„Vakcíny netreba, pandémia sa končí“: Nepravdy britského vedca počas vrcholiacej druhej vlny pandémie

26. novembra 2020 zverejnila slovenská stránka sknews.sk článok s titulkom „Vakcíny netreba, pandémia sa končí! Oznámil bývalý viceprezident spoločnosti Pfizer!“. 

V článku sú citované či parafrázované tvrdenia Michaela Yeadona, bývalého zamestnanca spoločnosti Pfizer. V prvom odseku článku je uvedený Yeadonov výrok, podľa ktorého „je absolútne nepotrebné očkovať obyvateľstvo na uhasenie tejto pandémie.“ 

Ďalej sa v článku uvádza, že keďže v populácii kolujú aj iné koronavírusy, niektorí ľudia majú mať prirodzenú imunitu aj pred novým koronavírusom spôsobujúcim COVID-19. „Tí ktorí boli v minulosti nakazení jedným alebo viacerými takýmito vírusmi majú v sebe dostatočnú imunitu nie len pred týmito vírusmi, ale aj pred ich príbuznými. A COVID-19 je jedným z príbuzných vírusov,“ píše sa v článku. Spochybnená je aj účinnosť PCR testov, ktoré majú podľa Yeadona vykazovať falošnú pozitivitu, keďže testovaný môže byť nakazený príbuzným koronavírusom. 

Článok na portáli sknews.sk je v skutočnosti preloženou a skrátenou verziou pôvodného článku uverejneného na stránke lifesitenews.com z 23. novembra 2020 (stránka lifesitenews je v slovenskom článku uvedená aj ako zdroj). Článok je plný gramatických a štylistických chýb, čo taktiež nasvedčuje, že ide v skutočnosti o nedokonalý preklad. Aj napriek tomu však odkaz na článok zdieľalo na Facebooku podľa analytického nástroja Crowdtangle viac ako 16,4-tisíc používateľov, napríklad v skupinách Demisia vlády - Za nové Slovensko či Volím Harabina alebo na stránkach Slovenský Zdravotnícky Absurdistan či Slobodné Slovensko. 

O pár dní neskôr, 30. novembra, bol totožný článok zverejnený na dezinformačnom portáli infovojna.sk, odkiaľ ho zdieľalo viac ako 400 používateľov, a na portáli hlavnydennik.sk, odkiaľ ho zdieľalo viac ako 2-tisíc používateľov. Tie isté tvrdenia zdieľala aj FB stránka Biely Jazdec, jej príspevok mal tisíc zdieľaní.

Odkiaľ tvrdenia pochádzajú

Ako je uvedené vyššie, tvrdenia pochádzajú od Michaela Yeadona. Ten o sebe na svojom LinkedIn profile uvádza, že od roku 1995 pracoval ako Chief Scientific Officer oddelenia alergologického a respiračného výskumu spoločnosti Pfizer; od roku 2006 mal pracovať aj ako viceprezident spoločnosti. Touto skutočnosťou dezinformačné stránky dokladajú kredibilitu Yeadonových tvrdení. Yeadon uvádza, že v spoločnosti pracoval do roku 2011.

Spoločnosť Pfizer pre AFP potvrdila, že Yeadon bol jej zamestnancom. Nepotvrdila však, či skutočne pôsobil na uvedených vysokých pozíciách, ani či pre spoločnosť pracoval takú dlhú dobu. Presné okolnosti jeho pôsobenia v spoločnosti Pfizer tak nevieme spoľahlivo overiť. 

Yeadon svoje tvrdenia formuloval najmenej na troch miestach. Na stránke lockdownsceptics.org publikoval už 16. októbra článok, v ktorom okrem iného tvrdí, že „vakcína nie je absolútne potrebná na to, aby sme uhasili pandémiu“. Následne svoje tvrdenia o tom, že „pandémia sa v podstate končí“ opakoval v rádiovom interview 5. novembra 2020 (toto video bolo medzičasom z YouTube vymazané). 19. novembra 2020 bolo zverejnené 30-minútové video, podľa ktorého bol lockdown v Británii chybou. Toto video nazbieralo viac ako 35-tisíc zdieľaní a bolo vložené aj v slovenských článkoch z konca novembra. Aj toto bolo neskôr z YouTube odstránené.

Ako napísala Dervila Keane, zástupkyňa Pfizeru pre Global Media Relations, v emaili z 7. decembra, „nabádame verejnosť k tomu, aby informácie o pandémii COVID-19 preberala od dôveryhodných orgánov verejného zdravia a/alebo od svojich individuálnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti“.

Tvrdenia prezentované Michaelom Yeadonom sú nepravdivé. Vyvrátené už boli v posledných týždňoch fact-checkerskými organizáciami Politifact, AP, Health Feedback, Lead Stories či brazílskou Lupa Agency.

Na tomto mieste uvedieme najdôležitejšie z nich a postupne ich rozoberieme.

Tvrdenie č. 1: Pandémia sa končí - NEPRAVDA

Yeadonove tvrdenia sa vzťahujú ku kontextu Spojeného kráľovstva. Ako sme uviedli, svoje tvrdenia o tom, že „pandémia sa v podstate končí“ formuloval v priebehu mesiacov október a november 2020.

Ani v Spojenom kráľovstve ani inde však pandémia, ktorá už usmrtila viac ako 1,5 milióna ľudí, pochopiteľne neskončila. 

Práve v mesiacoch október a november naopak zaznamenala Británia vôbec najviac nových prípadov COVID-19 od začiatku pandémie s dennými prírastkami presahujúcimi 25-tisíc nových nakazených, čo vidno aj na grafe dát z Johns Hopkins University (JHU):

Krivka prírastkov sa v druhej polovici novembra aj dôsledkom ostrých reštriktívnych opatrení zlomila. Napriek tomu však aj v decembri pribúdajú nové prípady tempom približne 15-tisíc denne.

Nové prípady každodenne pribúdajú nielen v Spojenom kráľovstve, ale aj napríklad v strednej Európe či v Spojených štátoch. Tento graf porovnáva denné prírastky nových prípadov vztiahnuté k počtu obyvateľov (pozn. red.: v dátach JHU nie sú zahrnuté pozitívne výsledky z antigénových testov na Slovensku):

Čo sa týka obetí, Yeadon má pravdu v tom, že v Británii počas druhej vlny neumiera až toľko ľudí ako počas prvej vlny, keď boli anglické nemocnice pod náporom nových pacientov, a to najmä v apríli, keď Británia zaznamenala vôbec najviac úmrtí od začiatku pandémie.

Avšak niektoré európske krajiny, kde prvá vlna priniesla len pomerne nízky počet obetí, zaznamenávajú až teraz počas druhej vlny rastúce počty mŕtvych na milión obyvateľov (Slovinsko, Bulharsko, v novembri aj Česká Republika):

Tvrdenie č. 2: Vakcíny absolútne netreba - NEPRAVDA

Slovenskí aj medzinárodní experti sa zhodujú, že práve očkovanie je kritickým nástrojom na definitívne spomalenie až zastavenie šírenia pandémie nového koronavírusu.

„Súčasná pandémia koronavírusového ochorenia COVID-19 je globálnou krízou s devastačnými zdravotnými, sociálnymi a ekonomickými dôsledkami. U ľudí všetkých vekových skupín vrátane inak zdravých skupín obyvateľstva môže COVID-19 spôsobiť vážnu chorobu so zatiaľ neznámymi dlhodobými následkami alebo až smrť. Bezpečné a účinné vakcíny na COVID-19 sú potrebné na ochranu jednotlivcov pred nákazou - predovšetkým zdravotných pracovníkov a ohrozené skupiny, tj. starších a ľudí s chronickými ochoreniami,“ píše sa na stránke Európskej liekovej agentúry (EMA), ktorej úlohou je schvaľovať a dohliadať na bezpečnosť liekov v členských krajinách Európskej únie.

Celý vývoj vakcíny na COVID-19, okolnosti jej používania a rôzne typy vakcín, ktoré sú v súčasnosti v rámci Európskej únie schvaľované (až 13 kandidátnych vakcín), sú podrobne popísané na webe Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). „Z dôvodu naliehavosti, ktorú pandémia predstavuje, je celosvetovo intenzívna aktivita venovaná oblasti vývoja liečby pacientov trpiacich daným ochorením a oblasti rozvoja bezpečnej a zároveň účinnej vakcíny, ktorá by ochránila ľudský organizmus pred rozvojom infekcie a ochorenia. Za kľúčové riešenie zvládnutia dnešnej situácie sa považuje práve vývoj vakcíny,“ píše sa v úvode stránky.

Infektológ Pavol Jarčuška, ktorý za Slovensko rokuje o dodávkach vakcíny pre slovenský trh, 27. novembra pre Denník N vyzdvihol nielen dôležitosť vakcíny, ale aj jej bezpečnosť: „Aj keď som mladý a nakazím sa, môžem nakaziť svojho rodiča či starého rodiča, ktorý môže zomrieť. To je motivácia na očkovanie. (...) Európska lieková agentúra nemá dôvod pustiť do obehu liek, ktorý by mohol byť potenciálne rizikový. Je pravda, že u žiadneho lieku v čase registrácie nemáme údaje o dlhodobých vedľajších príhodách, mnohé údaje zistíme neskôr, ale to je všeobecné riziko pri každom lieku. Vakcína na covid bola vyvinutá rýchlo, ale nešlo sa od nuly. Vyvíjali sa vakcíny proti MERS, čo je tiež koronavírus.“ V tomto štádiu zatiaľ nie je stopercentne jasné, či budú mať všetky vakcíny za následok aj to, že zaočkovaní nebudú nositeľmi nákazy pre ostatných alebo chránia len samých seba. Aj to je jedným z dôvodov, pre ktorý sú na prvých miestach očkovacieho zoznamu seniori, zdravotníci a pracovníci v odvetviach kritickej infraštruktúry.

Profesor Akiko Iwasaki, špecialista na imunitu na Yale University (USA), vysvetlil taktiež v tomto októbrovom článku AFP, prečo „kolektívna imunita musí byť založená na bezpečnej a efektívnej vakcinácii“.

V samotnom Spojenom kráľovstve získala vakcína proti ochoreniu COVID-19 od spoločnosti Pfizer certifikáciu o bezpečnosti 2. decembra 2020, pričom jej účinnosť by mala byť až 95%. S očkovaním zdravotníkov a seniorov nad 80 rokov sa začalo 8. decembra. Prvým človekom zaočkovaným vakcínou Pfizer (po ukončení klinických skúšok) sa stala 90-ročná Margaret Keenan.

Tvrdenie č. 3: RT-PCR testy vykazujú priveľa falošne pozitívnych, pretože nerozlišujú medzi aktívnym a neaktívnym vírusom - NEPODLOŽENÉ

V slovenských článkoch je uvedené nasledujúce tvrdenie: „(Yeadon) poukázal na to, že sú minimálne štyri bežné chrípkové vírusy vrátane Corona vírusov, ktoré kolujú v populácii UK. ‘Tí ktorí boli v minulosti nakazení jedným alebo viacerými takýmito vírusmi majú v sebe dostatočnú imunitu nie len pred týmito vírusmi, ale aj pred ich príbuznými. A COVID-19 je jedným z príbuzných vírusov.’ Taktiež poukázal že aj také dôkladné testovanie ako PCR ukazuje falošnú pozitivitu na COVID-19 ak je pacient nakazený príbuzným Coronavírusom. Podľa získaných poznatkov odhadujem že viac ako 30% obyvateľstva Británie má prirodzenú imunitu na základe dávnejšie prekonaných ochorení Coronavírusmi.“

Tieto tvrdenia naozaj pochádzajú od Yeadona, napríklad z videa (zhruba od času 11:00), ale aj z jeho článkov na webe lockdownsceptics.org (tu alebo tu).

V uvedenom videu Yeadon hovorí, že PCR test, ktorý skúma, či je na sliznici nosohltana prítomná RNA koronavírusu, nie je schopný rozlíšiť, či má človek v tele „živý“ aktívny vírus alebo pozostatky už „mŕtveho“ neaktívneho vírusu po prekonaní choroby, ktoré môžu byť prítomné ešte niekoľko mesiacov. Následkom toho je podľa Yeadona celkovo vysoké percento falošne pozitívnych výsledkov PCR testov.

Yeadon však k pojmu „falošne pozitívny“ pristupuje nesprávne a taktiež zavádza o tom, že by mala mať väčšina populácie imunitu.

Poprvé, PCR testy sú navrhnuté a používané tak, aby boli schopné detekovať aj veľmi malé množstvo vírusu, identifikovať tak čo najviac prípadov a čo najviac obmedziť šírenie nákazy tým, že identifikovaní nakazení budú dodržiavať karanténu.

Výsledky testu PCR rozlišujú iba „pozitívne“ (vo vzorke je identifikovaný vírus) alebo „negatívne“ výsledky (vo vzorke nie je identifikovaná prítomnosť vírusu). V niektorých prípadoch je množstvo zisteného vírusu skutočne veľmi nízke.

Avšak súčasný výskum nepozná presné závery o tom, ako presne kvantifikovať prah pre množstvo vírusu, ktoré „stačí“ na to, aby bol človek šíriteľom vírusu.

Robert Shmerling, vedúci editor Harvard Health Publishing, v tomto článku vysvetlil, že falošne pozitívny výsledok pri PCR testoch je len veľmi zriedkavý, pričom najčastejšie je tomu tak kvôli kontaminácii vzoriek.

„Miera falošne pozitívnych výsledkov - to znamená, ako často test zistí, že máte vírus, aj keď v skutočnosti takýto vírus nemáte - by sa mala blížiť nule. Predpokladá sa, že väčšina falošne pozitívnych výsledkov je spôsobená kontamináciou laboratória alebo inými problémami súvisiacimi s tým, ako konkrétne laboratórium vykonalo test, a nie limitmi samotného testu,“ napísal Shmerling.

Yeadonove tvrdenia o tom, že PCR testy na nový koronavírus môžu identifikovať aj iné druhy koronavírusov sú však nepravdivé. Profesor John Mathews, austrálsky epidemiológ z University of Melbourne, uviedol v e-maile pre agentúru AFP z 29. júna: „Tvrdenie, že test PCR nedokáže rozlíšiť Covid od iných vírusov, je nepravdivé, pretože RNA je pre každý vírus špecifická a PCR test na nový koronavírus nevyhodnotí pozitívne výsledok steru od ľudí infikovaných inými vírusmi.“

Ešte v septembri sa k spoľahlivosti PCR testov vyjadroval aj slovenský infektológ Peter Sabaka, ako zverejnila FB stránka Ministerstva zdravotníctva SR: „Keďže pri metóde PCR sa používajú reťazce nukleovej kyseliny, ktoré presne zapadnú do RNA koronavírusu, dokážeme metódou PCR len pritomnosť vírusu SARS-CoV-2. Podobne ako jedným kľúčom otvoríme len jedny dvere. Metóda PCR sa používa už dlhé roky ako veľmi presná metóda diagnostiky rôznych infekčných chorôb práve pre jej vysokú spoľahlivosť.“

„Momentálne je RT-PCR test jednoznačne najcitlivejšia možnosť z hľadiska spoľahlivosti,“ píše na svojej stránke ŠÚKL.

O skutočných dátach o falošnej pozitivite a tom, že aj napriek nej sú RT-PCR testy zlatým štandardom pri odhaľovaní prítomnosti vírusu, písal koncom septembra aj prestížny medicínsky časopis The Lancet.

Tvrdenie č. 4 - Značná časť populácie je voči SARS-CoV-2 aj tak imúnna, pretože v populácii cirkulujú príbuzné koronavírusy - ŠPEKULATÍVNE

Ako je uvedené v predchádzajúcej časti, v slovenských článkoch sú opakované Yeadonove tvrdenia o tom, že časť obyvateľstva si už nesie imunitu voči novému koronavírusu vďaka tomu, že v minulosti prekonali ochorenia spojené s inými koronavírusmi.

Je pravda, že v súčasnosti je známych 7 druhov koronavírusov, ktoré môžu napadnúť človeka - štyri z nich spôsobujú bežnú virózu či prechladnutie, jeden spôsobil epidémiu SARS v roku 2003, ďalší epidémiu MERS v roku 2012. Siedmym je koronavírus SARS-CoV-2, ktorý bol prvýkrát identifikovaný v čínskom Wuchane koncom roka 2019 a spôsobil globálnu pandémiu ochorenia COVID-19.

Yeadon vo svojom článku z 16. októbra tvrdí: „(…) značná časť (30%) populácie šla do roku 2020 vyzbrojená T-bunkami schopnými brániť ich proti SAR-CoV-2, aj keď tento vírus nikdy nevideli. Je tomu tak preto, lebo boli predtým už infikovaní jedným z bežnejších koronavírusov spôsobujúcich prechladnutie.“ 

Yeadon spomína tzv. pamäťové T-bunky (imunitné bunky, v slovenčine označované ako T-lymfocyty, ktoré pomáhajú telu rozoznať patogény, s ktorými už v minulosti prišlo do kontaktu) a tzv. krížovú imunitu (cross immunity) či imunitu stáda - v slovenčine označovanú ako kolektívna imunita (herd immunity), ktorá je taktiež spomenutá aj v slovenských článkoch. 

Tieto jeho tvrdenia sú však nepodložené a zavádzajúce. Teória o rozšírenej imunite na základe predchádzajúcej nákazy inými koronavírusmi je v súčasnosti len v rovine vedeckých hypotéz a sami autori štúdie sú veľmi opatrní. 

Health Feedback, factcheckingový portál zameraný na vyvracanie vedeckých dezinformácií, označuje Yeadonove tvrdenia o krížovej či komunitnej imunite za nepresné.

Yeadon v článku dokladá svoje domnienky a predpoklady o tom, že 30% populácie je imúnnych voči SARS-CoV-2, závermi štúdie „Selective and cross-reactive SARS-CoV-2 T cell epitopes in unexposed humans“ publikovanej 2. októbra vo vedeckom časopise Science (v Yeadonovom texte označenú ako Mateus et al, 2020), pričom ich prezentuje ako nespochybniteľné fakty. Yeadon Doslova píše: „Ešta raz, takto to prosto funguje. Neexistuje o tom žiadna pádna pochybnosť.“

Keď však nahliadneme do samotnej štúdie podpísanej 26 autormi, vidíme, že títo sú v interpretácii dát a svojich poznatkov o T-bunkách mimoriadne opatrní. Štúdia skutočne pripúšťa hypotézu, že existuje skupina ľudí, ktorí aj keď neboli v minulosti infikovaní vírusom SARS-CoV-2, si nesú pamäťové T-bunky HCoV CD4+, ktoré môžu rozoznať aj časti vírusu spôsobujúceho COVID-19. Nie je však jasné, odkiaľ títo ľudia dané bunky majú. Abstrakt štúdie označuje zdroj takýchto buniek za „špekulatívny“.

Taktiež v závere štúdie autori píšu: „Na základe týchto údajov je možné hypotetizovať, že už existujúce krížovo reagujúce HCoV CD4+ T-pamäťové bunky môžu u niektorých darcov byť prispievajúcim faktorom k variáciám priebehu ochorenia COVID-19, avšak v súčasnosti sú tieto závery vysoko špekulatívne.“

Jeden z autorov tejto štúdie, Shane Crotty z La Jolla Institute for Immunology, vyvracia zavádzajúce tvrdenia o už existujúcej imunite a „nebezpečné tvrdenia o imunite stáda“ v tomto vlákne na Twitteri: 

1/ There are various tweets misinterpreting COVID-19 “pre-existing immunity” and making dangerous claims about herd immunity. Since many of those claims refer to our scientific papers, we will reiterate the facts. @SetteLab @ljiresearch @ScienceMagazine @CellCellPress pic.twitter.com/gCZwFMW1iU

— Shane Crotty (@profshanecrotty) August 12, 2020

Neslávne známym a kontroverzným príkladom kolektívnej imunity (herd immunity) je Švédsko, ktoré od začiatku pandémie razilo práve imunitu stáda ako cestu, pri ktorej nebudú zavedené prísne reštriktívne opatrenia vo forme lockdownu. Namiesto neho malo byť obyvateľstvo kontrolovane a postupne premorené, čím by sa následne u vyliečených ľudí vytvorila prirodzená imunita voči novému koronavírusu.

Švédsky experiment však, ako sa ukázalo, nevyšiel. Začiatkom decembra hlavný epidemiológ Anders Tegnell zodpovedný za túto stratégiu označil imunitu stáda za „záhadu“.

Tedros Adhanom Ghebreyesus, šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ešte v októbri o imunite stáda povedal: „Imunita stáda sa nikdy v histórii verejného zdravia nepoužívala ako stratégia reagujúca na prepuknutie epidémie a už vôbec nie pandémie. Ide o vedecky a eticky problematický krok.“

Naopak, skutočná kolektívna imunita je podľa Tedrosa docielená až potom, ako je isté percento populácie preočkované - čím sa chránia aj nezaočkovaní jedinci. V prípade osýpok je to napríklad 95% obyvateľstva, v prípade obrny je to okolo 80%. Pri ochorení COVID-19 sa odhaduje úroveň 60-70%.