11 rokov starý článok denníka SME nesúvisí s očkovaním proti novému koronavírusu, ale s prasacou chrípkou

14. decembra 2020 bol na súkromnom FB profile uverejnený príspevok s textom: „Žiadna konšpirácia žiadny underground....ale hlavný prúd toto zverejnil denník SME!“

Príspevok, ktorý zdieľalo viac ako 650 používateľov FB, obsahoval snímku článku denníka SME s vyznačeným odstavcom, v ktorom sa píše: „BRATISLAVA. Lekári sa očkovať proti novému vírusu sezónnej chrípky nenechajú, radšej podpíšu reverz. Väčšina oslovených očkovacej látke nedôveruje.“

Image

Snímka FB príspevku vyhotovená 16. decembra 2020

Napriek tomu, že citovaná pasáž priamo spomína „nový vírus chrípky“ a nie nový koronavírus, text v kombinácii so snímkou je zdieľaný tak, aby vytváral dojem súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 a odrádza tak ľudí od očkovania proti tejto chorobe. V príspevku sa taktiež nespomínajú dôvody, kvôli ktorým lekári nemali k vakcíne dôveru.

Autor príspevku pokračuje v anti-očkovacom naratíve aj v komentároch spolu s inými komentujúcimi: 

Image

Snímka komentárov pod príspevkom vyhotovená 16. decembra 2020

V skutočnosti bol však pôvodný článok v denníku SME uverejnený 8. decembra 2009, tj. pred viac ako 11 rokmi, a týkal sa vírusu chrípky H1N1/09, ktorý spôsoboval ochorenie v bežnej reči nazývané prasacia chrípka.

Toto ochorenie sa objavilo u človeka prvýkrát na jar 2009 a rýchlo sa rozšírilo po celom svete, pričom podľa WHO usmrtilo za prvý rok viac ako 18-tisíc ľudí (potvrdených prípadov). O pandémii prasacej chrípky zverejnil informácie slovenčine aj Úrad verejného zdravotníctva.

Denník SME v decembri 2009 uverejnil anketu medzi 16 lekármi, z ktorých by sa proti vírusu H1N1 dali zaočkovať iba traja z nich; ostatní mali na očkovaciu látku alergiu, obávali sa nežiaducich účinkov alebo tvrdili, že vakcína nie je dostatočne odskúšaná.

To, že sa pôvodný článok týkal prasacej chrípky, je spomenuté aj priamo v nadpise; ten bol však z obrázku zdieľanom na Facebooku odstrihnutý:

Image

Snímka pôvodného článku Denníka SME z roku 2009 vyhotovená 16. decembra 2020

Agentúra AFP sa spojila s redaktorom denníka SME Jánom Krempaským, ktorý pôvodný článok v roku 2009 napísal. Krempaský, ktorý sa v SME dlhé roky venuje téme zdravotníctva a medicíne, v emaile zo 16. decembra o manipulácii s jeho článkom uviedol: „Vo všeobecnosti sa obyvatelia Slovenska neradi dobrovoľne očkujú. Špecifický prípad je chrípka. Zaočkovanosť voči nej dlhodobo dosahuje len 13 percent. Takýto postoj mali ľudia u nás aj v roku 2009 pri prasacej chrípke.“

Krempaský pre AFP tiež povedal, že keď bude pre jeho demografickú skupinu dostupná vakcína proti ochoreniu COVID-19, zaočkovať sa dá.

Slovenský infektológ a člen Ústredného krízového štábu profesor Pavol Jarčuška povedal v nedávnom rozhovore pre SME, že zaočkovať sa dá tiež hneď, ako to bude možné: „Ja budem prvý, ktorý pôjde. Keby bola vakcína dostupná dnes, tak už dnes sa dám zaočkovať.“ 

Podobný názor zastáva aj odborník na tropickú medicínu Vladimír Krčméry, ktorý v relácii Na Telo Plus 3. decembra povedal, že by sa dal zaočkovať nielen západnými vakcínami, ale aj ruskou vakcínou Sputnik V, ktorá je podľa neho taktiež bezpečná. „Čím bude vyššia zaočkovanosť, tým budeme mať väčšiu slobodu,“ vysvetlil profesor Krčméry.

Podľa prieskumu Sociologického ústavu SAV realizovaného na vzorke 1000 ľudí by sa proti koronavírusu na prelome októbra a novembra dalo zaočkovať len 26,8 percenta ľudí, ďalších 28,9 percenta nevedelo odpovedať a až 44,3 percenta by sa zaočkovať nedalo.

Image

Snímka príspevku Sociologického ústavu SAV vyhotovená 16. decembra 2020

16. decembra 2020 schválila slovenská vláda národnú stratégiu očkovania proti ochoreniu COVID-19. V nej sa explicitne píše, že „najefektívnejším spôsobom kontroly súčasnej pandémie nového ochorenia COVID-19 je očkovanie“. Na to, aby bola dosiahnutá kolektívna imunita obyvateľstva, je podľa stratégie „potrebné preočkovať viac ako 60 – 70% populácie v prípade COVID-19“.