Táto fotografia je z Ruska a zachytáva oslavu 55. výročia Gagarinovho letu do vesmíru

Copyright AFP 2017-2022. Všetky práva vyhradené.

Začiatkom mája 2022 sa na slovenskom Facebooku rozšírila fotografia, podľa ktorej si vraj v apríli ukrajinské deti v Ľvove pripomínali narodeniny Adolfa Hitlera tým, že na námestí vytvorili obrazec hákového kríža. To však nie je pravda, fotografia je viac ako 6 rokov stará a vyhotovená bola v ruskom meste Penza, nie na Ukrajine. Študenti na nej sú zoradení v tvare čísla „55“, čím si pripomína 55. výročie Gagarinovho prvého letu do vesmíru.

„Takouto symbolikou oslavujú dietka školou povinné v Ľvove 20. apríla 2022 Ádove narodeniny. Zatiaľ čo v Terezíne a v Lidiciach vejú žltomodré vlajky,“ píše sa po česky v príspevku slovenského používateľa Facebooku z 3. mája 2022.

Príspevok tak naznačuje, že žiaci na fotografii vytvorili obraz hákového kríža na počesť 133. výročia narodenín nacistického vodcu Adolfa Hitlera, ktorý sa narodil 20. apríla 1889.

To však nie je pravda. Predmetné video je viac ako 6 rokov staré a nakrútené bolo v ruskom meste Penza. Školáci na videu nevytvorili obrazec hákového kríža, ale čísla 55 ako pripomienku výročia Gagarinovho letu do vesmíru v roku 1961.

Snímka nepravdivého FB príspevku vyhotovená 13. mája 2022

Rovnaké tvrdenia sa šírili na sociálnych sieťach aj v ruštine či angličtine.

Toto tvrdenie zapadá do naratívu šíreného prokremeľskou propagandou, podľa ktorého má byť súčasný režim a spoločenský diskurz na Ukrajine naklonený neonacizmu či sympatiám k nacistickej Tretej ríši. Ide tiež o tvrdenia, ktorými Vladimir Putin ospravedlňuje ruskú inváziu na Ukrajinu napriek tomu, že ukrajinský prezident Zelenskyj má židovský pôvod (tu, tu) a že krajne pravicové politické strany sú na okraji politického spektra a nepodieľajú sa na výkonnej moci, čo pre AFP potvrdili aj nezávislí odborníci.

Skutočnosť: Oslava okrúhleho výročia Gagarinovho letu do vesmíru

Reverzným vyhľadávaním podľa fotografie zoradených žiakov sme dohľadali rovnaké fotografie v článkoch ruských médií, napríklad na ruskom portáli Vesti.ru či na spravodajskom portáli ruského mesta Penza z 12. apríla 2016.

Podľa týchto zdrojov bola udalosť spojená s pripomenutím výročia prvého letu človeka do vesmíru. Študenti na fotografii neboli zoradení v tvare hákového kríža, ale v tvare čísla 55.

V článkoch sa píše: „Masová akcia ‘Dobytie vesmíru’ sa v utorok 12. apríla konala v centre Penzy na počesť prvého letu človeka do vesmíru. Vrchol podujatia bolo možné vidieť zo strechy Domu mládeže. Účastníci flashmobu sa zoradili v tvare čísla ‘55’, čím si pripomenuli 55. výročie prvého letu človeka do vesmíru a zároveň vypustili k oblohe balóny.“

V rovnaký deň bolo na YouTube zverejnené aj video televíznej stanice „Россия 1. Пенза“ (Russia 1. Penza, pozn. red.), s titulkom „V deň kozmonautiky sa účastníci flash mobu v Penze zoradili v tvare čísla ‘55’“.

Sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin bol prvým človekom, ktorý vzlietol do vesmíru. Na palube vesmírnej lode Vostok 1 odštartoval 12. apríla 1961 z kozmodrómu Bajkonur, obletel Zem a po viac ako 100 minútach pristál neďaleko mesta Saratov (tu, tu, tu, tu).

Na túto nepravdivú správu upozornila aj stránka slovenskej polície Hoaxy a podvody, ako aj ruská fact-checkerská organizácia Provereno.

Proruská propaganda vykresľuje Ukrajinu ako „nacistickú“

Na ospravedlnenie invázie na Ukrajinu proruská propaganda vykresľuje ukrajinskú vládu ako „nacistický“ režim, avšak údajný vplyv krajnej pravice je do veľkej miery nafúknutý, čo pre AFP potvrdili nezávislí experti.

„Hoci je pravda, že krajne pravicové skupiny sú vo verejnom priestore viditeľné, a to najmä preto, že organizujú demonštrácie, ktoré nie sú zakázané, existencia krajnej pravice v štátnych inštitúciách je z celoštátneho hľadiska veľmi obmedzená,“ uviedla Alexandra Goujon pre agentúru AFP, lektorka politológie na Burgundskej univerzite vo Francúzsku a autorka knihy „Ukraine: From Independence to War“ (v slovenčine: „Ukrajina: Od nezávislosti k vojne“).

„Či už za čias Porošenka alebo Zelenského, nacionalistická krajná pravica bola v opozícii. Vždy stála proti tým vládam, ktoré podľa nej nezašli dosť ďaleko v boji proti proruským separatistom a Rusku,“ vysvetlil pre AFP Adrien Nonjon, výskumník z francúzskeho inštitútu Inalco a špecialista na krajnú pravicu na Ukrajine a v postsovietskom priestore.

Slovenský výskumník a etnológ Štefan Ižák z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave v roku 2018 tento fenomén popísal v článku v akademickom časopise Central European Journal of Politics s názvom „Obraz Ukrajiny v prokremeľských médiách na Slovensku“. V ňom okrem iného uvádza: „Ukrajinu ruské média prezentujú expresívnym a pejoratívnym jazykom ako agresora vo vojne proti ruskej menšine, ukrajinskí politici a ukrajinská armáda sú banderovci, fašisti, nacisti, prítomný je mýtus veľkej vlasteneckej vojny proti fašizmu z druhej svetovej vojny, Ukrajina je len nástrojom západného imperializmu, Ukrajina nie je schopná existovať ako nezávislý štát.“

Od Euromajdanu v roku 2014 na Ukrajine neboli v parlamentných voľbách úspešné radikálne nacionalistické strany s prepojeniami na krajnú pravicu ako Pravý Sektor či Svoboda, keďže neprekročili 5-percentné kvórum (výsledky parlamentných volieb z roku 2014 a 2019).

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu agentúra AFP opakovane vyvracala tvrdenia, ktoré obviňovali ukrajinský režim z prepojenia s neonacistami či neonacistickou symbolikou, napríklad tu, tu, tu či tu.

Konflikt na Ukrajine