Zavádzajúce video: Respirátory sú bezpečné, podliehajú európskym normám. Časť záznamu s Krčmérym bola zmanipulovaná

Facebooková stránka Inenoviny.sk zdieľala 4. marca 2021 dvojminútové video, podľa ktorého je nosenie respirátorov zdraviu nebezpečné, pretože vraj „nie sú určené na medicínske použitie a obsahujú nebezpečné látky“.

V popise príspevku samotnom sa píše: „Na jar, kedy bol vírus smrtnejši stačili doma ušité rúška. Vedeli ste, z čoho to máte. Teraz sa spoliehame na kadejaký podivný bordel z Číny. Testuje sa masívne, obmedzuje sa sloboda, nestačia rúška, treba respirátory, očkovanie a pozitívnych je veľa. Neučinkujú antivirotiká, ale antiparazitikum Ivermektín. Niečo tu nesedí.“ O antiparazitiku ivermektín sme v agentúre AFP písali ešte v januári 2021, medzičasom ho odporučila nepoužívať na prevenciu či liečbu Covidu aj Európska lieková agentúra (EMA).

Image

Snímka FB príspevku vyhotovená 29. marca 2021

Video samotné sa však týka respirátorov. „Nemajú certifikát na medicínske použitie, čiže žiadnu zdravotnú neškodnosť,“ píše sa v titulkoch a hovorí to aj ženský hlas, ktorý takmer celým videom diváka sprevádza. 

Pôvodné video zdieľalo viac ako 23-tisíc používateľov Facebooku, pričom ho videlo viac ako 600-tisíc používateľov. 

V rovnaký deň skopírovala video aj stránka PressDennik - Referendum, jej video zdieľalo ďalších 1,7-tisíc používateľov. Video sa objavilo aj na webe inenoviny.sk.

Vo videu zaznie niekoľko tvrdení, ktoré AFP podrobne preskúmala. Prvou vecou, ktorú sme  skontrolovali, bol pôvod týchto tvrdení, kto mal byť ich autorom a odkiaľ tvrdenia pochádzajú. Po druhé, či sú spomínané látky skutočne nebezpečné a či sú vôbec obsiahnuté v respirátoroch. A po tretie, akým spôsobom sú respirátory odskúšané a čo znamená ich certifikácia.

Okrem tvrdení o respirátoroch video obsahuje aj záznam vystúpenia poslankyne OĽaNO Romany Tabák z parlamentnej rozpravy z novembra 2020 a epidemiológa Vladimíra Krčméryho pri vyhlásení pre novinárov z februára 2021. Úsek videa s Krčmérym bol podľa zistení AFP Fakty naviac upravený, aby pôsobil manipulatívnym dojmom.

Manipulácia s Krčmérym

Virálne video začína zostrihom časti parlamentnej rozpravy z 4. novembra 2020, v ktorej vystúpila poslankyňa Romana Tabák. Na tvári mala rúško (nie respirátor), sťažovala sa, že sa jej v ňom ťažko dýcha. „Asi je moc hrubé,“ povedala o svojom rúšku po tom, ako sa vydýchala pod parlamentným rečníckym pultom. Po chvíli jej kolegyňa podala nové rúško, s ktorým svoje vystúpenie o negatívnych dôsledkoch fajčenia dokončila.

V zdieľanom videu ďalej nasleduje krátka časť s Vladimírom Krčmérym, ktorá je komplikovanejšia. Jej originál pochádza z videa Hospodárskych novín (približne od 50. sekundy). V utorok 23. februára 2021 sa na Úrade vlády uskutočnil pracovný okrúhly stôl o ďalších krokoch a pandemických opatreniach, na ktorý boli prizvaní vedci, lekári a analytici. 

Pred týmto stretnutím sa epidemiológ Krčméry pristavil pri novinároch (po chvíli sa k nemu pridal aj vedec Pavol Čekan) a niekoľko minút odpovedal na otázky - pričom zo začiatku hovoril zadychčane. 

V 16. sekunde virálneho videa z Facebooku povie Krčméry slovo „otvárať“, keď hovorí o plánoch na otváranie ekonomiky podľa Covid automatu. Pri sledovaní videa sme si všimli, že toto jeho slovo znie spomalene. Video z Facebooku sme tak porovnali s originálom z HN.

Dve videá sme stiahli, zosynchronizovali tak, aby sa „prekrývali“ v rovnakom čase, a vzájomne ich porovnali v editačnom softvéri. Porovnanie zvukových vĺn z jedného a druhého videa je na obrázku nižšie:

Image

Porovnanie zvukových vĺn dvoch videí. Vyššie je video z FB stránky Inenoviny.sk, nižšie originálne video z Hospodárskych novín

Kým v bode 1 zvukové vlny zo zdieľaného videa (vyššie) presne kopírujú záznam z originálu (nižšie), v bode 2 vidíme posun o jednu štvrtinu sekundy. Medzi týmito dvoma bodmi sú zvukové vlny zodpovedajúce práve Krčméryho slovu „otvárať“, ktoré bolo digitálne spomalené.

To isté je možné pozorovať aj pri vzájomnom porovnaní dvoch videí - prvých niekoľko sekúnd je rovnakých a audio jedného videa kopíruje to druhé, v závere sa však dve videá rozchádzajú a vzniká časový posun:

Pri analýze dvoch videí sme tak zistili, že časť zdieľaného video je oproti originálu naozaj ešte spomalená, aby vyvolávalo dojem, že Krčméry má pod respirátorom výraznejší problém s dychom, aj keď je rozdiel pre bežného diváka takmer nerozpoznateľný.

S naším zistením sme konfrontovali Hospodárske noviny. Denis Schvarcz, riaditeľ digitálnych médií z MAFRA Slovakia, do portfólia ktorého patria aj Hospodárske noviny, pre AFP telefonicky 6. apríla povedal: „Sme znepokojení tým, že naše video s pánom Krčmérym bolo takto zneužité. Nie je v našich silách fyzicky zabrániť tomu, že niekto naše video stiahne, zmení a takto ho použije. Určite ale budeme vo všetkých takýchto a podobných prípadoch robiť všetky dostupné kroky pre to, aby sme prinútili tých, kto šíria zneužité video, aby ho stiahli.“

Tvrdenia o respirátoroch

Nepravdivé tvrdenia o respirátoroch majú pôvod v Nemecku, kde ich na Facebooku zdieľalo viac ako 30-tisíc ľudí. Vyvrátili ich naši kolegovia z nemeckého AFP Faktencheck.

V zdieľanom videu z Inenoviny.sk je spomínaný tzv. „Hamburský environmentálny inštitút“, tj. súkromný inštitút, ktorý sa zaoberá otázkami životného prostredia. 

Hlas vo videu konkrétne hovorí: „(Respirátory) obsahujú množstvo lepidiel a UV stabilizátorov. Vedci z Hamburského environmentálneho inštitútu a Univerzity v Lüneburgu našli v certifikovaných maskách prchavé organické uhľovodíky. V niektorých bolo veľké množstvo formaldehydu, anilínu a umelé vonné látky (…) Anilín patrí medzi pomerne silné jedy, toxicky pôsobí pri vdychovaní výparov či pri styku s pokožkou. Formaldehyd je klasifikovaný ako karcinogén typu 1. Rakovinotvorná látka škodlivá pre človeka. Na ústach nosíme chemický koktail, ktorý nebol nikdy testovaný na toxicitu, ani zdravotnú neškodnosť z hľadiska dlhodobého nosenia. Aby nebolo málo, vdychujeme zdraviu škodlivé častice mikrovlákien, ktoré majú tú správnu veľkosť na to, aby sa ukladali v pľúcach a odtiaľ ďalej migrovali do tela.“

Na pozadí videa sa premieta nemecký článok zo stránky heise.de s titulkom „Maskenpflicht: Gift im Gesicht“ (v preklade „Masková povinnosť: Jed na tvári“) zo 16. februára, ktorý sa odvoláva na šéfa hamburského inštitútu Michaela Braungarta.

Image

Snímka FB videa vyhotovená 30. marca 2021 s vyznačením zmienky o Michaelovi Braungartovi

Vidíme, že viaceré z uvedených tvrdení vo videu sú takmer doslovne prebraté z článku na nemeckom portáli heise.de:

Image

Automatický preklad článku na portáli heise.de do slovenčiny, snímka stránky vyhotovená 30. marca 2021

Článok na portáli heise.de bol pôvodne uverejnený na blogu kníhkupectva Buchkomplizen. Uvádza sa v ňom, že Braungart založil startup spolu so študentmi z Leuphana univerzity v Lüneburgu ktorý chce vyrábať masky a respirátory procesom šetrným k životnému prostrediu a bez polutantov. 

Z pôvodného nemeckého článku nie je celkom zrejmé, či bol pôvodcom tvrdení a zoznamu nebezpečných látok autor článku alebo Braungart. Kvôli objasneniu sa agentúra AFP spojila priamo s Braungartom a 25. februára mu zavolala. Pre AFP potvrdil, že s týmito tvrdeniami vystúpil v rámci podkladovej diskusie počas tlačovej konferencie 3. februára, na ktorej predstavil startup.

Aj v telefonáte s agentúrou AFP hovoril Braungart o tvárových maskách ako o „chemickom koktejle“ a varoval pred ich nebezpečenstvom. Nebol však schopný predložiť štúdiu či článok, ktoré by jeho tvrdenia a tvrdenia z virálneho videa dokazovali. 

Braungart uviedol: „Pozreli sme sa na 30 masiek. Táto vzorka nebola vedecká. Boli nám zaslané masky, ktoré zapáchali chemicky. Nemôžeme povedať, nakoľko je toto všeobecný problém.“ Zopakoval taktiež tvrdenie z videa a článku, podľa ktorých polutanty v respirátoroch nie sú dostatočne testované.

Sú respirátory škodlivým „chemickým koktailom“?

AFP preverila, či sú látky uvedené vo videu klasifikované ako toxické. Iba tri látky sú osobitne menované (formaldehyd, anilín, polypropylén), ostatné uvedené sú všeobecné chemické výrazy ako „lepidlá“,  „UV stabilizátory“, „uhľovodíky“ či „vonné látky“.

Agentúra AFP sa na tieto všeobecné výrazy spýtala odborníkov. Jörg Feldmann, hovorca nemeckého Federálneho inštitútu pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BAuA), napísal: „Masky nie sú lepené, ale tepelne lisované.“ To potvrdila aj hovorkyňa spoločnosti TÜV Nord Annika Burchard: „Filtračné vrstvy sú spojené procesmi tepelného spájania (lisovania).“ Pokiaľ ide o ďalšie všeobecné výrazy, napísala: „Nemáme vedomosti o ďalších uvedených zložkách.“

Götz Westphal, predseda Inhalačno-toxikologickej spoločnosti, povedal k pojmom ako „lepidlá“, „UV stabilizátory“ a „prchavé organické uhľovodíky“, že ide len o všeobecné pojmy: „Toto sú súhrnné pojmy. Konkrétne látky sa môžu veľmi líšiť po chemickej a toxikologickej stránke. Preto takéto všeobecné hodnotenie nie je možné,“ napísal 5. marca v e-maile. Samotný Braungart neposkytol na žiadosť AFP žiadne výsledky testov.

Nebezpečnosť menovaných látok je však možné sledovať v databáze Európskej chemickej agentúry (ECHA). Tá je orgánom pre legislatívu o chemikáliách v Európskej únii.

Agentúra ECHA klasifikuje dve zo spomínaných látok ako toxické. Jednou je látka anilín, ktorá je karcinogénna. Podľa ECHA môže anilín spôsobiť alergické reakcie na koži a je podozrenie, že spôsobuje genetické defekty. Toxický je taktiež formaldehyd, spôsobuje vážne popáleniny kože a môže spôsobiť rakovinu.

To, že by tieto dva toxíny boli obsiahnuté či už v rúškach alebo v respirátoroch, je však podľa expertov nepravdepodobné. Veit Houben, vedúci chemicko-technologického laboratória v Bielefelde, 25. februára povedal pre AFP: „Vo výnimočných prípadoch sa môže v niektorých rúškach objaviť anilín alebo formaldehyd, v takom prípade však ide o nečistoty.“ Potvrdzujú to aj testy jednotlivých rúšok - Houben pre spotrebiteľský časopis Wiso testoval 25  chirurgických a 15 látkových rúšok na prítomnosť formaldehydu a anilínu. Formaldehyd nenašiel ani v jednom rúšku, v jednej z látkových rúšok bol identifikovaný anilín. Toto rúško však už bolo výrobcom stiahnuté.

Nemecká nadácia Warentest taktiež testovala 10 certifikovaných FFP2 respirátorov, hľadala PAU (polycyklické aromatické uhľovodíky), formaldehyd, nikel a zmäkčovadlá. Ani jeden nebol podľa výsledkov testu nadácie kontaminovaný škodlivinami.

Tretia látka, plast polypropylén, vo videu označovaný za termoplastický materiál, je podľa ECHA klasifikovaný ako netoxický. Tento materiál sa v rúškach a respirátoroch bežne používa.

Axel Neisser, vedecký riaditeľ nadácie Warentest, odpovedal na otázky AFP v e-maile 26. februára: „Z nášho pohľadu nemôžeme povedať, že by boli masky FFP-2 akokoľvek toxické.“

Potvrdil to aj Houben: „Certifikované chirurgické rúška či respirátory sú klasifikované ako netoxické a neškodné.“

Podľa Houbena je pravda, že neexistujú štúdie o dlhodobých účinkoch látok použitých v rúškach a respirátoroch. Houben vysvetlil: „Keďže nie je dôvod považovať rúška za nebezpečné, nie je potrebná ani takáto štúdia.“

Ako sú rúška a respirátory kontrolované?

Rúška a FFP respirátory uvádzané na európsky trh musia spĺňať požiadavky stanovené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/425 o osobných ochranných prostriedkoch a požiadavky príslušnej harmonizovanej technickej normy EN 149 + A1. 

Ako uvádza slovenský Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo (ÚNMS), tieto požiadavky znamenajú, že pred uvedením na trh musí byť daný výrobok „riadne vyskúšaný notifikovanou osobou oprávnenou posudzovať respirátory a bolo k nim vydané EÚ Vyhlásenie o zhode“ (príklad certifikátu vydaného českým Výzkumným ústavem bezpečnosti práce).

Ak sú tieto normy splnené, znamená to, že takéto respirátory „slúžia na ochranu dýchacích orgánov pred látkami a zmesami, ktoré sú nebezpečné pre zdravie“. Ako uvádza ÚNMS, takéto masky či respirátory dostupné na trhu nesú „označenie CE so 4-miestnym číslom notifikovanej osoby, číslo špecifickej výrobkovej technickej normy a rok jej zverejnenia (v tomto prípade EN 149: 2001 + A1: 2009), dosiahnutá úroveň ochrany (FFP1, resp. FFP2, resp. FFP3), označenie NR alebo R, alebo iné označenia“.

Napríklad spoločnosť TÜV Nord testuje masky na všetky požiadavky uvedené v norme. Na otázku agentúry AFP odpovedala 1. marca hovorkyňa Burchard: „Rúška a respirátory kontrolujeme počas dlhšej doby ako súčasť záťažového testu počas nosenia.“ Ak dôjde k začervenaniu pokožky či uvoľneniu vlákien, dané rúško či respirátor nie sú certifikované.

Jörg Feldmann, hovorca BAuA, ktorý je hlavným nemeckým kontrolným úradom pre FFP-2 respirátory, pre AFP uviedol: „Jednoducho produkt nemôže ohrozovať zdravie a bezpečnosť ľudí pri určenom alebo predpokladanom použití.“ Výrobcom nie je prikázané, aké materiály či látky musia použiť či vylúčiť, avšak norma určuje, že pri materiáloch, ktoré sa dostávajú do styku s pokožkou, „nesmie byť pravdepodobnosť, že by spôsobovali podráždenie či akékoľvek negatívne zdravotné účinky“. Feldmann dodal: „Napríklad počas biologických skúšok sa musí kontrolovať, či použité látky môžu spôsobovať podráždenie, alergiu či iné problémy.“

O uvoľnených mikrovláknach Feldmann povedal: „Žiadny materiál z filtrovacieho média, ktorý by bol náhodou mechanicky uvoľnený, nemôže byť hazardom či ohrozením zdravia pre nositeľa respirátora.“

O tom, že respirátory nepredstavujú zdravotné riziko, informovalo aj Ministerstvo zdravotníctva SR: 

„Každý filter respirátora má viacvrstvovú štruktúru tvorenú náhodne uloženými mikrovláknami, ktoré vytvárajú póry oveľa menšej veľkosti, než je to u tkanej textílie. Podstatou fungovania bežných respirátorov je však najmä elektrostatický náboj týchto plastových vlákien, ktorý dokáže efektívne priťahovať častice. Práve elektrostatický náboj robí tieto filtre desaťkrát účinnejšími oproti filtrom bez náboja,“ uviedlo ministerstvo.

Podľa Európskej komisie nie sú ani masky sťahované z trhu z dôvodu toxicity

Nedá sa so stopercentnou istotou vylúčiť, že sa na trh dostane rúško či respirátor, ktoré bude závadné, keďže môže dôjsť k chybám či nedokonalostiam pri kontrolnom a certifikačnom procese, k falšovaniu či chybám pri výrobe. Na základe doposiaľ vykonaných skúšok a kontrol však neboli v rámci EÚ v posledných rokoch identifikované žiadne tvárové masky, ktoré by boli kontaminované toxickými látkami.

Vedúci laboratória Houben napísal: „Masky, ktoré sú teraz dostupné na trhu, sa už nejaký čas vyrábajú a dá sa teda predpokladať, že už boli niekoľkokrát detailne testované v niekoľkých laboratóriách.“

Samozrejme, dochádza a dochádzalo k tomu, že niektoré produkty sú z trhu sťahované. Takéto produkty je možné vyhľadať a pozrieť si pomocou systému Európskej komisie RAPEX (Systém rýchleho varovania pre nepotravinové výrobky). Údaje za rok 2020 a 2021 potvrdzujú, že masky nie sú toxické. Žiadna zo 169 stiahnutých tvárových časticových filtračných masiek nebola z obehu stiahnutá z dôvodov prítomnosti toxických látok. Hlavným dôvodom býva to, že nespĺňajú normy na dostatočnú nepriepustnosť nebezpečných častíc vo vzduchu, nepriliehavosť či iné faktory, ktoré s toxicitou samotného výrobného materiálu nesúvisia. Vyhľadávanie kľúčových slov ako „UV stabilizátory“, „uhľovodíky“, „formaldehyd“ či „anilín“ neprinieslo žiadne výsledky (v iných kategóriách než tvárové masky sa pritom výsledky pri týchto slovách našli).

Podľa hovorkyne TÜV-Nord Burchard sa situácia oproti minulosti už zlepšila: „V roku 2020 testom prešla asi štvrtina všetkých respirátorov, ktoré sme kontrolovali. Medzičasom dosiahli mnohí výrobcovia, ktorí s produkciou respirátorov nemali skúsenosti, dobrú kvalitu.“ 

Záver

Tvrdenie, že rúška a respirátory obsahujú nebezpečné chemikálie a nie sú testované na toxicitu, je zavádzajúce. Respirátory musia spĺňať európske smernice a normy o bezpečnosti a zdravotnej nezávadnosti, ktoré kontrolujú nezávislé laboratóriá.

Príspevky na Facebooku ani „vedec z hamburského environmentálneho inštitútu“ Michael Braungart nepredložili dôkazy, ktoré by ich tvrdenia podporovali. Naopak, viacerí odborníci ich tvrdenia rozporujú a k podobným výsledkom dospeli aj ďalšie nezávislé testy. Falzifikáty či defektné šarže sa nedajú vylúčiť.

Aktualizácia 7. apríl 2021: Korekcia pri autorovi článku