Opičie kiahne nesúvisia so šimpanzím adenovírusom vo vakcine proti ochoreniu Covid-19
- Tento článok je viac ako rok starý.
- Uverejnené 14. júna 2022 o 13:42
- Článok prečítate za 6 min
- Autor: Petros KONSTANTINIDIS, AFP Grécko
- Článok preložil/-a Soňa BRAUNOVÁ
Copyright © AFP 2017-2024. Pre akékoľvek komerčné použitie tohto obsahu je nutné predplatenie našich služieb. Viac informácií zistíte tu.
"Vo svetle opičích kiahní si ľudia spomenuli, že vakcína AstraZeneca proti koronavírusu obsahuje okrem iného aj šimpanzí adenovírus," píše sa v príspevku na Facebooku, ktorý je doplnený fotografiou príbalového letáku vakcíny Vaxzevria od tejto spoločnosti, kde sú červenou farbou zakrúžkované slová "šimpanzí adenovírus" (v angličtine). Od 24. mája, kedy bol príspevok na Facebooku zverejnený, ho zdieľalo takmer sto používateľov.
"Opičie kiahne. Kladiete si otázku odkiaľ sa asi vzali????? Tak skúste si preštudovať príbalovy leták vakciny Covid-19 od Astra Zenecy. Prišli ste na to?????" pýta sa ďalší užívateľ v príspevku a rovnako zdieľa fotografiu príbalového letáku vakcíny.
Podobné príspevky sa objavili v nemčine, francúzštine, španielčine a ďalších jazykoch.
Na internete začali byť takéto tvrdenia zdieľané po tom, ako Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v máji 2022 informovala o výskyte opičích kiahní v neendemických krajinách. Od začiatku mája, kedy Veľká Británia prvýkrát ohlásila potvrdený prípad opičích kiahní, WHO zaznamenala viac ako 1 000 prípadov v takmer 20 krajinách, ktoré zvyčajne týmto vírusom nebývajú postihnuté, čo podnietilo obavy zo vzniku novej veľkej zdravotnej krízy.
Úrad verejného zdravotníctva SR na svojej webovej stránke v tlačovej správe z dňa 20. mája 2022, s aktualizáciou 6. júna 2022 informoval nasledovne: "K dnešnému dňu sme na Slovensku nezaznamenali potvrdený prípad opičích kiahní. Prípady ochorenia na Slovensku neevidujeme ani v minulosti.”
Medzi príznaky opičích kiahní podľa WHO patria horúčka a kožné vyrážky, ktoré zvyčajne po niekoľkých týždňoch samy vymiznú. Vírus sa šíri blízkym kontaktom s infikovanou osobou alebo zvieraťom, prípadne kontaminovaným materiálom. Podľa WHO neexistuje na opičie kiahne špecifický liek, ale bolo preukázané, že očkovanie proti pravým kiahňam (variole) je približne 85 % účinné aj pri prevencii tohto ochorenia.
Existuje súvislosť opičích kiahní so šimpanzím adenovírusom?
V reakcii na tvrdenia na sociálnych sieťach o súvislosti medzi šimpanzím adenovírusom vo vakcíne Vaxzevria a opičími kiahňami Yannick Simonin, virológ špecializujúci sa na nové vírusy na francúzskej univerzite v Montpellier, 25. mája pre agentúru AFP uviedol, že niečo také "nie je možné".
Simonin poukázal na obrovský rozdiel medzi sekvenciami vírusových genómov týchto dvoch vírusov: "Rozdiely medzi týmito dvoma vírusmi sú asi také, aké medzi mravcom a nosorožcom."
Šimpanzí adenovírus vo vakcíne Vaxzevria sa nemôže replikovať
Ako sa môžeme dočítať v príbalovom letáku vakcíny Vaxzevria uverejnenom na stránkach Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv či na stránkach Európskej liekovej agentúry (EMA) v angličtine, vakcína obsahuje "šimpanzí adenovírus kódujúci 'spike' glykoproteín ChAdOx1-S vírusu SARS-CoV-2".
Ide o "neškodný, oslabený" adenovírus, ktorý zvyčajne spôsobuje bežné prechladnutie u šimpanzov, ale bol geneticky zmenený tak, aby sa nemohol replikovať u ľudí, vysvetľuje článok z Oxfordskej univerzity. Oxfordská univerzita vyvýjala vakcínu Vaxzevria spolu s firmou AstraZeneca.
Vektor ChAdOx1 "bol geneticky pozmenený tak, aby sa nemohol ďalej vyvíjať u ľudí," uvádza sa ďalej v článku. "Vďaka tomu je tiež bezpečnejšie podávať ho aj deťom, starším ľuďom a všetkým, ktorí už majú nejaké pridružené ochorenie, napríklad cukrovku. Šimpanzie adenovírusové vektory sú veľmi dobre preskúmaným typom vakcín, ktorý bol bezpečne ktorý bol bezpečne podaný tisícom subjektov."
Modifikovaný adenovírus nesie genetický kód spike proteínov vírusu SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie Covid-19. Imunitný systém ľudského tela sa ich následne naučí rozpoznávať a pripraví tak imunitnú odpoveď pre prípad skutočného ochorenia.
Teresa Lambe, profesorka vakcinológie a imunológie na Oxfordskej univerzite a vedúca členka oxfordského tímu, ktorý vyvíjal vakcíny proti ochoreniu Covid-19, 26. mája pre agentúru AFP uviedla, že "šimpanzí adenovírus AZD1222 použitý vo vakcíne bol geneticky zmenený tak, aby sa nemohol vyvíjať u ľudí".
V niektorých príspevkoch sa tiež nepravdivo uvádza, že Vaxzevria obsahuje geneticky modifikované bunky z obličky ľudského embrya (HEK). Tkanivové bunky z ľudských plodov boli skutočne použité pri výrobe vakcíny Vaxzevria, ale samotná vakcína ich neobsahuje. Túto tému, ktorá je vo všobecnosti populárna medzi odporcami očkovania, sme pokrývali ešte v decembri 2020.
Keďže adenovírus používaný vo vakcíne je upravený tak, aby sa ďalej nemohol sám rozmnožovať, vedci potrebujú spôsob, ako ho v laboratóriu vyrobiť vo veľkom množstve potrebnom pre státisíce vakcín. Na tento proces sú využívané bunkové kultúry z ľudských plodov, slúžiace na namnoženie aktívnej prísady ako hostiteľ.
Ako sa uvádza v charakteristike vakcíny Vaxzevria (strany 2 a 35), ktorú zverejnila EMA, šimpanzí adenovírus bol "vyrobený v geneticky modifikovanej ľudskej embryonálnej obličke (HEK) a s použitím technológie rekombinantnej DNA".
Projekt Vaccine Knowledge Project Oxfordskej univerzity vysvetľuje, že bunky HEK 293 "sú založené na bunkách odobratých z obličky legálne potrateného plodu v roku 1973".
V iných vakcínach proti Covidu-19, napríklad v tých, ktoré vyrábajú spoločnosti Janssen a Jonhson&Johnson alebo Sputnik V, boli tiež použité adenovírusy na vyvolanie imunitnej odpovede na vírus SARS-CoV-2. Nepoužívali však šimpanzie adenovírusy, ale ľudské.
Rôzne skupiny vírusov a odlišná štruktúra
Tak, ako sa šimpanzy ako ľudoopy líšia od iných druhov opíc, rovnako sa odlišujú aj opičie kiahne a adenovírusy.
Európske centrum pre kontrolu chorôb vysvetľuje, že opičie kiahne sú zoonotický vírus, teda vírus prenášaný zo zvierat na ľudí. Patrí do rodu Orthopoxvirus z čeľade Poxviridae, do ktorej patria aj vírusy ako pravé kiahne.
Adenovírusy patria do genetickej rodiny Adenoviridae.
"Nie je dôvod tvrdiť, že nárast opičích kiahní súvisí s vakcínami," povedal 25. mája agentúre AFP David Heymann, profesor epidemiológie infekčných chorôb na London School of Hygiene and Tropical Medicine (LSHTM).
"Opičie kiahne sú DNA vírus, ktorý pochádza z čeľade ortopox," hovorí Heymann, ktorý skúmal výskyt ľudských opičích kiahní v strednej a západnej Afrike. Je to tiež "veľmi stabilný vírus, ktorý nemutuje - ak áno, tak len veľmi mierne," dodáva.
Na otázku, či je pravdepodobné, že by šimpanzí adenovírus použitý vo vakcíne Vaxzevria zmutoval na vírus opičích kiahní, sa Teresa Lambe vyjadrila rovnako jednoznačne: "Sú to dva úplne odlišné typy vírusov, takže nie je možné, aby sa adenovírus zmenil na opičie kiahne."
"Adenovírusy majú inú veľkosť a štruktúru (ako poxvírusy, ktoré spôsobujú kiahne, pozn. red.) a ovplyvňujú rozdielne bunky a hostiteľov," dodáva Yannick Simonin.
Opičí pôvod je nejasný
Napriek názvu ochorenia sa nepredpokladá, že opičie kiahne pochádzajú z opíc. Názov vnikol v roku 1958 po tom, ako sa vírus prvýkrát objavil v kolóniách opíc, ktoré boli chované na výskum. Medzi nimi vznikli až dve ohniská ochorenia podobného kiahňam, vysvetľuje americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb.
Prirodzený zdroj (alebo tzv. prirodzený rezervoár, pozn. red.) opičích kiahní však zostáva neznámy. "Opice sa podobne ako ľudia považujú za hostiteľov ochorenia (...)Niektoré dôkazy naznačujú, že prirodzeným rezervoárom vírusu by mohli byť pôvodné africké hlodavce, ako sú gambijské obrovské potkany (Cricetomys gambianus) a veverice," uvádza Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb.
Dezinformácie
Výskyt viacerých prípadov opičích kiahní po celom svete stihol na internete vyvolať záplavu dezinformácií, z ktorých väčšina vychádza z konšpiračných teórií šírených už od začiatku pandémie ochorenia Covid-19.
Reagoval na ne aj Francúzsky národný lekársky výskumný ústav INSERM, ktorý na svojej webovej stránke odmieta "fámy a nepravdivé informácie" o možnej súvislosti medzi opičími kiahňami a vakcínami proti covidu.
Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?
Kontaktujte nás