Nesúvisiace zábery z Južnej Kórey a Ruska sa šírili v príspevkoch o iránskych útokoch na Kuvajt

„Irán zaútočil v Kuvajte na americkú základňu, v ktorej sa nachádzal systém REB rádio elektronického boja zaisťujúci bezpečnosť Izraela,“ čítame v príspevku na Facebooku z 15. júla 2026. 

Hoci Irán tvrdil, že v deň publikovania príspevku podnikol útoky na americké ciele v Kuvajte, AFP nenašla žiadne oficiálne správy ani dôkazy, ktoré by potvrdzovali konkrétne tvrdenie z príspevku, že počas nedávneho konfliktu bol v Kuvajte terčom útoku „systém elektronického boja zaisťujúci bezpečnosť Izraela“.

Osemsekundové video na výšku z príspevku zobrazuje plamene šľahajúce z oválneho objektu pripomínajúceho skladovací zásobník. Vidieť na ňom aj prúd vody, ktorým sa hasiči pokúšajú požiar uhasiť. Video bolo zrejme natočené z idúceho vozidla. Podobné slovenské príspevky s videom boli na Facebooku zdieľané takmer 200-krát.

Image

Snímky obrazovky príspevkov na Facebooku, ktoré AFP 16. júla 2026 označila červeným prekrížením

Spätným vyhľadávaním videa sme našli identický segment v 30-sekundovom videu v príspevkoch na Facebooku či X, ktoré boli publikované 17. mája 2026.

V strede tohto dlhšieho videa si všímame vodoznak s logom „Exilenova+“. Ide o ukrajinský spravodajský projekt, ktorý sa sústredí na informovanie o vojne na Ukrajine, zverejňovanie analýz a publikovanie fotografií a videí z konfliktu. Na Telegrame projektu sme našli pôvodné video publikované takisto 17. mája 2026. V rovnaký deň tento profil publikoval množstvo iných videí a obrázkov s rovnakým výjavom (tu, tu alebo tu). 

Na dlhšom videu si hneď na začiatku môžeme všimnúť zvislú dopravnú značku, na ktorej sú v azbuke uvedené názvy dvoch obcí v moskovskej oblasti, Istra a Zvenigorod. Neskôr si môžeme všimnúť, že na oválnych štruktúrach, z ktorých aspoň jedna horí, je prítomné logo s nápisom v azbuke, ktorý označuje ruskú spoločnosť Transneft. 

Ide o ropovodnú spoločnosť, ktorá zabezpečuje prepravu väčšiny ropy vyťaženej v Rusku. Ďalší nápis v ruštine znamená „ropné produkty“. Oválne objekty sú teda palivové nádrže, ktoré sú označené aj identifikačnými číslami.

Image

Snímky obrazovky z dlhšej verzie videa, na ktorých vidíme nápisy v azbuke. AFP 17. júla farebne vyznačila predmetné detaily.

O požiari zo 17. mája 2026 informovali aj médiá (tu alebo tu). Podľa spravodajstva vypukol po zásahu dronom v areáli ropného skladu Solnečnogorsk v Moskovskej oblasti, približne 45 kilometrov od ruskej metropoly.

Podľa ukrajinského ministerstva obrany bol dronový útok súčasťou série zásahov na kritickú infraštruktúru v moskovskej oblasti, ktorých cieľom bolo „pripraviť rusko [sic] o hospodárske zdroje potrebné na vedenie vojny a dosiahnuť, aby pokračovanie agresie bolo z ekonomického hľadiska neudržateľné.“

Fakt, že video zobrazuje práve tento ropný sklad, sme si overili pri jeho porovnaní so zábermi z priľahlej cesty na Google Maps. 

Image

Porovnanie videa z dňa útoku a snímky obrazovky z Google Maps. Vytvorené AFP 17. júla 2026

Pri porovnaní s dlhou verziou videa si všímame rovnakú dopravnú tabuľu aj rovnako označené a umiestnené zásobníky a malé budovy s modrými strechami za oploteným areálom. 

Nižšie je porovnanie snímky obrazovky videa (vľavo) a totožného miesta na Google Maps (vpravo):

Image

Porovnanie záberov z dňa útoku (vľavo) a snímky obrazovky z Máp Google (vpravo), ktoré 17. júla 2026 vytvorila AFP

V júli 2026 si Teherán a Washington vymieňali údery v boji o kontrolu nad strategicky dôležitým Hormuzským prielivom. Kuvajtská armáda oznámila, že reaguje na novú vlnu dronových útokov, z ktorých obvinila „iránsku agresiu“. Novinár agentúry AFP medzitým uviedol, že neďaleko rovnomenného hlavného mesta Kuvajt počul výbuchy.

Kuvajt 16. júla 2026 oznámil, že jeho protivzdušná obrana odrazila predchádzajúcu vlnu iránskych útokov. Irán uviedol, že jeho cieľom boli radarové systémy, systém protivzdušnej obrany a sklady paliva na leteckej základni Alí as-Sálim v Kuvajte.

Požiar v logistickom centre v Južnej Kórei

V rovnaký deň sa v slovenských príspevkoch na internete objavilo ďalšie, 18-sekundové video, ktoré údajne zachytávalo iránsky útok na sklad paliva v Kuvajte.

Video bolo natočené z vyvýšeného miesta, pravdepodobne z neďalekej budovy. Zábery zachytávajú rozsiahly požiar, ktorý zachvátil budovu. Pri pohybe kamery vidieť aj okolie vrátane zástavby z nízkych budov.

Iránske revolučné gardy 15. júla 2026 uviedli, že po amerických úderoch na iránskom území zaútočili na americké vojenské zariadenia v Kuvajte a Bahrajne.

Image

Snímky obrazovky príspevkov na Facebooku, ktoré AFP 16. júla 2026 označila červeným prekrížením

Tvrdenie, že video zobrazuje iránsky útok v Kuvajte, šíril v príspevku na Instagrame aj indický denník Times of India. V angličtine ho AFP našla aj na Facebooku či Threads. Na Slovensku bolo tvrdenie virálne aj na Telegrame tu alebo tu. 

Spätné vyhľadávanie videa nás priviedlo k inej, kvalitnejšej verzii záberov, ktorú 15. novembra 2025 zverejnil na Instagrame juhokórejský používateľ s popisom: „Naživo: Cheonan Pungse E Land požiar“.

Po priblížení videa si na pravej strane priečelia budovy skutočne môžeme všimnúť nápis: „E-LAND FASHION“. 

Rovnaké zábery boli použité aj v príspevku singapurského média Channel News Asia zo 17. novembra 2025, ktoré uverejnilo aj ďalšie videá z požiaru logistického centra v juhokórejskej provincii Južný Čchungčchong (archív).

Podľa vtedajších správ sa požiar v logistickom centre spoločnosti E-Land Fashion v Južnej Kórei podarilo dostať pod kontrolu za menej než desať hodín (archív). Neboli hlásené žiadne obete.

Štvorpodlažný sklad slúžil ako kľúčové distribučné centrum pre módne značky spoločnosti E-Land a obsahoval obrovské množstvo oblečenia, obuvi a ďalšieho vysoko horľavého tovaru. 

Vo videu viditeľný názov logistického centra zodpovedá snímkam zo služby Street View služby Naver Maps, ktoré túto budovu lokalizujú v meste Čchonan (archív).

Image

Porovnanie snímky z pôvodného videa na Instagrame (vľavo) a záberu zo služby Street View (vpravo), na ktorom AFP farebne vyznačila detaily

Širší konflikt

Obnovené boje o Hormuzský prieliv vypukli mesiac po podpísaní predbežnej dohody, ktorej cieľom bolo ukončiť konflikt. Ten sa začal koncom februára rozsiahlymi americko-izraelskými útokmi na Irán (archív).

Kuvajt 17. júla 2026 informoval o iránskom útoku na elektráreň a zariadenie na úpravu vody. Bahrajn a Katar zároveň oznámili, že zachytili rakety po tom, ako Spojené štáty šiestu noc po sebe bombardovali Irán.