Porošenko sa vo videu nevyhrážal ľuďom na Donbase, jeho slová sú vytrhnuté z kontextu
- Uverejnené 12. júna 2026 o 14:13
- Aktualizované dňa 12. júna 2026 o 14:14
- Článok prečítate za 6 min
- Autor: AFP Francúzsko
- Článok preložil/-a Eduard STARKBAUER, AFP Slovensko
Ruská invázia na Ukrajinu sa zmenila na najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, s tisíckami zabitých civilistov a státisícami padlých vojakov. V júni 2026 Ukrajina obvinila Rusko, že zintenzívňuje útoky na civilistov, keďže je v piatom roku moskovskej invázie „neschopné“ dosiahnuť ciele stanovené Kremľom. V tomto kontexte sa medzi slovenskými používateľmi sociálnych médií začalo šíriť staré video vtedajšieho ukrajinského prezidenta Petra Porošenka spolu s tvrdením, že sa údajne vyhráža rusky hovoriacemu obyvateľstvu na Donbase. Úryvok z jeho prejavu z roku 2014 je však vytrhnutý z kontextu, keďže bývalý prezident v skutočnosti vyjadruje poľutovanie nad životnou úrovňou ľudí žijúcich pod správou proruskej separatistickej administratívy, pričom zároveň varuje, že ich situácia sa pod touto vládou bude len zhoršovať.
„Aby sa nezabudlo ako to začalo a ako Porošenko plánoval neustálym bombardovaním vlastného územia Donbasu ‚vyhrať vojnu‘ proti občanom Ukrajiny, ktorí neschvaľovali prevrat na kyjevskom Majdane, financovaný progresívcami z USA,“ píše sa v príspevku na Facebooku z 9. mája 2026.
Príspevok, ktorý bol zdieľaný vyše 1 100-krát, obsahuje 24-sekundový úryvok z videa príhovoru Petra Porošenka, cez ktoré je napísané veľkým žltým písmom: „Porošenko ako ukrajinský prezident pred 7 rokmi: ‚Naše deti budú chodiť do škôl a ich deti (na Donbase), budú sedieť v pivniciach.‘“
Spomínaný príspevok, ako aj mnohé iné, ktoré v roku 2026 nazbierali dovedna vyše 1 400 zdieľaní, obsahuje aj úryvok či celý slovenský preklad Porošenkových slov z ukrajinčiny.
„My robotu mať budeme, oni nie! My penzie budeme mať, oni nie! Naše deti pôjdu do školy a škôlky a ich deti budú sedieť v pivniciach! A tak my vyhráme túto vojnu,“ čítame napríklad v tomto príspevku.
Niektoré príspevky boli uverejnené začiatkom júna 2026 v období intenzívneho ruského bombardovania Kyjeva a upozorňujú na údajnú iróniu Porošenkových „vyhrážok“, keď sa v krytoch a staniciach metra združovali obyvatelia ukrajinského hlavného mesta.
Rovnaké video sa na sociálnych médiách šírilo aj v roku 2022, keď ho AFP prvýkrát vyvrátilo. Okrem slovenčiny sa vtedy objavilo aj v príspevkoch v angličtine alebo francúzštine.
Úryvok z prejavu v Odese v roku 2014
Ukrajinská fact-checkingová organizácia Stop Fake už v roku 2014 upozornila na šírenie zavádzajúcich príspevkov obsahujúcich predmetné video.
Úryvok pochádza z prejavu počas návštevy vtedajšieho ukrajinského prezidenta Petra Porošenka v rusky hovoriacom juhoukrajinskom prístavnom meste Odesa z 23. októbra 2014, ktorá sa odohrala niekoľko dní pred parlamentnými voľbami. Jeho celé vystúpenie nájdeme online na YouTube, pričom úryvok zdieľaný vo virálnych príspevkoch začína v čase 53:05.
O prejave Porošenka v Odeskom divadle informovalo v čase jeho konania niekoľko ukrajinských médií (tu alebo tu). Počas vystúpenia predstavila vtedajšia hlava štátu „Stratégiu 2020“. Išlo o program hospodárskych a sociálnych reforiem, ktorého absolvovanie malo Ukrajine umožniť v spomenutom roku podať žiadosť o vstup do Európskej únie. Napätá situácia na Donbase vtedy tvorila jednu z hlavných línií jeho vystúpenia.
Miliardár Porošenko sa stal ukrajinským prezidentom v máji 2014 v čase, keď krajina čelila ekonomickému bankrotu a ozbrojenému povstaniu.
Porošenko podporoval proeurópske protesty, ktoré vypukli koncom roku 2013 po tom, čo proruský prezident Viktor Janukovyč ustúpil od sľubu podpísať asociačnú dohodu s EÚ, pripravovanú už niekoľko mesiacov, pričom uprednostnil užšie vzťahy s Moskvou.
Protesty, počas ktorých ľudia táborili v centre Kyjeva, sa stali známymi ako Majdanská revolúcia či Euromajdan. Vo februári 2014 si prudké strety medzi demonštrantmi a ukrajinskou zásahovou políciou vyžiadali desiatky obetí vrátane niekoľkých policajtov po tom, čo polícia aj za účasti ostreľovačov spustila streľbu do davu.
Janukovyč bol prinútený ustúpiť a po rezignácii ušiel do Ruska. Vo februári 2014 ukrajinský parlament vymenoval prozápadného dočasného lídra a vyhlásil nové prezidentské voľby, ktoré neskôr vyhral Porošenko.
O mesiac neskôr Rusko anektovalo ukrajinský strategický čiernomorský polostrov Krym, pričom zorganizovalo referendum o pričlenení, ktoré Kyjev aj Západ vyhlásili za nelegálne. Rusko taktiež podnietilo začiatok promoskovského povstania v regióne Donbas na východe Ukrajiny. V apríli 2014 medzi proruskými separatistickými milíciami a ukrajinskými silami vypukol vojenský konflikt.
Konflikt medzi vládnymi silami a povstalcami v Donbase sa postupne zmenil na zákopovú vojnu a do 24. februára 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu, si vyžiadal viac než 14 000 obetí na životoch.
K situácii na Donbase sa Porošenko vyjadril 23. októbra 2014 počas prejavu v Odese, keď vyhlásil: „Nebude žiadny zamrznutý konflikt, pretože Donbas nemôže prežiť bez Ukrajiny.“
Porošenkove tvrdenie je vytrhnuté z kontextu a dezinterpretované
Niektoré príspevky na sociálnych médiách obsahujúce video s Porošenkovým prejavom tvrdia, že sa obyvateľom Donbasu vyhrážal bombardovaním.
Avšak skutočné vyznanie ukážky z videa je zrejmé, keď si úryvok zasadíme do kontextu celého prejavu.
Porošenko pred vyslovením slov z úseku zdieľaného v príspevkoch hovorí, že „túto vojnu nemožno vyhrať zbraňami“. Uviedol, že „vojna a víťazstvo sa odohrávajú v mysliach, nie na bojiskách“.
Vo svojom prejave Porošenko prirovnal životné podmienky a komfort obyvateľov Donbasu žijúcich pod kontrolou proruských separatistov k situácii Ukrajincov z území spravovanými ukrajinskými vládnymi silami.
„Každý deň mieru ukrajinský štát dokazuje, že na oslobodených územiach občania, ktorí ešte pred mesiacom nadšene vítali pseudoseparatistický režim, chápu, že budú môcť kúriť, že majú prístup k elektrine, že budú môcť posielať svoje deti do školy, mať dôchodok, invalidné dávky, mať zamestnanie, dostávať mzdu,“ pokračoval Porošenko.
„A na druhej strane,“ pokračoval Porošenko, „mi zavolá žena, dekanka univerzity Tarasa Ševčenka v Luhansku (v Donbase, pozn. red.), ktorú som stretol pred štyrmi mesiacmi. A ja sa jej spýtam: ‚Ako sa ti darí, ako vyzerá tvoj deň?‘ Odpovie mi: ‚Vstávam o piatej ráno, lebo to je jediný čas, keď sa dá postaviť do radu a dostať dva kanistre vody. Lebo voda nie je. Vrátim sa o desiatej po tom, čo som čakala, odložím ich. A idem sa znova postaviť do radu, aby som mala chlieb, jeden a pol bochníka chleba. Lebo pred poludním, pred jednou hodinou, už chlieb nebude.‘“
Práve v tomto kontexte porovnania životných situácií odznejú slová, ktoré príspevky nesprávne interpretujú ako vyhrážanie sa. V nasledujúcej citácií ich AFP vyznačila hrubým písmom:
„A spolu zvíťazíme práve vďaka mieru! Pretože my budeme mať prácu, oni ju nemajú. My budeme mať dôchodky, oni ich nemajú. My budeme mať podporu pre ľudí, deti a dôchodcov, oni ju mať nebudú. Naše deti budú chodiť do materských a základných škôl, ich deti budú sedieť dole v pivniciach. Lebo oni nie sú schopní nič urobiť! Presne takto, práve takto túto vojnu vyhráme. Pretože vojna a víťazstvo sa odohrávajú v mysliach, nie na bojiskách. Oni tomu nerozumejú, ja tomu rozumiem. A mám vašu podporu. A naozaj ju potrebujem na to, aby sme zvíťazili, bez pochovávania hrdinov Ukrajiny, vrátane občanov Odesy.“
Adrien Nonjon, odborník na Ukrajinu a historik z francúzskeho Národného inštitútu orientálnych jazykov a kultúr Inalco, v roku 2022 pre AFP potvrdil, že Porošenko sa v prejave nevyhráža obyvateľom východnej Ukrajiny. „Ide o fakt: u Porošenka neexistuje snaha démonizovať obyvateľstvo Donbasu,“ vysvetľuje odborník na postsovietsku krajnú pravicu.
„Snaží sa im vysvetliť, pravda, silnými slovami: ‚Dobre sa zamyslite, naozaj chcete prijať život pod jarmom separatistov, keď riskujete, že prídete o všetko – napríklad o svoje dôchodky –, že budete musieť zostať ukrytí vo svojich pivniciach kvôli konfliktu, že prídete o svoj doterajší život?‘“
Podľa Nonjona ide o „konštatovanie, nie o hrozbu genocídy alebo ozbrojených zásahov zameraných špecificky na obyvateľstvo Donbasu (...) [pán Porošenko] hovorí: stanete sa nezávislými, o všetko prídete a roky budete znovu budovať, bude to pomalé, bude veľa problémov (...) Ide len o upozornenie.“
O Porošenkovom prejave, v ktorom povedal, že „žiadny zamrznutý konflikt nebude, pretože Donbas nemôže prežiť bez Ukrajiny“, informovala AFP deň po jeho uskutočnení.
Zjednodušujúci naratív, na základe ktorého je zodpovednosť za obete konfliktu na východe Ukrajiny pripisovaná výhradne ukrajinským silám, je presadzovaný hlavnými predstaviteľmi Ruska. Ruský prezident Putin začiatok invázie z februára 2022, ktorú nazval „špeciálnou vojenskou operáciou“ odôvodnil úsilím o „obranu ľudí, ktorí sú už osem rokov vystavení šikane a genocíde zo strany kyjevského režimu“.
Podľa stanoviska Human Rights Watch z roku 2016 počas konfliktu na východe Ukrajiny obe strany viedli náhodné alebo úmyselné útoky na školy, ktoré boli používané na vojenské účely. Medzinárodný trestný súd na na 69. strane v ustanovení č. 276 z roku 2020 konštatoval, že v konflikte dochádza k „pretrvávajúcemu používaniu ťažkých vojenských zbraní oboma stranami, vrátane ich nasadzovania v husto obývaných oblastiach“.
Východné oblasti na Ukrajine sú od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu hlavným epicentrom ostrých bojov. Časti Doneckej oblasti sú spolu s časťami Luhanskej oblasti, Záporožia a Chersonu na základe výsledkov referend zorganizovaných okupačnými úradmi v septembri 2022 de facto časťou Ruska. Putin anexiu okupovaných území oznámil 30. septembra 2022. Ukrajina aj západní spojenci vrátane Slovenska anexiu jednoznačne odsúdili a výsledky referenda označili za nelegitímne.
Copyright © AFP 2017-2026. Pre akékoľvek komerčné použitie tohto obsahu je nutné predplatenie našich služieb. Viac informácií zistíte tu.
Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?
Kontaktujte nás
