Zelenskyj nepredal 17 miliónov hektárov ukrajinskej poľnohospodárskej pôdy zahraničným korporáciám

Copyright AFP 2017-2022. Všetky práva vyhradené.

Na Ukrajine je predaj poľnohospodárskej pôdy zahraničným investorom zákonom zakázaný. Napriek tomu používatelia na sociálnych sieťach od júla 2022 šírili tvrdenia, podľa ktorých mal vraj prezident Volodymyr Zelenskyj predať 17 miliónov poľnohospodárskej pôdy, približne tretinu územia Ukrajiny, zahraničným korporáciám. Ukrajinský zákon o pôde však zatiaľ takýto predaj neumožňuje a odborníci na pozemkové právo tieto tvrdenia tiež popierajú.

Od konca júla 2022 zdieľali tisíce slovenských používateľov na Facebooku príspevky (tu, tu, tu), podľa ktorých ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predal takmer tretinu územia Ukrajiny („17 zo 62 miliónov hektárov“) trom zahraničným korporáciám, firme Cargill, Dupont a Monsanto.

Tisíce ľudí videli toto tvrdenie aj na slovenskom Telegrame a rôznych weboch (tu, tu), ako aj v angličtine, francúzštine, poľštine, fínčine, maďarčine, nemčine či češtine.

Snímka nepravdivého FB príspevku vyhotovená 5. októbra 2022

Od začiatku ruskej vojny na Ukrajine 24. februára 2022 sa na sociálnych sieťach šíri množstvo nepravdivých informácií o dianí na Ukrajine; mnohé z nich sa týkali priamo ukrajinského prezidenta (napríklad tu, tu či tu). Všetky naše články týkajúce sa vojny na Ukrajine nájdete tu.

Ukrajinský zákon zakazuje predaj pôdy cudzincom

V príspevkoch sa tvrdí, že ukrajinský prezident predal ukrajinskú poľnohospodársku pôdu trom zahraničným spoločnostiam. Podľa Svetovej banky mala Ukrajina v roku 2020 41 miliónov hektárov ornej pôdy. Celkovo má územie Ukrajiny rozlohu približne 58 miliónov hektárov.

Od 1. júla 2021 nadobudla účinnosť reforma ukrajinského pozemkového zákona, podľa ktorej je predaj poľnohospodárskej pôdy zahraničným osobám a spoločnostiam zakázaný.

Podľa článku 130 nového zákona o pôde môžu poľnohospodársku pôdu nadobúdať len ukrajinskí občania, miestne orgány Ukrajiny alebo samotný ukrajinský štát. Spoločnosti môžu kúpiť takúto pôdu len vtedy, ak boli založené v súlade s ukrajinským právom a sú vo výlučnom vlastníctve ukrajinských občanov. Ak chcú akcionári spoločností nadobudnúť ukrajinskú poľnohospodársku pôdu, musia byť tiež občanmi alebo štátnymi inštitúciami Ukrajiny.

V reakcii na virálne tvrdenia o Zelenskom uviedol Oleksij Martinec, odborník na pozemkové otázky z Ukrajinskej asociácie agropodnikateľov (UCAB), pre agentúru AFP 2. septembra 2022: „Je to absolútny nezmysel. Otázka poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve cudzincov vôbec neprichádza do úvahy, pretože odpoveď je jasná: zahraničné osoby nemôžu takúto pôdu vlastniť.“

Dokonca aj potenciálni zahraniční dedičia ukrajinskej poľnohospodárskej pôdy alebo dedičia bez štátnej príslušnosti ju môžu podľa súčasných právnych predpisov vlastniť len na obmedzený čas, a aj to len na účely jej ďalšieho predaja podľa zákona, vysvetlil Martinec. „Jednoducho povedané, cudzinci môžu vlastniť pôdu len počas jedného roka, a to len na predaj.“

Desaťročia diskusií o pozemkovej reforme

Od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 prebiehali na Ukrajine diskusie o otvorení trhu s pôdou. Nemecká federálna agentúra pre občianske vzdelávanie popísala proces reforiem v analýze z decembra 2020. Verchovna rada Ukrajiny, ukrajinský parlament, schválila v roku 2001 dočasný zákaz predaja poľnohospodárskej pôdy v súkromnom vlastníctve. Toto moratórium, ktoré bolo zamýšľané ako dočasné riešenie, bolo v nasledujúcom období deväťkrát predĺžené a platilo do roku 2021. Medzitým nasledovali ďalšie moratóriá, ktoré zakazovali premenu poľnohospodárskej pôdy a privatizáciu štátnej poľnohospodárskej pôdy. Predaj pôdy do zahraničia nebol legálny ani pred moratóriom.

Reformou zákona o pôde, ktorú parlament schválil v marci 2020 a ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2021, boli tieto moratóriá zrušené. Reforma predpokladá postupné otvorenie ukrajinského trhu s pôdou do roku 2024. Reforma bola podmienkou Medzinárodného menového fondu na uvoľnenie miliardového balíka pomoci pre krajinu. Podľa reformy budú môcť ukrajinskí občania v prvej fáze kúpiť maximálne 100 hektárov poľnohospodárskej pôdy alebo predať svoje pozemky počas obdobia dva a pol roka - od 1. júla 2021 do 31. decembra 2023.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas prijímania reformy zákona o pôde v ukrajinskom parlamente 31. marca 2020 ( POOL / AFP / STR)

V druhej fáze budú môcť jednotlivci aj spoločnosti od 1. januára 2024 nadobúdať poľnohospodársku pôdu s rozlohou do 10 000 hektárov. Na to sú však oprávnené len tie spoločnosti, ktoré boli založené podľa ukrajinských zákonov a sú vo výlučnom vlastníctve Ukrajincov.

V tretej fáze reformy by mohli získať právo na kúpu pôdy aj zahraničné osoby a spoločnosti. Zákon o pôde však stanovuje ako podmienku referendum, v ktorom Ukrajinci hlasujú o otvorení trhu s pôdou. Zatiaľ nie je jasné, kedy sa tento krok uskutoční. Podľa Oleksija Martinca z UCAB je v súčasnosti ťažké predpovedať, či sa takéto referendum skutočne uskutoční. Schválenie v prípade hlasovania považuje za veľmi nepravdepodobné: „Šance na schválenie sú malé. Pôda sa na Ukrajine považuje za národné kultúrne bohatstvo.“ Podľa prieskumu, ktorý v júni 2021 uskutočnil Kyjevský medzinárodný sociologický inštitút, je 84,1 % Ukrajincov proti predaju poľnohospodárskej pôdy subjektom zo zahraničia.

Spoločnosti popierajú vlastníctvo pôdy na Ukrajine

Tri spoločnosti, ktoré sa spomínajú v príspevkoch na sociálnych sieťach, pre agentúru AFP popreli, že by kúpili či vlastnili pozemky na Ukrajine. Hovorkyňa americkej poľnohospodárskej spoločnosti Cargill 17. augusta 2022 v e-maile agentúre AFP uviedla, že Cargill nevlastní ani neprenajíma poľnohospodársku pôdu na Ukrajine. Hovorca americkej chemickej spoločnosti DuPont 17. augusta 2022 pre agentúru AFP taktiež uviedol, že DuPont nevlastní na Ukrajine žiadnu pôdu.

Levanduľové pole na Ukrajine ( AFP / SERGEI SUPINSKY)

Amerického výrobcu osív Monsanto, ktorý sa spomína v príspevkoch, prevzala v roku 2018 nemecká farmaceutická a chemická spoločnosť Bayer. Tlačový hovorca oddelenia výskumu plodín spoločnosti Bayer Utz Klages 17. augusta 2022 v e-maile agentúre AFP napísal: „Spoločnosť Bayer nevlastní na Ukrajine žiadnu poľnohospodársku pôdu. Do dnešného dňa neexistuje možnosť, aby 'cudzinci', resp. zahraničné spoločnosti, mohli na Ukrajine nadobúdať poľnohospodársku pôdu.“

V najnovších výročných správach spoločností Cargill, DuPont či Bayer sa tiež nespomína nadobudnutie alebo vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy na Ukrajine.

To potvrdil aj Martinec. Vysvetlil, že tri spoločnosti uvedené v príspevkoch pôsobia na ukrajinskom trhu len ako dodávatelia osív, pesticídov a v oblasti obchodu s obilím. „Neexistuje však žiadna významná plocha pôdy, ktorú by vlastnili alebo obrábali.“ Agentúra AFP sa obrátila aj na ukrajinské ministerstvo poľnohospodárstva a štátny katastrálny úrad, ale v čase písania článku neobdržala odpoveď.

Strach z predaja ukrajinskej pôdy

Americký think tank Oakland Institute sa vo viacerých svojich publikáciách zaoberal pozemkovou reformou na Ukrajine. Jeho riaditeľ Frederic Mousseau je odborníkom na potravinovú bezpečnosť a poľnohospodársku politiku. Spolu so svojím kolegom Benom Reicherom napísal v auguste 2021 analýzu o ziskových organizáciách ukrajinskej pozemkovej reformy. Mousseau v príspevku pre agentúru AFP tiež poprel virálne tvrdenia: „Ukrajinské zákony v súčasnosti zakazujú predaj zahraničným spoločnostiam. Okrem toho prezident nie je oprávnený predávať pozemky,“ napísal e-mailom 19. septembra 2022.

Hoci v súčasnosti neexistuje právny základ na to, aby zahraničné osoby a spoločnosti mohli vlastnícky nadobúdať ukrajinskú poľnohospodársku pôdu, môžu ju obrábať na základe prenájmu, najmä v spoločných poľnohospodárskych podnikoch s Ukrajincami, vysvetlil Oleksij Martinec. Martinec tiež uviedol, že v súčasnosti je takto prenajatých celkovo 2,5 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve ukrajinských občanov, čo je oveľa menej ako 17 miliónov hektárov uvádzaných v príspevkoch.

Nezávisle od toho, podľa analýzy nezávislej iniciatívy na monitorovanie pôdy Land Matrix z novembra 2021 predstavuje celková plocha poľnohospodárskej pôdy, pri ktorej existuje prepojenie na zahraničných investorov, 3,3 milióna hektárov.

Protest proti pozemkovej reforme pred budovou parlamentu v Kyjeve 6. februára 2020 ( AFP / GENYA SAVILOV)

Mnohí Ukrajinci sa obávali, že otvorenie trhu s pôdou by mohlo viesť k prevzatiu ukrajinskej pôdy veľkými poľnohospodárskymi spoločnosťami a zahraničnými investormi. Práve z tohto dôvodu bolo v roku 2001 zavedené spomínané moratórium na predaj pôdy.

Frederic Mousseau pre agentúru AFP uviedol, že hoci súčasný zákon o pôde na Ukrajine v súčasnosti bráni zahraničným investorom získať do vlastníctva ukrajinskú poľnohospodársku pôdu, zahraničné agropodniky, investičné fondy alebo banky majú veľký záujem posilniť svoj vplyv na ukrajinský poľnohospodársky sektor.

Namiesto nákupu pôdy by investovali do akcií ukrajinských spoločností, ktoré by následne kupovali alebo prenajímali pôdu, vysvetlil Mousseau. „Medzi troch najväčších nájomcov pôdy na Ukrajine patrí americký investičný fond NCH Capital, ktorý prostredníctvom nájomných zmlúv kontroluje viac ako 330 000 hektárov pôdy.“ Spoločnosť NCH Capital pôsobí na ukrajinskom poľnohospodárskom trhu prostredníctvom svojej ukrajinskej dcérskej spoločnosti Agroprosperis.

Podľa Mousseaua medzi investorov do niektorých z najväčších ukrajinských agropodnikov patria aj globálne investičné spoločnosti ako BlackRock či Vanguard, ako aj americké a európske dôchodkové fondy, banky či nadácie. V roku 2014 prevzala americká poľnohospodárska skupina Cargill, spomínaná v príspevkoch, päť percent najväčšieho ukrajinského agropodniku Ukrlandfarming, ktorý na Ukrajine vlastní približne 570 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy.

Portál „Australian National Review“ svoj článok korigoval

Aktuálne príspevky na sociálnych sieťach odkazujú na príspevok portálu „Australian National Review“ (ANR) z 27. mája 2022. Portál sám seba označuje za „prvú skutočne slobodnú a nezávislé médium v Austrálii“, ktoré dokáže „brať na zodpovednosť tých, ktorí v mainstreamových médiách šíria nepravdy a zámernú propagandu“. V minulosti tento portál pritom mnohokrát šíril konšpiračné články.

Spoločnosť ANR založil Jamie McIntyre, austrálsky podnikateľ, ktorý podľa mediálnych správ podvodom pripravil investorov o sedem miliónov austrálskych dolárov prostredníctvom nelegálnej Ponziho schémy. Agentúra AFP požiadala 22. augusta 2022 redakciu ANR o komentár k tvrdeniam v článku, ako aj o dôkazy o údajnom predaji ukrajinskej poľnohospodárskej pôdy zahraničným spoločnostiam, avšak nedostala žiadnu odpoveď.

Pri článku portálu ANR je ako autorka uvedená istá Laura Aboli. Aboli prevádzkuje kanál na Telegrame, na ktorom šíri konšpiračný obsah a dezinformácie. 23. júla 2022, teda necelé dva mesiace po uverejnení článku v ANR, zdieľala na svojom Telegrame text s presne rovnakým znením. O štyri dni neskôr, 27. júla 2022, zdieľala priamo samotný článok z ANR.

21. augusta 2022 pre agentúru AFP však uviedla, že nie je autorkou tohto textu. Podľa jej slov jej ho iba poslali a zverejnila ho na svojom kanáli Telegrame. „Myslím si, že uvedené číslo je omyl, mala som si ho pred zdieľaním overiť,“ povedala. Ako zdroj pre svoje tvrdenia uviedla, že pravdepodobne vychádzala z príspevku na francúzskojazyčnom portáli „Ritimo“ z 12. novembra 2021. Tento článok je zasa prekladom už citovaného príspevku Oakland Institute, ktorého autormi sú Ben Reicher a Frederic Mousseau. Tento príspevok však nepodporuje tvrdenia v článku od Aboli.

Príspevok na webovej stránke ANR bol v auguste 2022 upravený o túto redakčnú aktualizáciu: „Uvedených 17 miliónov hektárov bola chyba a je to 1,7 milióna. Upozorňujeme, že spomínané spoločnosti nevlastnia pozemky vo svojom mene, ale prostredníctvom investičných fondov.“ Ani toto nové tvrdenie však portál nepodložil žiadnou dokumentáciou či dôkazom.

10. októbra 2022 Opravili sme údaj Svetovej banky o rozlohe ukrajinskej poľnohospodárskej pôdy zo 43 na 41 miliónov hektárov.
Článok preložil/-a
Ukrajinsko-ruský konflikt