Šírenie kliešťov v Severnej Amerike vedie k príspevkom obviňujúcim „klimatickú agendu“ Billa Gatesa
- Uverejnené 26. júna 2026 o 11:44
- Článok prečítate za 6 min
- Autor: Manon JACOB, AFP USA
- Článok preložil/-a Eduard STARKBAUER, AFP Slovensko
Odborníci predpovedajú, že v roku 2026 čaká Severnú Ameriku veľmi silná sezóna kliešťov. Predpokladajú aj rozšírenie druhu lone star, ktorého uhryznutie môžu u ľudí vyvolať potenciálne smrteľnú alergiu na červené mäso. Neexistujú však žiadne dôkazy, ktoré by podporovali tvrdenia, že hmyz prenášajúci túto chorobu je „geneticky upravený“ či zámerne nasadený biotechnologickými firmami napojenými na Billa Gatesa alebo iné laboratóriá za účelom prinútiť ľudí prejsť na vegánsku stravu. Odborníci naopak tvrdia, že za premnoženie kliešťov môžu ekosystémové zmeny a nárast populácií cicavcov, na ktorých parazitujú.
„BILL GATES PRÁVE UROBIL SKUTOČNÉ MÄSO NEBEZPEČNÝM. Kliešte Alpha Gal sa rekordnou rýchlosťou šíria po celých Spojených štátoch,“ píše sa v príspevku na Facebooku z 23. mája 2026.
„Jedno uhryznutie = celoživotná alergia na všetko skutočné mäso. Hovädzie, bravčové, jahňacie — tvoje telo ich teraz považuje za jed,“ čítame ďalej v texte, ktorý uvádza, že „Bill Gates financuje výskum alergií“ a „má obrovský podiel v laboratórne pestovanom umelom mäse.“
Príspevok obsahuje video v angličtine, ktoré evokuje tému globálneho otepľovania a údajnú Gatesovu stratégiu, ktorá má ľudí prinútiť jesť menej mäsa.
Podobné tvrdenia v angličtine začali kolovať v máji počas vrcholu sezóny kliešťov v USA trvajúcej od apríla do októbra. Príspevky vyvolávajúce obavy sme našli na viacerých platformách aj v španielčine, francúzštine či holandčine.
Príspevky spomínajú tzv. alfa-gal syndróm (AGS), ktorý označuje potenciálne smrteľnú alergiu na produkty z mäsa cicavcov. Pacienti si po uštipnutí kliešťom môžu vytvoriť imunitnú reakciu na molekulu alfa-gal prítomnú v slinách niektorých kliešťov. Keďže alfa-gal sa nachádza vo väčšine cicavcov (nie u ľudí), konzumácia hovädzieho či iného červeného mäsa spôsobuje, že imunitný systém začne vytvárať protilátky proti tejto molekule.
V Severnej Amerike je syndróm spájaný predovšetkým s uhryznutiami kliešťa druhu lone star, ktorý svoje meno dostal podľa bielej bodky na chrbte dospelých samíc. Jeho odborný názov je Amblyomma americanum.
Kliešť lone star sa v Severnej Amerike šíri viacero rokov. Medzi rokmi 2010 a 2022 bolo v USA hlásených vyše 110 000 podozrivých prípadov AGS. Vzhľadom na to, že hlásenie syndrómu nie je povinné, je skutočný počet postihnutých ľudí neznámy. Centrá pre kontrolu chorôb (CDC) odhadujú, že by ich mohlo byť až 450 000.
V máji 2026 kanadské autority po prvý raz potvrdili jeho prítomnosť aj v Quebecu.
Koncom apríla 2026 CDC v USA zaznamenali najvyšší počet návštev pohotovosti v dôsledku uštipnutia kliešťom za posledné desaťročie.
CDC tohto kliešťa označili za „veľmi agresívneho“, ktorého je zároveň ťažké zabiť. Správa sa inak než ostatné druhy. So zámerom nájsť si hostiteľa sa presúva na veľké vzdialenosti, pričom jeho najčastejším cieľom sú veľké cicavce.
Ako pre AFP 15. júna 2026 uviedla profesorka z Katedry zdravia zvierat zameraná na štúdium kliešťov na Univerzite Complutense v Madride Ángeles Sonia Olmeda Garcíová, lone star nepatrí medzi druhy kliešťov, ktoré sa vyskytujú v Európe.
Vyhľadávaním kľúčových slov sme zistili, že na Slovensku nie je evidovaný žiaden prípad šírenia tohto ochorenia. Národné centrum zdravotníckych informácií (archív) pre AFP 18. júna 2026 v e-maile potvrdilo, že výskyt alfa-gal syndrómu samostatne neeviduje, keďže spadá pod diagnózu „iný nežiaduci účinok potraviny, nezaradený inde“.
„Žiadne dôkazy, že by bioinžinierstvo spôsobilo alergiu na alfa-gal“
„V Spojených štátoch sú uhryznutia kliešťom druhu lone star najčastejším spúšťačom AGS,“ povedala 30. mája 2026 pre AFP docentka medicíny na University of North Carolina v Chapel Hill Onyinye Iwealaová.
Iwealaová pritom zdôrazňuje, že ľudia s AGS „môžu jesť toľko hydiny, rýb a iných druhov morských plodov, koľko chcú. Okrem toho mnohí ľudia s alfa-gal syndrómom môžu konzumovať aj mliečne výrobky. Mať alfa-gal syndróm teda rozhodne človeka nenúti prejsť na vegánsku stravu“.
V súčasnosti proti AGS neexistuje žiadny liek. Veľká časť nakazených môže po istom čase a za podmienky absencie ďalších poštípaní postupne opäť zaraďovať do jedálnička mäso cicavcov.
Profesorka biologických vied a odborníčka na kliešťa lone star Holly Gaffová z americkej Old Dominion University pre AFP uviedla, že „neexistujú absolútne žiadne dôkazy o tom, že by bola alergia na alfa-gal vytvorená bioinžinierstvom“.
„Keď sa pozrieme späť v čase, vidíme, že táto alergia má dlhú históriu,“ povedala 2. júna 2026, pričom zdôraznila, že pre jej jedinečnosť vedcom trvalo dlho, kým ju rozpoznali.
Jeden zo slovenských príspevkov obsahuje video kliešťami posiateho hada, ktoré sprevádza tvrdenie o „geneticky modifikovaných kliešťoch“. Ako zistila AFP, pôvodné video bolo publikované 29. decembra 2025 a vôbec nespomína, že kliešte boli upravené tak, aby spôsobovali alergiu na mäso.
Zmeny v ekosystéme a hostiteľoch
Kliešť lone star bol prvýkrát identifikovaný v 50. rokoch 18. storočia, keď sa rozšíril vo východnej časti Spojených štátov. Neskôr sa v súvislosti so znižovaním rozlohy zalesnených území a poklesom populácie niektorých cicavcov, oblasť jeho výskytu znížila.
Podľa odborníkov, ktorých oslovila agentúra AFP, sa v poslednom čase zvyšuje početnosť aj rozšírenie tohto druhu kliešťa v severovýchodných oblastiach USA.
Podľa Gaffovej z Old Dominion University zohráva v jeho súčasnom zvýšenom výskyte najdôležitejšiu rolu premnoženie jeleníka bielochvostého.
„Pre kliešťa lone star vo všetkých životných štádiách predstavuje bufet a spolu s explóziou počtu jeleníkov v posledných desaťročiach explodoval aj výskyt kliešťov,“ povedala.
„Navyše sme sa presťahovali na predmestia a do vzdialenejších obytných zón,“ povedala.
„Klimatická zmena takisto do určitej miery spôsobuje, že populácie kliešťa lone star sa posúvajú stále viac na sever,“ naznačila. „Avšak premnoženia sú skôr spojené so zmenou biotopov a populácie jeleníkov“.
Ekologička a vedecká asistentka Megan Linskeová z poľnohospodárskej experimentálnej stanice v Connecticute pre AFP 2. júna 2026 uviedla: „Väčšina týchto druhov má viacročný životný cyklus, takže ich schopnosť prežiť zimu je rozhodujúca.“
V prípade Európy je „odvážne“ tvrdiť, že dochádza k nárastu všetkých druhov kliešťov, hoci ich rozšírenie sa mení a „niektoré druhy zasahujú viac do ľudskej činnosti,“ vysvetlila 15. júna 2026 Olmeda Garcíová z Madridskej univerzity Complutense.
Garcíová poukázala na niekoľko príčin zodpovedných za tento nárast. Spomenula klimatické zmeny, spôsob spravovania krajiny, pohyb zvierat ako aj nárast výskytu a blízkosti niektorých druhov k oblastiam ľudských obydlí a aktivít.
Na Slovensku podľa údajov ústavu zoológie SAV žije 22 rôznych druhov kliešťov. V máji 2026 počas vrcholnej sezóny bol ich výskyt podľa expertov vyšší ako v ostatných rokov, pričom sa zväčšujú najmä ich populácie v mestách.
Geneticky modifikované kliešte na kontrolu škodcov
Iný príspevok priamo upozorňuje na Gatesovu rolu pri financovaní „výskumu geneticky modifikovaných kliešťov hovädzieho dobytka“.
Vyhľadávanie na webovej stránke Nadácie Gatesovcov ukazuje, že biotechnologická spoločnosť Oxitec, na ktorú odkazuje článok z príspevku, od nej v rokoch 2021 a 2023 získala dotáciu na projekt týkajúci sa kliešťov.
Spoločnosť Oxitec, ktorá si nedávno zmenila názov na Flyttr, skúma „riešenia späté s hmyzom“, napríklad vo forme ich genetickej modifikácie za účelom obmedzenia šírenia škodcov a chorôb.
Vďaka podpore od Gatesovej nadácie spoločnosť vyvinula geneticky modifikovanú verziu ázijského modrého kliešťa (Rhipicephalus microplus). Tento kliešť sa zvyčajne vyskytuje v subtropických oblastiach Ázie, Ameriky a Afriky a živí sa krvou hospodárskych zvierat. Je známy tým, že u dobytka prenáša škodlivé choroby a parazity, medzi ktoré patrí aj parazitárne ochorenie babezióza podobné malárii. Existuje tiež niekoľko zdokumentovaných prípadov, keď uhryznutie ázijským modrým kliešťom spôsobilo u ľudí alfa-gal syndróm.
Oxitecom modifikované kliešte sú podľa spoločnosti vybavené génom, ktorý bráni ich potomstvu prežiť a rozmnožovať sa. Keď sa teda geneticky upravené samce pária s napadnutými samicami, populácia šíriaca choroby klesá.
Spoločnosť, známa najmä svojou prácou s komármi, bola v minulosti terčom viacerých konšpiračných teórií, ktoré AFP v angličtine vyvrátila napríklad tu, tu a tu.
Nadácie Gatesovcov v správe z 2. júna 2026 pre AFP uviedla, že tvrdenia šíriace sa na internete sú nepravdivé. „Nadácia sa nezapája do žiadnej práce súvisiacej s alfa-gal syndrómom,“ povedal hovorca.
Bill Gates podporoval aj vývoj a zavádzanie rastlinných náhrad mäsa, pričom upozorňoval na vplyv emisií metánu z hovädzieho dobytka, ktoré sú jedny z hlavných motorov klimatickej zmeny. Gates takisto podporuje viaceré iniciatívy, ktoré vyvíjajú rastlinné alternatívy a usilujú sa o vývoj mäsa pestovaného v laboratóriu.
Copyright © AFP 2017-2026. Pre akékoľvek komerčné použitie tohto obsahu je nutné predplatenie našich služieb. Viac informácií zistíte tu.
Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?
Kontaktujte nás
