Dva roky staré video šírené na podporu kremeľských naratívov o Ukrajine ako „nacistickom štáte“

Stovky používateľov Facebooku zdieľali v apríli 2022 zavádzajúci príspevok obsahujúci video s hákovým krížom v nákupnom centre na Ukrajine. Podľa príspevkov to malo ukazovať, "aká vláda vládne na Ukrajine". Zábery tak zapadajú do naratívu Kremľa, podľa ktorého má prebiehajúca vojna slúžiť na "denacifikáciu" Ukrajiny. Video je však vytrhnuté z kontextu. V skutočnosti ide o staré zábery ešte z roku 2019 a podľa stanoviska obchodného centra, kde bolo video natočené, bolo výsledkom kyberútoku. Na Ukrajine síce existuje krajná pravica, ale nemá podiel na vládnutí a jej vplyv Rusko značne zveličuje, uviedli experti pre AFP.

"Ukrajina, obchodny dom, zabery z aprila 2021, na schodoch je vyobrazeny HAKOVY KRIZ, tak aka vlada tam vladla doteraz, hm," píše sa v príspevku súkromného FB profilu z 19. apríla 2022.

Image
Snímka zavádzajúceho FB príspevku vyhotovená 4. mája 2022

"Heger Čaputová Naď a spol tak podľa tohoto nie sú tam fašisti že," napísal ironicky jeden z komentujúcich pod videom.

V príspevku je zazdieľaný príspevok iného súkromného profilu, ktorý dané video zdieľal ešte v apríli 2021, pričom ho odvtedy zdieĺalo viac ako 800 používateľov Facebooku.

Rovnaké video sa s obdobnými tvrdeniami zdieľalo v marci 2022 aj v poľštine či angličtine.

Video z nákupného centra zapadá do rétoriky Kremľa, podľa ktorej Ukrajine vládnu neonacisti. Ide o naratív, ktorým Vladimir Putin ospravedlňuje ruskú inváziu.

Proruská propaganda dlhodobo vykresľuje súčasný ukrajinský režim ako "nacistický", napriek tomu, že sám Zelenskyj má židovský pôvod (tu, tu) a že krajne pravicové politické strany sa nepodieľajú na moci, čo pre AFP potvrdili aj nezávislí odborníci.

Obchodné centrum uviedlo, že došlo k "hackerskému útoku"

Aby sme zistili pôvod videa s hákovým krížom, vykonali sme reverzné vyhľadávanie podľa obrázkov z videa pomocou Googlu a zistili sme, že podobný obrázok sa objavil v gréckom článku z 19. februára 2019 s titulkom: "Nacistická vlajka v nákupnom centre". Našli sme aj niekoľko článkov s tvrdením, že obrázok pochádza z nákupného centra s menom "Gorodok" v Kyjeve.

Pri skontrolovaní fotografií nákupného centra prostredníctvom služby Google Maps sme mohli potvrdiť, že ide o to totožné nákupné centrum a schodisko, aké možno vidieť vo videu. Potvrdzuje to rozmiestnenie svietidiel (zakrúžkované modrou farbou) a dekorácií na strope (zelenou), logo obchodu v strede (žltou) či informačná tabuľa (oranžovou).

Image
Porovnanie fotografie z Google Maps so záberom z FB videa. Dôležité prvky sme označili farebne. Vyhotovené 23. marca 2022

Video zachytáva skutočný incident, pri ktorom sa na schodisku nákupného centra zobrazil hákový kríž - podľa obchodného domu sa vraj hackeri nabúrali do počítačového systému centra a zobrazili tento nacistický symbol.

Video zverejnil na Twitteri aj Eduard Dolinsky, riaditeľ Ukrajinského židovského spolku, 18. februára 2019. Schodisko bolo skutočne osvetlené veľkým hákovým krížom. O incidente informoval aj denník "The Times of Israel", ktorý uviedol, že podľa Dolinského zábery zachytil jeden z nakupujúcich 16. februára 2019 "niekoľko hodín predtým, ako Kyjevom pochodovalo niekoľko stoviek nacionalistov s pochodňami".

"Euromaidan Press", nezávislé internetové noviny v anglickom jazyku, ktoré v roku 2014 založili ukrajinskí dobrovoľníci, zistili, že pôvodné video zverejnila na YouTube Kristina Samharadze, obyvateľka Kyjeva, ktorá má na svojom kanáli venujúcom sa psom a deťom jedenásť sledujúcich.

O tomto incidente sme našli sme niekoľko poľských článkov z roku 2019 (1, 2), v ktorých sa uvádza, že nákupné centrum zverejnilo na svojom oficiálnom účte na Facebooku ospravedlnenie a vysvetlilo, čo sa vlastne stalo:

"Vážení návštevníci nákupného centra Gorodok Gallery! Ospravedlňujeme sa za situáciu, ku ktorej došlo cez víkend s LED schodiskom v našom nákupnom centre. Náš počítačový systém bol napadnutý hackermi. Bohužiaľ, nie sme prví, ktorí čelia takejto činnosti útočníkov. Vedenie a zamestnanci nemajú nič spoločné s odkazom zverejneným na LED schodisku a v žiadnom prípade takéto konanie nepodporujú. Po osobách zapojených do tohto útoku teraz aktívne pátrame. Veríme, že situáciu pochopíte, a sme vďační všetkým, ktorí nezostali ľahostajní! Ešte raz sa ospravedlňujeme a upozorňujeme aj ostatné verejné inštitúcie na možnosť podobnej situácie".

Ukrajinský veľvyslanec v Izraeli Hennadij Nadolenko pre denník The Jerusalem Post uviedol, že vláda v Kyjeve považuje "tento poburujúci incident s hackerským útokom v nákupnom centre Gorodok Gallery za súčasť ruskej hybridnej informačnej vojny". Agentúre AFP sa toto tvrdenie do vydania článku nepodarilo overiť.

Proruská propaganda vykresľuje Ukrajinu ako "nacistickú"

Na ospravedlnenie invázie na Ukrajinu proruská propaganda vykresľuje ukrajinskú vládu ako „nacistický“ režim, avšak vplyv krajnej pravice je do značnej miery prehnaný, čo pre AFP potvrdili nezávislí experti.

"Hoci je pravda, že krajne pravicové skupiny sú vo verejnom priestore viditeľné, a to najmä preto, že organizujú demonštrácie, ktoré nie sú zakázané, existencia krajnej pravice v štátnych inštitúciách je z celoštátneho hľadiska veľmi obmedzená," uviedla Alexandra Goujonová pre agentúru AFP, lektorka politológie na Burgundskej univerzite a autorka knihy "Ukraine: From Independence to War" (v slovenčine: "Ukrajina: "Od nezávislosti k vojne").

Slovenský výskumník a etnológ Štefan Ižák z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave v roku 2018 tento fenomén popísal v článku v akademickom časopise Central European Journal of Politics s názvom "Obraz Ukrajiny v prokremeľských médiách na Slovensku". V ňom okrem iného uvádza: "Ukrajinu ruské média prezentujú expresívnym a pejoratívnym jazykom ako agresora vo vojne proti ruskej menšine, ukrajinskí politici a ukrajinská armáda sú banderovci, fašisti, nacisti, prítomný je mýtus veľkej vlasteneckej vojny proti fašizmu z druhej svetovej vojny, Ukrajina je len nástrojom západného imperializmu, Ukrajina nie je schopná existovať ako nezávislý štát."

Od Euromajdanu v roku 2014 na Ukrajine neboli v parlamentných voľbách úspešné radikálne nacionalistické strany s prepojeniami na krajnú pravicu ako Pravý Sektor či Svoboda, keďže neprekročili 5-percentné kvórum (výsledky parlamentných volieb z roku 2014 a 2019).

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu agentúra AFP opakovane vyvracala tvrdenia, ktoré obviňovali ukrajinský režim z prepojenia s neonacistami či neonacistickou symbolikou, napríklad tu, tu, tu či tu.

Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?

Kontaktujte nás