Na obrázku je očný zákrok a nie trest zo starovekého Egypta, nemá nič spoločné s testom na COVID-19

Copyright AFP 2017-2021. Všetky práva vyhradené.

Stovky používateľov zdieľali v januári na Facebooku príspevky s obrázkom, podľa ktorého boli otroci v starom Egypte trestaní poškodením hematoencefalickej bariéry a čuchového nervu prostredníctvom „paličky cez nos“ podobnej ako pri teste na ochorenie COVID-19. Tvrdenia sú nepravdivé, obrázok skutočne pochádza z Egypta, je na ňom však zobrazené vyšetrenie oka. Podľa odborníkov sú testy z nosohltana bezpečné a mozog pri nich nie je poškodený.

„V Egypte sa táto procedúra (poškodenie krehkej hemoencefalickej bariéry paličkou cez nos) považovala za trest a pokutu pre otrokov,“ píše sa v obrázku zdieľanom 6. januára 2021 na Facebooku. „Dnes sa táto metóda nazýva: - test na covid, a tvrdia vám, že takýmto spôsobom chránia vás i všetkých naokolo,“ uvádza text v obrázku nižšie.

Súčasťou obrázku bola kresba, na ktorej má byť údajne egyptskému otrokovi vykonávaný spomínaný trest prostredníctvom „paličky zavedenej cez nos“.

Snímka FB príspevku vyhotovená 20. januára 2021

V inej verzii príspevku obsahujúcej ten istý obrázok, sa namiesto „hemocefalickej“ bariéry spomína „nosovo-mozgová“.

Pôvodne bol obrázok zdieľaný na dezinformačnej stránke zemavek.sk ako súčasť „výzvy riaditeľom škôl k testovaniu žiakov na COVID-19“ 4. januára 2021, v ktorej stránka šírila strach z testovania na ochorenie spôsobené novým koronavírusom na základe rôznych nepodložených tvrdení. V texte sa okrem iného uvádzalo, že „symbolický trest poškodenia čuchového nervu sa prevádzal s otrokmi v starovekom Egypte. Tento postup bol nájdený na freskách“. Ten istý text výzvy spolu s obrázkom boli skopírované aj na dezinformačnej stránke badatel.net.

Celkovo tím AFP Fakty identifikoval viac ako 80 príspevkov obsahujúcich jednu z verzií obrázka. Tieto tvrdenia zdieľali stovky ľudí.

Rovnaké tvrdenia kolovali na Facebooku v rôznych jazykoch vrátane chorvátčiny, francúzštiny, poľštiny, nemčiny či angličtiny

Odkiaľ egyptská kresba pochádza a čo je na nej?

Pomocou reverzného vyhľadávania prostredníctvom Googlu sme našli rovnaký obrázok na viacerých webových stránkach, napríklad vo fotobanke fotografickej agentúry Getty Images alebo tu či tu na stránkach medicínskych kuriozít. 

Popis obrázka na stránke Getty Images znie: „Oftalmológ ošetrujúci pacienta, papyrus, rekonštrukcia fresky z hrobky Ipi v Tébach, pôvodne z XIX dynastie. Egyptská civilizácia.“

„Presnejšie ide o kresbu reliéfu z hrobky číslo TT 217 v robotníckej osade v egyptskej Deir el Medina v Egypte. Muž pochovaný v hrobke sa volal Ipuy a bol jedným zo staviteľov kráľovských hrobiek v slávnom Údolí kráľov počas 19. dynastie, približne medzi rokmi 1279 až 1213 pred naším letopočtom,“ vysvetlila pre AFP poľská archeologička Halszka Przychodzeń v telefonickom rozhovore zo 14. decembra 2020.

Výrez použitý v nepravdivých FB príspevkov je len časťou z originálnej maľby, ktorá nesie názov „Building a Catafalque, Tomb of Ipuy“ (Stavba katafalku, hrobka Ipuy) a nachádza sa v zbierke Metropolitného múzea úmenia v New Yorku (je však voľne k stiahnutiu).

Vľavo snímka zavádzajúceho obrázku zdieľaného na Facebooku, vpravo rekonštrukcia fresky „Stavba katafalku“ stiahnutá zo stránky Metropolitného múzea v New Yorku

Pri bližšom pohľade vidíme, že tyčinka na pôvodnom obraze nie je v Egypťanovom nose, ale v oku.

Výrez z pôvodnej reprodukcie nástennej maľby ukazuje priebeh zákroku

Táto freska sa spomína aj na stránkach Národného zväzu oftalmológov Francúzska v článku o oftalmológii v starovekom Egypte s vysvetlením, že ide o „jediný obraz predstavujúci oftalmológa pri výkone jeho funkcií“.

Obrázok je uvedený aj vo vedeckom článku „The eye and its diseases in Ancient Egypt“ (Oko a jeho choroby v starovekom Egypte) publikovanom v zborníku Acta Ophthalmologica Scandinavica z roku 1997. V danom článku sa o spomínanom obrázku píše: „Nástenná maľba v hrobke majstra staviteľa Ipuy (Ipwy) - približne 1200 p. Kr. - ukazuje očného doktora liečiaceho oko remeselníka. Kôš liekov za ním naznačuje lekárove vysoké štandardy.“ 

Obrázok sme našli aj na slovenskej stránke Fakultnej nemocnice s poliklinikou Nové Zámky v článku s titulkom „Oftalmológovia včera a dnes“ z roku 2016. Podpísaná autorka PhDr. Mária Sütőová uvádza obrázok ako príklad očného zákroku egyptských lekárov, tzv. „reklinácie“.

Snímka zo stránky nspnz.sk vyhotovená 21. januára 2021

„Rozhodne nejde o zobrazenie trestania otrokov,“ tvrdí poľská archeologička Przychodzeń, ktorá sa zaoberá chorobami v starom Egypte a prevádzkuje facebookovú stránku pre fanúšikov tejto témy s názvom Egyptské múmie a paleopatológia (v poľštine Mumie egipskie i paleopatologie). „V starovekom Egypte, na rozdiel od starovekého Ríma, prakticky neexistovali otroci. Napríklad je nesprávne sa domnievať, že otroci stavali pyramídy,“ povedala pre AFP.

Marie-Hélène Marganne, riaditeľka belgického Dokumentačného strediska papyrusovej literarúry (Centre de Documentation de Papyrologie Littéraire - CEDOPAL), pre AFP 22. decembra 2020 uviedla, že pri interpretácii nástenných malieb by sme mali byť opatrní. „Kresba kolujúca po sociálnych sieťach je už veľmi pozmenená. Kto je osoba, vykonávajúca zákrok? To je veľmi ťažké povedať. Môže to byť lekár, ale môže to byť aj kolega,“ vysvetľuje autorka článku „Oftalmológia v grécko-rímskom Egypte podľa gréckych papyrusov“. 

Staroveký Egypt je zdrojom fascinácie a urbánnych legiend. AFP nedávno overila napríklad  nepravdivé informácie týkajúce sa údajného pasu vydaného múmii Ramzesa II. Tento trend má aj svoje meno: Egyptománia. „Egyptológovia pozajú tieto interpretácie veľmi dobre. Ľudia si cez staroveký Egypt vykladajú javy v prítomnosti,“ uviedla Marie-Hélène Marganne.

Na skutočnosť, že sa jedná o obrázok vytrhnutý z kontextu a nepravdivé tvrdenia, upozornila aj FB stránka Dejepis Inak slovenskej youtuberky Sandry Svitekovej, ktorá vytvára populárno-náučné videá o historických javoch. 

Testy na prítomnosť koronavírusu nepoškodzujú mozog

Tvrdenia o tom, že testy na COVID-19, ktoré prebiehajú výterom z nosohltanu, poškodzujú mozog či hematoencefalickú bariéru (nesprávne „hemoencefalickú“ či „nosovo-mozogovú“) cirkulujú na internete minimálne od leta 2020, kedy sme túto dezinformáciu v rámci agentúry AFP vyvrátili po prvý raz.

Hematoencefalická bariéra je podľa encyklopédie SAV Beliana „fyzikálno-chemická bariéra oddeľujúca krv (krvné riečisko) od mozgu (mozgového tkaniva), cez ktorú selektívne prúdia krvné plyny a živiny.“

Podľa odborníkov sa však tvrdenia o nebezpečnosti výterov z nosohltanu nezakladajú na pravde.

„Výter neprebieha v bezprostrednej blízkosti hematoencefalickej bariéry, nenarušuje ju a teda nijako neohrozuje náš nervový systém,“ povedal pre AFP John Dwyer, imunológ a emeritný profesor na University of New South Wales, v emaile z 10. júla. 

Profesor Dwyer dodal, že aj keď test môže byť chvíľkovo nepríjemný, „neexistuje možnosť, že by jednoduchý výter nosohltana narušil hematoencefalickú bariéru.“

Infografika, ktorá popisuje priebeh testu na COVID-19 prostredníctvom steru z nosohltanu (AFP)

Tvrdenia spomínané v príspevku s obrázkom z Egypta vyvrátila aj Polícia SR. V jej príspevku je citované stanovisko infektológa Petra Sabaku, ktorý sa v nemocnici na bratislavských Kramároch venuje pacientom s najťažším priebehom ochorenia COVID-19.

„Pri výtere na prítomnosť koronavírusu (vyšetrenie na COVID-19) sa síce skutočne zavádza palička do nosa a to pomerne hlboko, keďže sa musí dosiahnuť zadná stena nosohltana. Pri tom sa na malú štetinku na konci paličky nalepia odumreté bunky sliznice, ktoré obsahujú aj koronavírus. (...) Sliznica nosa je veľmi citlivá, preto je vyšetrenie nepríjemné, nie je ale nebezpečné a nezanecháva žiadne následky. Nie je pravda že by palička mohla pri výtere poškodiť mozog alebo hypofýzu, pretože tie sa nachádzajú až za zadnou stenou nosohltana a sú chránené hrubou kosťou,“ uvádza Sabaka vo svojom stanovisku o výteroch z nosohltana.

Sabaka vo svojom vyjadrení hovorí priamo aj o hematoencefalickej bariére: „Nie je ani pravda že by vyšetrenie poškodzovalo takzvanú hematoencefalickú bariéru. To je bariéra medzi krvnými cievami a mozgovým tkanivom a v nosohltane sa vôbec nenachádza. Nachádza sa v mozgu vo vnútri lebky, kam sa odberové paličky vôbec nedostanú.“

V zavádzajúcich obrázkoch kolujúcich na sociálnej sieti je aj schéma nosnej dutiny prevzatá zo stránky akademickej a výskumnej komunity The Conversation. Článok vo francúzštine vysvetľuje, ako určité patogény a baktérie môžu preniknúť do mozgu prostredníctvom vlákien čuchového nervu a spôsobiť rôzne choroby vrátane infekcií. Táto grafika nemá nič spoločné s testovaním na koronavírus.

Článok preložil/-a
KORONAVÍRUS