Trump vo videu hovorí o zadržaní Madura, nie o iránskom útoku na americkú lietadlovú loď

„Jedna z amerických lietadlových lodí bola napadnutá Iránom zo 17 rôznych smerov. Uviedol to Trump. Nešpecifikoval názov lode, ale uviedol, že ide o ‚najväčšiu lietadlovú loď na svete‘,“ píše sa v tomto príspevku na Facebooku z 28. marca 2026, ktorý bol zdieľaný 25-krát.

Príspevok obsahuje 39-sekundové video z prejavu amerického prezidenta Donalda Trumpa, v ktorom opisuje scénu, ako okolo 1:00 ráno z najväčšej lietadlovej lode na svete vzlietalo každých 32 sekúnd lietadlo. Trump tvrdí, že ľudia mali z tohto dôvodu pocit, že nastal problém, boli napadnutí zo 17 rôznych uhlov a tak museli utekať o život.

„Predpokladá sa, že ide o loď USS Gerald R. Ford, kde nedávno došlo k požiaru. Americké velenie však tvrdilo, že to s útokom nesúvisí,“ uvádzajú ďalej v súvislosti s incidentom vo videu príspevky na Facebooku či Telegrame. Na druhej spomenutej platforme nazbierali príspevky s videom vyše 13-tisíc videní.

Tvrdenie sa objavilo aj v príspevkoch v španielčine agréčtine. 

Príspevky sa začali šíriť po správach, že lietadlovú loď, ktorá sa zúčastňuje operácií na Blízkom východe vo vojne proti Iránu, zasiahol 12. marca 2026 požiar v práčovni, pri ktorom sa zranili dvaja členovia posádky. 

Citáty Donalda Trumpa však boli používateľmi sociálnych médií nesprávne interpretované. V zdieľanej časti prejavu odkazoval na americkú vojenskú operáciu vo Venezuele z januára 2026.

Image

Snímky obrazovky predmetných príspevkov na Facebooku a Telegrame. AFP snímky vytvorila a prečiarkla 31. marca 2026.

Citáty vytrhnuté z pôvodného kontextu

Reverzné vyhľadávanie snímok z videa dokázalo, že úryvok je súčasťou prejavu, ktorý Trump predniesol na summite FII PRIORITY. Toto investičné podujatie podporované Saudskou Arábiou sa v Miami konalo 27. marca 2026. V rovnaký deň bol celý Trumpov prejav zverejnený aj na účte Bieleho domu na YouTube. 

Približne v čase 20:20 svojho prejavu Trump začína hovoriť o americkej vojenskej operácii vo Venezuele, ktorá bola uskutočnená v skorých ranných hodinách 3. januára 2026 a americké jednotky počas nej uprostred intenzívneho bombardovania zajali prezidenta krajiny Nicolása Madura a jeho manželku Ciliu Flores. 

AFP prepísala Trumpove slová od tohto momentu až do času 21:20 takto:

„Keď sme prišli do Venezuely – a viete, to je naozaj veľmi silná vojenská krajina. Majú vojakov, ak ste tam niekedy boli. Ja som tam bol. Majú veľa vojakov, čo sa prechádzajú všade naokolo. Každý je vojak. Veľmi vojenský typ krajiny. A ten generál, bol tam generál, profesionálny generál, naozaj dobrý. A povedal: ‚Na neho sme boli úplne pripravení.‘“

V tomto momente začína úsek, ktorý bol zdieľaný na sociálnych médiách a Trump v ňom hovorí: 

„‚Vedeli sme, že je problém, keď sme si všimli, že o jednej hodine ráno každých 32 sekúnd z paluby lietadlovej lode odlieta iné lietadlo, veľmi rýchle lietadlo. Je to vlastne najväčšia lietadlová loď na svete. A každých 32 sekúnd – bum, bum, bum. A bolo jedna hodina ráno.‘ Tak sme si povedali: ‚Dobre, myslím, že sme vo veľkých problémoch.‘ Ale oni boli na nás pripravení, Johnny. A my sme boli pripravení. Povedal, že sme boli pripravení. ‚A potom na nás zaútočili a prišli zo 17 rôznych uhlov. Boli tu, boli tam, oni... utekali sme o život.‘ Bolo po všetkom a ehm, bolo po všetkom.“

Niektoré slovenské príspevky uvádzajú, že lietadlová loď, na ktorú mal Irán údajne zaútočiť, je USS Gerald R. Ford, a teda najväčšia lietadlová loď na svete. 

USS Gerald R. Ford bol 3. januára 2026 spolu s ďalšími vojnovými loďami súčasťou veľkého zásahu amerického námorníctva a letectva v Karibiku. Do oblasti bola loď vyslaná ešte 24. októbra 2025 a teda mesiace pred operáciou ako súčasť širšej americkej vojenskej eskalácie. Na miesto určenia dorazila 16. novembra 2025. 

Táto lietadlová loď sa zúčastnila aj operácií na Blízkom východe po koordinovaných americko-izraelských vojenských úderoch proti Iránu, ktoré sa začali 28. februára 2026. Plavidlo vo februári doplnilo zásoby potravín, paliva a munície v gréckom zálive Souda a 23. marca 2026 sa vrátilo na túto námornú základňu na Kréte. Do chorvátskeho Splitu, ktoré bolo podľa amerického veľvyslanectva „plánovanou prístavnou návštevou a údržbovou zastávkou“ dorazilo 28. marca 2026.

Vojna na Blízkom východe vyvoláva šírenie veľkého množstva dezinformácií. Od začiatku izraelsko-americkej ofenzívy proti Iránu AFP v článkoch overila viacero fotografií a videí.