Nie, toto video nezachytáva rumunskú novinárku, ako simuluje, že sa skrýva pred raketovým útokom
- Tento článok je viac ako rok starý.
- Uverejnené 31. októbra 2023 o 16:03
- Článok prečítate za 5 min
- Autor: Paula CABESCU, AFP Rumunsko
- Článok preložil/-a Matus KRCMARIK
Copyright © AFP 2017-2024. Pre akékoľvek komerčné použitie tohto obsahu je nutné predplatenie našich služieb. Viac informácií zistíte tu.
Ozbrojenci Hamasu spustili 7. októbra bezprecedentný útok na Izrael a podľa izraelských predstaviteľov zabili najmenej 1 400 ľudí, väčšinou civilistov, na uliciach, v ich domovoch či na hudobnom festivale. Ozbrojenci Hamasu tiež zajali viac ako 220 Izraelčanov, ľudí s dvojitým občianstvom či cudzincov. Ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy, ktoré ovláda Hamas, 30. októbra uviedlo, že pri neutíchajúcom odvetnom bombardovaní zo strany Izraela zahynulo viac ako 8 525 Palestínčanov.
V tejto súvislosti sa na sociálnych sieťach rozšírilo video, na ktorom rumunská novinárka v Izraeli opisuje situáciu počas predpokladaného raketového útoku. Kým ležiac na zemi hovorí do kamery, v pozadí prechádzajú chodci či cyklisti.
To viedlo používateľov sociálnych sietí ku komentárom, podľa ktorých novinárka len predstierala, že sa nachádza v nebezpečnej situácii, aby svoj vstup zdramatizovala.
„Médiá vedia zobraziť všelijaké hrôzy. Hlavne NAŽIVO!“ píše neúspešný kandidát na poslanca Marek Kurta v príspevku z 24. októbra 2023, ktorý bol zdieľaný takmer 1000-krát. Kurta kandidoval v septembrových parlamentných voľbách za krajne pravicové hnutie Republika, ktoré však nezískalo žiaden mandát.
V pravom hornom rohu zdieľaného videa je vidieť logo telegramového kanála dezinformačného magazínu Zem a Vek. Príspevok kanála s 25-sekundovým videom videlo viac ako 7 000 ľudí.
Zábery boli zdieľané vo viacerých jazykoch vrátane rumunčiny, francúzštiny, angličtiny, španielčiny či češtiny, pričom príspevky kritizovali rumunskú novinárku za to, že počas živého televízneho vysielania údajne zinscenovala, že je v nebezpečenstve.
Takéto tvrdenia sú však zavádzajúce: uvedená časť videa sa šíri bez kontextu, ktorý vidno na pôvodnom videu rumunskej televízie Digi24. Z kompletného videa vyplýva, že novinárka takto reagovala na sirény leteckého poplachu. Bezpečnostné pravidlá v krajine vyžadujú, aby sa takto novinári v tejto situácii zachovali.
Letecké sirény a bombardovanie v plnom videu
Živý vstup vznikol v izraelskom meste Aškelon, severne od Pásma Gazy, 22. októbra krátko po 11. hodine doobeda, ako je možné vidieť na webe Digi24 (archívny odkaz). Vstup neskôr zo záznamu znovu odvysielali približne o polnoci.
V tomto príspevku vystupuje reportérka Cristina Cileacu, ktorú televízia Digi24 vyslala do Izraela, aby informovala o vojne.
Po niekoľkých minútach živého vstupu je v čase 5:13 zreteľne počuť zvuk sirén. Hneď po tom, ako novinárka vo vysielaní upozorní, že „opäť počuť“ sirény, vyzve svojho kolegu, aby sa ukryli za autom, čo aj urobia.
Keď už ležia a sirény stále znejú, Cileacu do kamery hovorí: „Odporúčanie znie, aby ste zostali ležať, ak momentálne nemáte kam utiecť, a to práve teraz robíme. Počujete bombardovanie, alarm stále znie, to je jediné, čo môžete urobiť, ľahnúť si a počkať, kým bombardovanie ustane.“ Bombardovanie je počuť v čase 5:33.
Táto časť bola vynechaná z videa, ktoré sa virálne šírilo na sociálnych sieťach. Zavádzajúco zostrihané video sa začína až vo chvíli, keď už reportérka leží na zemi a hovorí: „Práve teraz sú celkom blízko nás... A zdá sa, že sa zastavili. Určite je tam aj izraelská pechota, ktorá zachytáva všetky tie bomby. Ešte chvíľu takto zostaneme, lebo nikdy presne neviete, kedy sa bombardovanie skončí... a už je ticho, skúsime vstať.“
Nie je jasné, prečo novinárka spomína „pechotu“ - pešiu časť armády - ako zachytáva rakety. Ochranu civilného obyvateľstva Izraela pred nepriateľskými raketami zabezpečuje známy systém protivzdušnej obrany Železná kupola.
Na zavádzajúcom videu zdieľanom na sociálnych sieťach je v čase 0:04 vidieť za ležiacou novinárkou muža, ktorý vstáva po tom, ako sa ukryl za lavičkou.
Potom odíde a okolo prejde prvý cyklista.
V čase 0:15 je vidieť ďalšieho cyklistu.
Bezpečnostné postupy
Televízia Digi24 uverejnila 23. októbra na svojom webe článok (archívny odkaz), v ktorom vysvetľuje: „V Izraeli existuje protokol, podľa ktorého je potrebné brať každú sirénu ako skutočnú rizikovú situáciu a v závislosti od toho, kde sa nachádzate, musíte do určitého počtu sekúnd konať. Ak ste na otvorenom priestranstve, musíte si ľahnúť na zem. Takto postupovali aj naši kolegovia, keď ich takáto siréna prekvapila. To isté robili novinári zo všetkých televíznych staníc sveta aj členovia oficiálnych delegácií.“
V článku, ktorý 23. októbra uverejnili rumunské noviny Libertatea, štyria rumunskí novinári špecializujúci sa na spravodajstvo z ozbrojených konfliktov napísali, že Cileacuovej postup v situácii, keď zazneli sirény, bol profesionálny.
„Ide o to, aby ste nestáli - je to pravidlo, ktoré tu všetci rešpektujú a novinári ho musia rešpektovať tiež,“ uviedol Laurentiu Radulescu zo spravodajskej televízie Antena 3 CNN.
Zavádzajúce zábery zosmiešňujúce Cileacu zdieľal v Rumunsku aj bývalý premiér Victor Ponta, v súčasnosti poradca premiéra Marcela Ciolaca, ktorý novinárku napadol v príspevku na Facebooku.
Novinárka mu v príspevku na sieti LinkedIn vyčítala, že šíri „falošné správy o mojej práci a najmä zosmiešňuje vojnu v Izraeli“.
O tom, že dodržiavanie takýchto postupov je bežné, svedčia aj zábery z Tel Avivu zo 17. októbra (archívny odkaz), na ktorých nemecký kancelár Olaf Scholz a členovia jeho delegácie ležia počas leteckého poplachu na zemi.
Snaha zdiskreditovať médiá
V podobnom kontexte - teda so zámerom zdiskreditovať prácu médií - bola zdieľaná aj reportáž televízie CNN z 9. októbra 2023, ktorá zobrazovala novinárov v Izraeli ležiacich na zemi, keď sa chránili pred raketovou paľbou. Obsahovala zmanipulovanú zvukovú stopu, ktorá mala vyvolať dojem, že novinári reakciu na poplach len hrajú.
Spochybňovanie práce profesionálnych novinárov v teréne je častou témou dezinformácií. V marci 2022 bol napríklad novinár BBC nepravdivo obvinený z falšovania reportáže, keď sa počas ostreľovania kryl na Ukrajine.
Podľa Výboru na ochranu novinárov bolo od vypuknutia vojny medzi Hamasom a Izraelom 7. októbra do 30. októbra zabitých najmenej 29 novinárov, väčšina z nich počas izraelských útokov na Pásmo Gazy.
Ďalšie prípady dezinformácií, ktorým sa AFP venovala v súvislosti s týmto konfliktom, nájdete tu v slovenčine a tu v angličtine.
Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?
Kontaktujte nás