Skúšky jadrových zbraní nespôsobujú globálne otepľovanie, to je spôsobené ľudskými emisiami skleníkových plynov

„Od roku 1945 bolo v atmosfére vykonaných viac ako 1 000 termonukleárnych testov. Samozrejme žiadny z nich nespôsobil globálne otepľovanie, ale vaše kachle na drevo, to je úplne niečo iné!“ čítame v príspevku na Facebooku, ktorý od 1. októbra 2024 videlo vyše 200 používateľov. Rovnaké tvrdenie v pozmenenej grafickej úprave zdieľali v slovenčine aj ďalší používatelia (napr. tu).

Rovnaký obsah se šíril aj v ďalších jazykoch vrátane češtiny, nemčiny, maďarčiny, poľštiny, chorvátčiny a bulharčiny.

Príspevky sa pokúšajú relativizovať klimatické zmeny spôsobené človekom porovnávaním jednotlivých emisií energie, napríklad z kachlí, so silou jadrových bômb, ktoré vybuchli v 20. storočí.

Mnohí odborníci, ktorých oslovila agentúra AFP, sa však zhodujú, že ide o veľmi zavádzajúci argument. Klimatické zmeny sú totiž spôsobené emisiami skleníkových plynov ako CO2, a nie priamym uvoľňovaním energie zo spaľovania.

Prebytočná energia uväznená v skleníkových plynoch je porovnateľná s niekoľkými jadrovými výbuchmi za sekundu. Navyše platí, že jadrové výbuchy skleníkové plyny neuvoľňujú.

Okrem toho treba pripomenúť, že najvýraznejší nárast globálnych teplôt nastal po celosvetovom zákaze jadrových skúšok v roku 1996. Porovnávanie týchto dvoch javov preto vytvára falošnú analógiu.

Image

Snímka falošného facebookového príspevku z 11. novembra 2024

Jadrové skúšky v 20. storočí

Počas prvých desaťročí studenej vojny uskutočňovali jadrové mocnosti na oboch stranách železnej opony testy jadrových zbraní.

Podľa OSN sa od prvého jadrového testu v roku 1945 až do podpísania Zmluvy o úplnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) v roku 1996 na celom svete uskutočnilo vyše 2 000 jadrových skúšok (archív tu a tu). CTBT zakazuje všetky jadrové testy, či už na vojenské alebo mierové účely. Od podpisu zmluvy sa na svete uskutočnilo 10 jadrových testov. Šesť z nich vykonala Severná Kórea, ktorá nie je signatárom CTBT.

Image

Fotografia výbuchu prvej americkej vodíkovej bomby z 1. novembra 1952 na atole Enewetok na Marshallových ostrovoch (AFP / -)

Podľa webovej stránky OSN sa približne štvrtina všetkých testov v histórii uskutočnila v atmosfére, 75 percent pod zemou a niekoľko testov sa uskutočnilo pod vodou.

Atmosférické a podvodné testy boli zakázané najskôr, a to už Zmluvou o čiastočnom zákaze jadrových testov z roku 1963 (archív), najmä z dôvodu obáv z rádioaktívnych častíc, ktoré by sa dostali do atmosféry a spadli späť na zem počas tzv. rádioaktívneho spádu.

Globálne otepľovanie spôsobujú skleníkové plyny, nie energia uvoľnená pri výbuchu

Spaľovanie palív, na čele s tými fosílnymi, nespôsobuje klimatické zmeny priamo uvoľňovaním energie, ale prostredníctvom vzniku skleníkových plynov (archív).

Správa IPCC z roku 2021 (archív) podrobne opisuje, ako rôzne plyny prispievajú k tomu, že sa do zemskej atmosféry dostáva zo Slnka viac tepla, ako z nej odchádza. Vedci v správe hovoria o „takmer lineárnom vzťahu“ medzi mierou emisií CO2 a súčasným trendom v globálnom otepľovaní.

„Globálne otepľovanie spôsobujú emisie skleníkových plynov ako CO2, ktoré zachytávajú tepelné žiarenie odrazené od zemského povrchu a zabraňujú mu opustiť atmosféru. Nemá to nič spoločné s energiou, ktorú vypúšťajú kachle na drevo, ale so skleníkovými plynmi, ktoré sa uvoľňujú pri spaľovaní,“ vysvetľuje pre AFP Dr. Malte Göttsche, profesor prírodných vied na Katedre fyziky Technickej univerzity v Darmstadte.

Jadrové výbuchy neuvoľňovali skleníkové plyny

Vedecký konsenzus znie, že hoci majú jadrové výbuchy škodlivé účinky na životné prostredie, nespôsobujú globálne otepľovanie.

„Početné testy jadrových zbraní skutočne spôsobili obrovské škody na životnom prostredí. Niektoré miesta, ako napríklad Marshallove ostrovy, sú stále neobývateľné v dôsledku rádioaktívneho zamorenia životného prostredia [...] V dôsledku testov však nevznikli žiadne emisie skleníkových plynov, ktoré by mali vplyv na klímu,“ uviedol Göttsche v e-maile pre agentúru AFP zo 14. októbra 2024. 

Naopak, ak by sa podľa vedca v hypotetickom scenári „budúcej vojny použilo niekoľko stoviek jadrových zbraní, ktoré by vybuchli v blízkosti zemského povrchu, došlo by k rozsiahlym požiarom. V dôsledku vzniknutých sadzí by sa na zemský povrch dostalo menej slnečného svetla“. Podľa odborníka by to malo v skutočnosti za následok ochladenie s možnými katastrofickými následkami.

Profesor Gerald Kirchner, vedúci Centra Carla Friedricha von Weizsäckera pre výskum vedy a mieru, poukazuje na to, že aj časová os udalostí dokazuje, že klimatické zmeny spôsobujú skleníkové plyny, nie jadrové testy. 

Image

Zmeny teploty od roku 1850 a simulácie zahŕňajúce a vylučujúce vplyv človeka a koncentrácie CO2 v atmosfére za posledných 400 000 rokov (AFP / Eléonore HUGHES, Jean-Michel CORNU, Simon MALFATTO, Jonathan WALTER)

„V rokoch 1958 a 1961 prebehla séria testov a v roku 1963 došlo k dohode medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom o zákaze testovania jadrových zbraní.“

Testami preto podľa vedca nemožno vysvetliť masívne otepľovanie zaznamenané od začiatku tohto milénia. „Muselo nám to byť zrejmé už v 70. rokoch 20. storočia. Je úplne jasné, že tieto dve veci spolu nesúvisia,“ doplnil Kirchner 15. októbra 2024 pre agentúru AFP.

Jadrový fyzik Tonči Tadić, vedúci výskumný pracovník chorvátskeho inštitútu Ruđer Bošković, tiež potvrdil, že jadrové výbuchy nemohli spôsobiť globálne otepľovanie.

S nemeckými odborníkmi súhlasí aj v tom, že rozsiahla jadrová vojna by mala na globálnu klímu opačný účinok.

„Účinok by bol podobný tomu, ako keď sa pri výbuchu sopky uvoľňuje prach do stratosféry. Totálna jadrová vojna by tak spôsobila ,jadrovú zimu',“ povedal 15. októbra 2024 pre agentúru AFP.

Energia klimatických zmien je neporovnateľne silnejšia ako atómové bomby

Aj výskumníčka v oblasti klímy a podpredsedníčka IPCC Diana Ürge-Vorsatzová tvrdí, že zmena klímy je spôsobená emisiami skleníkových plynov a nie uvoľnenou energiou samotnou.

„Klímu neohrieva samotné spaľovanie, ale plyny uvoľnené počas neho, ako napríklad oxid uhličitý, ktoré zachytávajú slnečnú energiu,“ povedala odborníčka 15. októbra 2024 telefonicky agentúre AFP.

Upozornila tiež, že prebytok energie zachytenej v atmosfére prostredníctvom skleníkových plynov plynúcich z ľudskej činnosti je „stotisíckrát väčší ako množstvo uvoľnené počas jadrových skúšok“ v 20. storočí.

Ürge-Vorsatzová poukázala aj na údaje, ktoré ukazujú, že v dôsledku nárastu skleníkových plynov zachytáva zemská atmosféra každú sekundu energiu (t. j. teplo) porovnateľnú s výkonom zodpovedajúcim niekoľkým jadrovým bombám zhodených na Hirošimu. 

Univerzita v Novom Južnom Walese vo svojej publikácii (archív) odhaduje, že „účinok emisií skleníkových plynov z ľudských aktivít v päťdesiatročnom období pred rokom 2020 je približne 25 miliárd krát väčší ako energia uvoľnená atómovou bombou zhodenou na Hirošimu“.

John Cook, vedúci výskumný pracovník melbournského Centra pre behaviorálne zmeny, na svojej webovej stránke venovanej informovanosti o klíme (archív) prevádzkuje interaktívne počítadlo, ktoré ukazuje teplo, ktoré sa v našej klíme nahromadilo od roku 1998, v ekvivalentoch hirošimskej jadrovej bomby. V súčasnosti je na počítadle ekvivalent viac ako 3,4 miliardy jadrových bômb.

Na rozdiel v rozsahu poukazuje aj jadrový fyzik Tonči Tadić, ktorý glosuje, že snaha ohriať Zem jadrovými bombami by bolo podobné ako „snažiť sa vykurovať byt petardami“.

Spaľovanie dreva je zdravotný, nie klimatický problém

Zavádzajúce príspevky na Facebooku sa snažia spájať vykurovanie kachľami na drevo so zmenou klímy. Aj táto spojitosť je pritom nepresná.

Z energetického hľadiska patrí drevo do kategórie tzv. bioenergie (archív) spolu so zdrojmi ako kvapalné biopalivá alebo organické zložky tuhého komunálneho odpadu. Mnohé z nich sa dajú použiť na výrobu energie (tepla a elektriny) a považujú sa za obnoviteľné.

Diana Ürge-Vorsatzová pre AFP vysvetľuje, že biomasa (vrátane palivového dreva) v podstate nezanecháva žiadnu uhlíkovú stopu, pretože pri jej spálení sa uvoľní rovnaké množstvo oxidu uhličitého, aké rastlina absorbovala počas svojho života. Súvisiace emisie pochádzajú výlučne z vedľajších procesov, akými je napríklad doprava.

To však vôbec neznamená, že spaľovanie biomasy je celkom neškodné. „Vo všeobecnosti možno biomasu považovať za uhlíkovo neutrálnu. Jej spaľovanie je však mimoriadne škodlivé, a to nie z hľadiska zmeny klímy, ale z hľadiska znečistenia ovzdušia. Bohužiaľ, znečistenie ovzdušia je v súčasnosti v Európe veľmi vážnym problémom a v strednej Európe je situácia ešte horšia,“ hovorí vedkyňa.

Podľa Ürge-Vorsatzovej je jednou z príčin znečistenia ovzdušia práve spaľovanie biomasy, ktoré ústi do vzniku smogu. Aerosólové častice (napr. sadze) uvoľnené do atmosféry pri spaľovaní síce odrážajú časť slnečného žiarenia, vďaka čomu sa v nej zachytí menej energie, no tento účinok je pri pohľade na celkovú zmenu klímy zanedbateľný.

Podľa Európskej environmentálnej agentúry „predstavuje znečistenie ovzdušia pre Európanov veľký zdravotný problém“, pričom „vystavenie sa zvýšeným úrovniam jemných prachových častíc nad hranicou odporúčanou Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) malo v roku 2021 za následok 238 000 predčasných úmrtí v európskej dvadsaťsedmičke“ (archív).

Hoci tieto častice pochádzajú z mnohých zdrojov, vrátane spaľovacích motorov, podľa správy WHO z roku 2015 „je vykurovanie obytných budov drevom a uhlím významným zdrojom znečistenia vonkajšieho ovzdušia“.

Všetky naše články o zmene klímy nájdete tu.