Video preživšieho holokaustu, ktorý vyjadruje vďaku ruským vojakom, je vytrhnuté z kontextu

„V poľskom hlavnom meste 19. apríla 2023 na oficiálnej slávnosti pri príležitosti 80. výročia povstania vo Varšavskom gette povedal starý Žid nepohodlnú pravdu,“ píše sa v príspevku na Facebooku, ktorý od 27. apríla zaznamenal 236 000 zobrazení a 3 500 zdieľaní. Obsahuje 47-sekundové video s prejavom Mariana Turského, preživšieho holokaustu, na tejto udalosti.

V poľštine ho najskôr počujeme hovoriť o utrpení a ponížení transportovaných: „Zažili to na vlastnej koži od Nemcov a Ukrajincov a Litovčanov, ktorí s nimi spolupracovali“. Neskôr vyjadruje vďaku „sovietskej armáde, ktorá bola z väčšej časti zložená z Rusov“, za oslobodenie z koncentračného tábora. „Moja vďačnosť voči nim, voči tým, ktorí ma oslobodili z nemeckých táborov, bude žiť tak dlho, ako budem žiť ja.“

„Elity mlčali, oči mierili k zem!!!“ píše sa v inom príspevku na Facebooku zo začiatku mája, ktorý naznačuje, že Turski povedal publiku niečo, čo nechcelo počuť.

Image

Screenshoty príspevkov na Telegram a Facebook z 7. apríla 2025

Tá istá upravená verzia klipu s logom profilu „Wielki patriot“ sa objavila v poľskom príspevku na TikToku už v apríli 2023 s citátom: „Marian Turski o ukrajinských katoch a oslobodení Rusmi“. V rovnakom čase bol klip publikovaný aj na ruských sociálnych médiách.

Používatelia sociálnych médií zdôrazňujú, že Turski pochválil sovietsku armádu za svoje oslobodenie: „Tu máte výpoveď priameho preživšieho. Kto ho oslobodil a od koho???? Počujete? Vy vojnoštváči??? Kto tam robil najväčšie špinavosti. Ukrajinci a Litovci. Tí, ktorí dnes oživujú v Európe fašizmus vy hyeny odporné. Duda počúvaj,“ napísal jeden diskutujúci.

„Každému Židovi, ktorý tvrdí niečo iné, alebo podporuje Banderovcov (Stepan Bandera bol kontroverzný ukrajinský nacionalista z obdobia druhej svetovej vojny pozn.red.), či na Ukrajine, alebo v EU, by som umožnil absolvovať pol ročný pobyt v Birkenau, s komplet procedúrami,“ čítame v inom komentári.

Image

Komentáre pod príslušnými príspevkami. Screenshoty zhotovené agentúrou AFP 7. mája 2025

V skutočnosti krátky klip postráda kontext. Spája dve odlišné časti Turského 13-minútového prejavu, v ktorom vzdal hold obyvateľom varšavského geta za ich „hrdinstvo, odhodlanie, utrpenie a mučeníctvo“, venoval sa otázke antisemitizmu a načrtol paralely medzi konaním nacistov a súčasnou ruskou agresiou na Ukrajine.

Na Slovensku sa tento klip šíril po tom, ako slovenský premiér Robert Fico 15. apríla potvrdil svoj zámer navštíviť Moskvu pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny. Jeho cestu kritizovala slovenská opozícia, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.

V sprievode ďalších členov strany SMER-SD bol jediným vrcholným predstaviteľom EÚ a NATO, ktorý sa zúčastňuje na podujatiach, v rámci ktorých sa konala aj prehliadka ruských vojakov zapojených do vojny s Ukrajinou. Osobne ho privítal aj ruský prezident Vladimir Putin.

Zdôrazňovanie potreby prejavov vďaky ruským vojakom sovietskej armády za ich úlohu pri oslobodení Slovenska na konci druhej svetovej vojny je obľúbenou témou vládnych politikov a dezinformačných kanálov od nástupu štvrtej vlády Roberta Fica.

Úryvky z prejavu sú účelovo zostrihané

Pomocou reverzného vyhľadávania videa sme potvrdili, že prejav bol prednesený počas osláv 80. výročia povstania varšavského geta 19. apríla 2023. Krátko po konaní spomienkovej akcie bol zverejnený aj jej úplný záznam poľským spravodajským portálom Onet, ako aj na kanáli YouTube poľského prezidenta Andrzeja Dudu, ktorý ako zdroj záberov uviedol poľskú verejnoprávnu televíziu TVP (archív tu a tu).

Ako sme mohli overiť sledovaním celého Turského prejavu, virálny klip je upravený – ukazuje dve rôzne sekvencie a vynecháva moment, keď tento preživší holokaustu porovnáva zločiny nacistov so súčasnými činmi ruskej armády na Ukrajine.

Klip začína záberom na poľského prezidenta Andrzeja Dudu uprostred Turského vety o osude inej preživšej holokaustu, Krystyny Budnickej (rod. Hena Kuczerová). 

Sekvencia použitá v druhej polovici krátkeho klipu bola v skutočnosti vyslovená o tri a pol minúty neskôr a obsahuje slová: „Bol som poslaný do Auschwitzu a prežil som dva pochody smrti. Tam ma oslobodila sovietska armáda, ktorá bola z väčšej časti zložená z Rusov. Moja vďačnosť voči nim, voči tým, ktorí ma oslobodili z nemeckých táborov, bude žiť tak dlho, ako budem žiť ja.“

V tomto momente sa klip končí. Stane sa to doslova sekundu predtým, ako Turski nachádza paralelu medzi zločinmi nacistov a súčasnými činmi ruskej armády na Ukrajine.

„Ale... Môžem zostať ľahostajný, môžem mlčať, keď dnes ruská armáda útočí na suseda a dobýva jeho územie?“ pýta sa Turski zhromaždených vo Varšave.

„Môžem mlčať, keď ruské rakety ničia ukrajinskú infraštruktúru – domy, nemocnice, kultúrne pamiatky? A to všetko spôsobuje prudký nárast úmrtnosti a predčasnú smrť stoviek tisíc civilistov! Môžem mlčať, keď vidím osud Buče, keď viem, ako Nemci zničili Michniów v Poľsku, Khatyn v Bielorusku, Lidice v Českej republike alebo Oradour vo Francúzsku?“ pokračoval Turski.

Na rozdiel od toho, čo naznačujú príspevky, boli jeho slová verejnosťou odmenené potleskom.

Okrem videozáznamov je možné Turského presné slová overiť aj vďaka kompletnému prepisu prejavu v poľštine a jeho anglickému prekladu na webovej stránke Múzea histórie poľských Židov.

Marian Turski bol v Poľsku významnou osobnosťou

Turski počas svojho života varoval pred skresľovaním histórie. Napríklad vo svojom prejave pri príležitosti 75. výročia oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz 27. januára 2020 povedal: „Auschwitz nespadol z neba. Nebuďte ľahostajní, keď vidíte lži o histórii. Nebuďte ľahostajní, keď vidíte, ako sa minulosť skresľuje, aby vyhovovala súčasnej politike. Nebuďte ľahostajní, keď je diskriminovaná akákoľvek menšina.“

Marian Turski, narodený ako Moshe Turbowicz v roku 1926, zomrel 18. februára 2025 vo veku 98 rokov. Po vypuknutí druhej svetovej vojny bol spolu s rodinou v roku 1942 poslaný do geta v Lodži. Jeho príbuzní boli následne deportovaní do Auschwitzu. Turski sa deportácii vyhýbal až do augusta 1944, keď sa ocitol v jednom z posledných transportov do rovnakého koncentračného tábora.

V januári 1945 prežil takzvaný „pochod smrti“ do koncentračného tábora Buchenwald a v apríli, keď sa blížili americké vojská, prežil aj pochod do Terezína, kde zostal až do oslobodenia sovietskou armádou.

Po vojne sa usadil vo Varšave. Od roku 1945 bol aktívny v mládežníckej organizácii Poľskej robotníckej strany a neskôr pracoval v tlačovom oddelení Poľskej zjednotenej robotníckej strany. V roku 1957 sa stal novinárom a od roku 1958 bol vedúcim historického oddelenia stredo-ľavého týždenníka Polityka. Podľa vlastných slov sa rozlúčil s líniou komunistickej strany po antisemitských čistkách a účasti Poľska na invázii do Československa v roku 1968.