatí,“ dodala.

Obavy o vývoj reči nemusia byť opodstatnené

Obavy, že by používanie rúšok mohlo poškodiť jazykový vývoj detí, sa neukázali ako opodstatnené. „Keď sa učíte hovoriť, pozeráte sa na tváre,“ povedala Diane Paul z Americkej asociácie reči, jazyka a sluchu (ASHA) vo februári 2022 pre agentúru AFP (archívny odkaz). „Nie je to však jediný spôsob, ako sa učíte.“

Deti sa učia aj počúvaním hlasov, sledovaním gest a pohybov očí ľudí okolo seba. Diane Paul poznamenáva, že aj osoby so zrakovým postihnutím sa naučia správne hovoriť - a že rúška sa nenosia neustále, ľudia ich nemajú na sebe napríklad doma.

„Prinajmenšom v súčasnosti neexistujú štúdie, ktoré by priamo hodnotili dlhodobý vplyv na vývoj reči a jazyka pri kontakte malých detí s dospelými, ktorí nosia rúška,“ hovorí odborníčka.

Psychiatri sa obávali emocionálnej stránky vývoja. Manfred Spitzer z odboru kognitívnej neurovedy na Ulmskej univerzite v Nemecku poznamenal, že prvá vec, ktorá sa s rúškom vytráca, je pohľad na úsmev.

Štúdia (archívny odkaz) na deťoch vo veku 7 až 13 rokov, publikovaná v časopise PLOS One, potvrdila, že emócie (strach, smútok, hnev) sa horšie identifikujú, keď má človek rúško - ale podobné výsledky vyšli aj pri porovnaní s nosením slnečných okuliarov.

Autori štúdie dospeli k záveru, že „je nepravdepodobné, že by rúška dramaticky zhoršovali sociálne interakcie detí v ich každodennom živote“, píše sa v článku agentúry AFP z februára 2022.

Agentúra AFP sa zaoberala viacerými nepravdivými tvrdeniami o pandémii Covid-19, napríklad tu, tu alebo tu. Všetky články týkajúce sa zdravia nájdete tu.