Tkanivá z potratených ľudských plodov nie sú prísadou novej vakcíny proti ochoreniu COVID-19

Približne päťminútový záznam začína záberom na obal novej vakcíny proti ochoreniu COVID-19 od firmy AstraZeneca, počas ktorého ženský hlas v angličtine oznamuje, že sa jedná o živé instagramové vysielanie hnutia proti očkovaniu We Are Vaxxed.

Hlas vzápätí oznamuje, že video je „pre každého, kto do seba nechce nechať pichať zvyšky tkaniva potratených ľudských plodov“. Ako dôkaz uvádza, že nová vakcína tejto spoločnosti bola vyrobená s pomocou bunkovej kultúry MRC-5, ktorá bola naklonovaná z ľudského plodu, čo následne dokladá odkazom na článok z Wikipédie.

„Táto vakcína proti COVID-19, o ktorej všetci tvrdia, že spasí svet, má v sebe veľa svinstva. Jedna vec, ktorú obsahuje určite, je pľúcne tkanivo zo 14-týždňového potrateného zárodku mužského rodu,“ tvrdí hlas vo videu. „Naozaj nikomu nevadí, že do nich a do ich detí chcú toto pichať? Je to úplne nechutné.“

Image

Snímka FB príspevku vyhotovená 1. decembra 2020

Video bolo v slovenskom kontexte zdieľané prostredníctvom článkov na dezinformačných weboch, napríklad na stránke infovojna.sk alebo zemavek.sk. Objavilo sa však aj na slovenskej stránke určenej na zdieľanie videí mojevideo.sk. Celkovo zdieľalo obdobné tvrdenia v slovenčine viac ako 3000 používateľov Facebooku.

Avšak tvrdenie, že vakcína obsahuje tkanivá ľudských plodov, je silno zavádzajúce. Poďme si prejsť fakty.

Čo je pravda: Rovnako ako celý rad vakcín bola nová vakcína proti ochoreniu COVID-19 spoločnosti AstraZeneca vyrobená s pomocou bunkových kultúr, ktoré boli pôvodne založené na vzorke tkaniva z potrateného ľudského plodu, ale tieto bunky sú už celé desaťročia laboratórne replikované, resp. klonované. 

Podľa Steva Pritcharda, hovorcu Oxfordskej univerzity pre projekt vakcín, ktorý zároveň komunikuje aj za spoločnosť AstraZeneca, je v prípade vakcíny AstraZeneca proti COVID-19 reč o bunkovej kultúre MRC-5 a inej široko využívanej kultúre HEK 293.

MRC-5

Tento bunkový kmeň, známy ako Medical Research Council č. 5, je podľa neziskovej vedeckej spoločnosti American Type Culture Collection (ATCC) bunková kultúra izolovaná v roku 1966 vo Veľkej Británii zo 14-týždňového plodu po dobrovoľnom potrate, ktorý nemal nič spoločné s vývojom vakcín. Od tej doby sa používa na pestovanie a množenie rôznych typov vakcín v laboratóriách, uvádza Oxford Vaccine Group, vedecká skupina z Oxfordskej univerzity, ktorá sa podieľala na vývoji vakcíny COVID-19 pre spoločnosť AstraZeneca.

„V súčasnosti používané bunkové kultúry (WI-38 a MRC-5) pochádzajú z 60. rokov minulého storočia, kedy boli pôvodné bunky odobraté z pľúc dvoch potratených plodov. Tieto potraty boli legálne a prebehli so súhlasom matiek, ale neboli vykonané za účelom vývoja vakcín,“ uvádza Oxford Vaccine Group tu.

Podľa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) sa v Slovenskej republike kultúra MRC-5 používa pri vakcíne Priorix M-M-RVaxpro, ktorá je určená na očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole (očkovanie proti týmto detským chorobám je súčasťou povinného pravidelného očkovania).

„Právne problémy s používaním takýchto kultúr nie sú – nie je možné zakázať ich predaj alebo používanie. Pri výrobe vakcíny k žiadnym ďalším potratom nedochádza,“ uvádza ŠÚKL.

HEK-293

Táto bunková kultúra je založená na bunkách odobratých z obličky potrateného plodu v roku 1973. Rovnako ako v prípade MRC-5 sú bunky od tej doby množené iba laboratórne a okrem vývoja vakcín sa používajú pre celý rad ďalších vedeckých projektov. 

„Dnes používané bunky HEK 293 sú klony pôvodných buniek, ale nejde už o bunky potratených detí,“ povedal pre AFP prostredníctvom emailu Steve Pritchard.

Je tkanivo z ľudských plodov jednou z prísad vakcíny proti COVID-19? 

Nie je. Bunkové kultúry MRC-5 aj HEK 293 sa používajú pre množenie tzv. aktívnej zložky vakcíny, tj. oslabeného vírusu, ktorý v tele prebudí imunitnú reakciu, v dôsledku ktorej začne organizmus produkovať protilátky. Po tom, ako je vírus namnožený, je niekoľkokrát purifikovaný tak, aby v ňom nezostali žiadne zbytky samotnej bunkovej kultúry pred tým, než je aktívna zložka do vakcíny pridaná. „Je preto veľmi nepravdepodobné, že by výsledná vakcína obsahovala akýkoľvek ľudský materiál,“ uvádza Oxfordská univerzita o vakcínach.

Vakcína spoločnosti AstraZeneca je v tejto chvíli jednou z niekoľkých sľubných vakcín proti ochoreniu COVID-19, na ktoré podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zomrelo k začiatku decembra na celom svete vyše 1,45 milióna ľudí.

Čo na to katolícka cirkev?

K problematike sa ešte v roku 2005 vyjadrila aj Pápežská akadémia pre život vo Vatikáne v dokumente s názvom „Morálne úvahy o vakcínach pripravených na základe buniek pochádzajúcich z ľudských plodov“ . V ňom dochádza k záveru, že cirkev použitie týchto buniek síce nemôže považovať za morálne, ale v prípadoch ako rubeola, keď neexistuje alternatíva a zdravie populácie je vystavené vážnemu nebezpečenstvu, „môžu byť morálne problematické vakcíny dočasne použité“.

K podobnému záveru prišla v roku 2013 aj Etická komisia Ministerstva zdravotníctva SR a Subkomisia pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska. 

„Subkomisia sa chce vyjadriť k rôznym nepravdivým tvrdeniam, akoby sa v očkovacích látkach nachádzali súčasti potratených ľudských zárodkov alebo plodov, prípadne akoby sa očkovacie látky z nich alebo s ich použitím vyrábali. V skutočnosti sa pri príprave niektorých očkovacích látok (napríklad na rozmnoženie vírusov, ktoré sa po zneškodnení stávajú súčasťou danej očkovacej látky) používajú bunkové alebo tkanivové kultúry, pri ktorých príprave sa na začiatku, pred mnohými rokmi, použili tkanivá z umelo potrateného ľudského plodu. (...) Rodičia sú morálne oprávnení, ba povinní – vzhľadom na závažné dôvody ochrany života a zdravia svojho dieťaťa – dať svoje dieťa zaočkovať aj existujúcou očkovacou látkou,“ uvádza sa v stanovisku na stránke Konferencie biskupov Slovenska.