Nie, toto video nezachytáva príchod amerických vojakov do Izraela
- Uverejnené 15. novembra 2023 o 10:14
- Článok prečítate za 7 min
- Autor: Pierre MOUTOT, AFP Francúzsko, AFP Grécko
- Článok preložil/-a Théophile BLOUDANIS
Copyright © AFP 2017-2024. Pre akékoľvek komerčné použitie tohto obsahu je nutné predplatenie našich služieb. Viac informácií zistíte tu.
Izrael začal intenzívnu vojenskú kampaň proti Hamasu v Pásme Gazy po nečakanom útoku ozbrojencov z islamistického hnutia zo 7. októbra, pri ktorom podľa izraelských predstaviteľov zahynulo 1 200 ľudí. Počas tohto útoku ozbrojenci Hamasu zajali viac ako 200 rukojemníkov.
Ministerstvo zdravotníctva Pásma Gazy, ktoré spravuje Hamas, uviedlo, že odvtedy do 14. novembra bolo v oblasti zabitých viac ako 11 200 ľudí, pričom podľa tohto zdroja bolo medzi nimi 4 500 detí.
Vzhľadom na podporu Izraela zo strany vlády USA a Európskej únie sú aktivity armád západných štátov na Blízkom východe podrobne sledované.
„V Izraeli pristáli tisíce príslušníkov americkej námornej pechoty,“ píše sa v tomto príspevku na Telegrame z 26. októbra 2023, ktorý videlo takmer 10-tisíc ľudí. Odvoláva sa na údajné izraelské zdroje, ktoré nešpecifikuje. „Uvádzajú tiež, že Francúzsko posiela do Izraela vrtuľníkovú loď Tonnerre, ktorá je schopná prepraviť desiatky vrtuľníkov a stovky mariňákov,“ dodáva.
Súčasťou príspevku je aj video, ktoré údajne zachytáva príslušníkov americkej námornej pechoty po prílete do Izraela. Rovnaké video sa šírilo aj na Facebooku.
V niektorých príspevkoch (napríklad v tomto) sa spomína, že do oblasti svoje jednotky posielajú aj Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia či Austrália.
Video sa objavilo tiež v príspevkoch v gréčtine, francúzštine alebo arabčine.
Tvrdenia, že na videách sú príslušníci americkej námornej pechoty, sú však nepravdivé. Agentúra AFP zistila, že video pochádza ešte z roku 2022 a vôbec sa netýka Izraela.
V poslednom mesiaci Spojené štáty a ďalšie krajiny ako Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko a Austrália skutočne posilnili svoju vojenskú prítomnosť vo východnom Stredomorí a na Blízkom východe, avšak bez toho, aby vyslali „tisíce“ vojakov priamo do Izraela.
Video amerických výsadkárov v Rumunsku z roku 2022
Video s vojakmi vystupujúcimi z lietadla sa šírilo s vodoznakom, na ktorom bol v azbuke text „Telegram Leviatan“. Na Telegrame sme našli skupinu s názvom „Leviatan | Izraelské správy“ v ruštine. Zverejňuje obrázky a videá s rovnakým vodoznakom, čo je vidno aj na snímke kanálu.
Toto konkrétne predmetné video sa nám však na tomto kanáli nájsť nepodarilo.
Pomocou reverzného vyhľadávania videí sme našli nám umožnilo nájsť pôvodné video z 28. júna 2022 na YouTube (archívny odkaz). Toto video teda vzniklo ešte pred vypuknutím súčasného konfliktu medzi Izraelom a Hamasom a nezobrazuje príslušníkov americkej námornej pechoty.
V popise videa sa uvádza, že ide o jednotky 101. výsadkovej divízie („Screaming Eagles“) Armády Spojených štátov, ktorá má v systéme amerických ozbrojených síl na starosti pozemné operácie. Vojaci podľa pôvodného zdroja prichádzajú na Leteckú základňu Mihaila Kogalniceana pri rumunskom meste Konstanca, aby posilnili východné krídlo NATO a zapojili sa do medzinárodných cvičení s európskymi partnermi.
Pri vyhľadávaní sme narazili na tlačovú správu na oficiálnom webe Armády Spojených štátov (archívny odkaz), v ktorej sa píše, že príslušníci 101. výsadkovej divízie začali do Rumunska prichádzať 20. júna 2022. Aj v tejto správe sa píše, že vojaci pricestovali na spoločné cvičenie s európskymi partnermi v NATO a posilniť východné krídlo aliancie.
Na webe sú aj fotografie, na ktorých je možné rozpoznať postavy rovnakých príslušníkov vojenského personálu pri lietadle, čo potvrdzuje, že ide o rovnakú situáciu, ako bola tá, ktorá je zachytená na videách zdieľaných na sociálnych sieťach. Totožné postavy označila agentúra AFP na snímkach nižšie:
101. výsadková jednotka zverejnila fotografie aj na svojom oficiálnom účte na Instagrame (archívny odkaz). Sú na nich vojaci, ktorí 28. júna 2022 vystupovali z lietadla na rumunskej leteckej základni.
Vďaka spätnému vyhľadávaniu videí sme tiež zistili zdroj textu príspevkov na Facebooku. Výsledky v ruštine naznačujú, že text v slovenčine je prekladom článku uverejneného na ruskej stránke mk.ru s titulkom „Tisíce amerických mariňákov pristáli v Izraeli“.
Agentúra AFP preložila časť webu cez aplikáciu Deepl a výsledok je prakticky totožný s príspevkom, ktorý sa v slovenčine objavil na Telegrame. Článok aj príspevok sú datované na 26. októbra 2023.
Posilnenie americkej vojenskej prítomnosti na Blízkom východe
Spojené štáty ako hlavný politický a bezpečnostný spojenec Izraela ohlásili po útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra niekoľko krokov (archívny odkaz) s cieľom zvýšiť svoju prítomnosť v oblasti.
Americké ministerstvo obrany 31. októbra oznámilo (archívny odkaz) dodatočné nasadenie 300 vojakov zameraných na „likvidáciu výbušnín, komunikáciu a ďalšie podporné funkcie“ v blízkovýchodnom regióne. Posily oznámené v ten deň však „nepôjdu do Izraela“, povedal hovorca ministerstva brigádny generál Patrick Ryder.
Viac ako týždeň pred tým, 23. októbra, americké ministerstvo obrany informovalo o vyslaní „vojenských poradcov“ (archívny odkaz) do Izraela. Minister obrany Lloyd Austin 15. októbra oznámil vyslanie druhej lietadlovej lode (archívny odkaz) do oblasti s cieľom „zabrániť nepriateľským akciám proti Izraelu alebo akýmkoľvek snahám o rozšírenie tejto vojny po útoku Hamasu“.
V Iraku už pôsobí približne 2 500 amerických vojakov (archívny odkaz), v susednej Sýrii približne 900. Ich úlohou je zabrániť opätovnému vzostupu džihádistickej skupiny Islamský štát, ktorá kedysi ovládala značné územia v oboch týchto štátoch.
Americké ministerstvo obrany 3. novembra uviedlo (archívny odkaz), že nad Pásmom Gazy lietajú prieskumné americké drony, ktoré majú podľa hovorcu „pomôcť pri snahách o oslobodenie rukojemníkov“.
Do východného Stredomoria boli vyslané jednotky z viacerých krajín
V príspevku na Telegrame či pri videách na Facebooku sa spomína aj vyslanie francúzskej lode Le Tonnerre.
Francúzsko skutočne nasadilo v oblasti vrtuľníkovú výsadkovú loď „Le Tonnerre“ (archívny odkaz), ktorá sa má podieľať na humanitárnych operáciách pre civilné obyvateľstvo Gazy. Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil jej vyslanie 25. októbra.
Britský premiér Rishi Sunak 12. októbra oznámil (archívny odkaz), že sa tiež rozhodol vyslať jednotky (archívny odkaz) do východného Stredomoria, „aby podporili Izrael“.
V tlačovom vyhlásení sa uvádza, že do regiónu začali lietať prieskumné lietadlá Britského kráľovského letectva (RAF), aby „monitorovali hrozby pre regionálnu stabilitu“. Kráľovské námorníctvo a britská armáda boli v regióne tiež nasadené „ako núdzové opatrenie na podporu humanitárneho úsilia“. Majú tiež „poskytnúť podporu Izraelu“ a odradiť nepriateľov tohto štátu od ďalších útokov.
Ministerstvo obrany 25. októbra oznámilo (archívny odkaz), že lietadlo RAF doručí pomoc Palestínčanom v Pásme Gazy prostredníctvom egyptského Červeného polmesiaca.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius 19. októbra navštívil približne 140 nemeckých vojakov (archívny odkaz), ktorí sa nachádzajú na vojnovej lodi pri pobreží Libanonu a zúčastňujú sa na misii OSN v Libanone UNIFIL.
Nemecko neoznámilo vyslanie ďalších vojakov do Izraela, ale je dlhodobým spojencom tejto krajiny. Napríklad 12. októbra povolilo Izraelu používať (archívny odkaz) bojové drony Heron TP (archívny odkaz), ktoré Izrael zapožičal nemeckej armáde.
Nemecké ministerstvo obrany medzitým potvrdilo (archívny odkaz), že na Cypre rozmiestnilo svoje sily, aby pomohli pri prípadnej evakuácii z regiónu. Hovorca ministerstva odmietol uviesť presný počet umiestnených vojakov a povedal len, že takzvaná evakuačná jednotka pozostáva najviac z 1 400 ľudí.
Austrálsky minister obrany Richard Marles 25. októbra tiež oznámil (archívny odkaz), že krajina vysiela lietadlá a vojakov, „aby poskytli podporu austrálskemu obyvateľstvu, ktoré sa nachádza na Blízkom východe, ak sa situácia zhorší“.
Marles uviedol, že sa vysiela „značný počet“ vojakov, ale nechcel povedať, kde budú lietadlá a vojaci umiestnení.
AFP sa venovala nepravdivým tvrdeniam v súvislosti s konfliktom Izraela a Hamasu tu, tu, tu, alebo tu.
Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?
Kontaktujte nás
