Hantavírus nie je preukázaným vedľajším účinkom vakcíny proti Covid-19 od Pfizer/BioNTech

„Hantavírus je uvedený medzi vedľajšími účinkami vakcíny Pfizer COVID-19 v dokumentácii poskytnutej spoločnosťou Pfizer. Strana 38:  Pľúcna infekcia spôsobená hantavírusom. Celá táto hystéria je kvôli niečomu, čo sa už stalo,“ píše sa v príspevku na Facebooku z 13. mája 2026. 

Príspevok obsahuje 17-sekundové video, na ktorom vidíme ženskú tvár v zasneženej krajine a s nápisom v angličtine „Hantavírus je v dokumentoch samotnej spoločnosti Pfizer uvedený ako vedľajší účinok ich c-vid vakcíny.“ Neskôr vidíme zvýrazňovačmi vyznačený dokument v angličtine, z ktorých na 38. strane grafika zvýrazňuje slovné spojenie „Hantavírusová pľúcna infekcia“.

Stretli sme sa aj s iným typom príspevkov, podľa ktorých Hantavírus ako vedľajší účinok očkovania proti Covid-19 uvádza WHO. „Ako to je s tým Hantavírusom? Na koho zase čo skúšajú? Že hlodavci?“ čítame vo facebookovom príspevku z 8. mája 2026. V príspevku nájdeme snímku obrazovky s pokynmi, ako nájsť záznam v databáze WHO. Na snímke obrazovky z databázy boli červenou farbou zvýraznené položky „Hantavírusová infekcia“ a „Hantavírusová pľúcna infekcia“. 

Image

Snímky obrazovky predmetných príspevkov, ktoré AFP 25. mája 2026 vybavila oranžovým prekrížením.

Toto tvrdenie sa rozšírilo na viacerých platformách a v rôznych jazykoch, vrátane nemčiny, čínštiny, holandčiny, angličtiny, francúzštiny, portugalčiny a rumunčiny.

AFP však zistila, že toto tvrdenie je zavádzajúce.

AFP informovala, že vypuknutie hantavírusu na výletnej lodi opäť oživilo staré mýty a konšpiračné teórie o vakcínach, údajných kampaniach na zníženie počtu obyvateľstva či takzvaných zázračných liekoch. 

Hantavírus nie je potvrdeným vedľajším účinkom vakcíny proti Covid-19

Pomocou spätného vyhľadávania obrázku zo spomenutého videa, ktoré nájdeme aj v iných príspevkoch, sme zistili, že pochádza z dokumentu, ktorý v roku 2021 zverejnila americká farmaceutická spoločnosť Pfizer.

Vakcína Comirnaty na báze mRNA vyvinutá spoločnosťami BioNTech a Pfizer bola v Európe po prvýkrát schválená v decembri 2020, na začiatku celosvetovej pandémie Covid-19. Odvtedy bolo po celom svete podaných niekoľko miliárd dávok rôznych vakcín proti Covid-19, vrátane tejto. AFP v minulosti viackrát informovala o bezpečnosti vakcíny BioNTech/Pfizer (tu, tu alebo tu).

Hovorca spoločnosti Pfizer v odpovedi na otázky AFP 8. mája 2026 písomne potvrdil, že dokument, na ktorý sa odkazuje v príspevkoch na internete, je autentický. Dokument obsahuje súhrnnú analýzu všetkých nežiaducich vedľajších účinkov, ktoré sa objavili po podaní vakcíny. 

Image

Infografika vysvetľujúca príznaky a prenos hantavírusového kardiopulmonálneho syndrómu (AFP / Nicholas SHEARMAN)

Pasáž zvýraznená v spomenutom videu sa nachádza na 33. strane dokumentu a termín „pľúcna hantavírusová infekcia“ nájdeme v prílohe s názvom „zoznam nežiaducich udalostí osobitného záujmu“.

Tento dodatok však neuvádza potvrdené vedľajšie účinky, ktoré sa môžu vyskytnúť po očkovaní vakcínou BioNTech/Pfizer, ale zoznam vopred definovaných zdravotných udalostí, ktoré regulačné orgány a expertné skupiny označili za účelom podrobnejšieho sledovania. „Nežiaduce udalosti“ uvedené v dokumente preto nemusia byť nevyhnutne spôsobené vakcínou. 

Na strane 6 predmetného dokumentu sa uvádza: „Nahromadenie hlásení nežiaducich udalostí nevyhnutne neznamená, že konkrétna nežiaduca udalosť bola spôsobená liekom; skôr môže byť daná samotným základným ochorením alebo iným faktorom (faktormi), ako sú anamnéza pacienta či súbežné užívanie iných liekov.“

Potvrdila to aj hovorkyňa spoločnosti Pfizer: „Tieto udalosti sa zhromažďujú z dôvodu úplnosti a transparentnosti a neznamenajú príčinnú súvislosť s očkovaním.“ Dodala, že „infekcia hantavírusom nie je uvedená ako vedľajší účinok v súhrne charakteristických vlastností lieku pre vakcínu proti ochoreniu Covid‑19 od spoločností BioNTech/Pfizer“. 

V zozname vedľajších účinkov vakcíny proti ochoreniu Covid-19 od spoločností BioNTech/Pfizer sa hantavírus vôbec nespomína. 

Zatiaľ čo v prípadoch nežiadúcich udalostí je relevantná iba časová súvislosť, potvrdené nežiadúce účinky liekov zahŕňajú kauzálne vzťahy. 

Na Slovensku môžu pacienti a zdravotnícki pracovníci hlásiť podozrenie na nežiaduce účinky Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Podľa ŠÚKL „jednotlivé hlásenia spracováva, vyhodnocuje ich súvislosť s liečbou a následne zasiela do Európskej databázy hlásení podozrení na nežiaduce účinky liekov – EudraVigilance.“ 

Ak sa identifikuje skutočné riziko lieku, ŠÚKL uvádza, že v niektorých prípadoch môžu hlásenia nežiaducich účinkov liekov viesť ku zmenám v predpisovaní liekov, v registračnej dokumentácii či dokonca až k stiahnutiu lieku z trhu.

Virológ a výkonný riaditeľ Inštitútu virológie na nemeckej univerzite v Marburgu Stephan Becker pre AFP 8. mája 2026 písomne potvrdil, že tvrdenie šíriace sa na internete je zavádzajúce. „Z virologického hľadiska môžem povedať, že hantavírusová infekcia nemôže byť spôsobená vakcínou proti ochoreniu Covid-19,“ uviedol Becker. 

Jeden z dokumentov, ktorého snímka obrazovky bola zdieľaná v niektorých príspevkoch, bol predložený americkému Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA), keďže farmaceutické spoločnosti v Spojených štátoch sú povinné monitorovať svoje liečivá a po schválení uvedenia na trh hlásiť aj informácie o možných rizikách.

AFP už v minulosti v angličtine zverejnila článok, ktorý sa zaoberá nesprávnou interpretáciou predmetného dokumentu spoločnosti Pfizer.

Databáza WHO uvádza viac než len potvrdené vedľajšie účinky 

Niektoré príspevky obsahujú snímku obrazovky z databázy WHO VigiAccess, ktorá má slúžiť na potvrdenie tvrdenia. Príspevok obsahuje aj pokyny, ako sa orientovať v databáze WHO a vyhľadávať záznamy o hantavíruse. V databáze je hantavírus v skutočnosti uvedený medzi „nahlásenými možnými vedľajšími účinkami“, no ani v tomto prípade nejde o zoznam potvrdených vedľajších účinkov. Tento zoznam zahŕňa aj rôzne zdravotné udalosti, ktoré boli nahlásené po očkovaní, no nemusia byť nevyhnutne potvrdenými vedľajšími účinkami. Zoznam obsahuje aj sociálne pomery, ako je zdieľanie postele alebo nezdravá strava. 

Na inej snímke obrazovky v spomenutom príspevku čítame pravdivú formuláciu, že „WHO popisuje svoju vlastnú databázu VigiAccess ako súbor nevedecky potvrdených pozorovaní, nie ako dôkaz vedľajších účinkov“. Niektorí používatelia v komentároch však príspevok mylne interpretovali, že hantavírus je potvrdeným vedľajším účinkom vakcíny. 

Hneď v úvode webovej databázy WHO je uvedené: „VigiAccess je určený ako užitočný východiskový bod pre ľudí, ktorí chcú lepšie porozumieť typom možných vedľajších účinkov, o ktorých bolo podané hlásenie po použití liekových prípravkov. VigiAccess však nemožno použiť na vyvodenie akéhokoľvek potvrdeného súvisu medzi podozrivým vedľajším účinkom a konkrétnym liekom." 

V odpovedi na otázku AFP potvrdil 11. mája 2026 prezident Inštitútu Paula Ehrlicha Stefan Vieths, že význam záznamov v databáze WHO bol nesprávne pochopený: „Keďže tieto hlásenia sa týkajú podozrivých prípadov, z tejto databázy ako takej nemožno odvodiť príčinnú súvislosť medzi reakciami a očkovaním alebo podaním lieku.“ Infekcie hantavírusom „nie sú známym nežiaducim účinkom očkovania mRNA vakcínou Comirnaty od spoločností Biontech/Pfizer,“ uviedol Vieths.

Americkí pasažieri lode boli po návrate testovaní

Niektoré príspevky v slovenčine obsahujú aj tvrdenie, že „pacientov podozrivých z nákazy v USA vôbec neizolujú a posielajú ich domov, pretože karanténa má byť dobrovoľná“.

Na výletnej lodi boli príslušníci 23 národností vrátane 18 Američanov. Jeden z nich mal mierne pozitívny PCR test na andský variant a iný cestujúci vykazoval mierne symptómy. Obaja boli z Kanárskych ostrovov letecky prepravení do USA v špeciálnom ochrannom oddelení.

Ostatní pasažieri boli takisto dopravení špeciálnym letom do Nebrasky. Podľa amerického ministerstva zdravotníctva boli repatriovaní občania podrobení ďalším testom a počas niekoľkých týždňov mali byť pod zdravotníckym dohľadom, aby sa zabránilo šíreniu vírusu mimo kontrolovaných podmienok.

Šestnásť pasažierov zotrvalo v Nebraske. Bol medzi nimi aj pasažier, u ktorého sa testom zistila „mierne“ pozitívna prítomnosť hantavírusu. Zostal v tzv. biologickej izolácií v zdravotníckom centre na University of Nebraska. Pár, z ktorých jeden vykazoval príznaky, cestovali do Atlanty, kde boli takisto ubytovaní v špecializovanom zariadení na Emoryho univerzite. 

Infekcia hantavírusom sa u potenciálne pozitívnych pacientov k 14. mája 2026 nepotvrdila. Na tlačovej konferencii David Fitter z amerických Centier pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) uviedol, že po možnej expozícii hantavírusu bolo v Spojených štátoch 41 ľudí pod dohľadom federálnych a miestnych zdravotníckych orgánov. 

„CDC uviedlo, že všetci, ktorí sú v monitorovacom režime, majú zostať doma a vyhýbať sa kontaktu s inými ľuďmi počas 42‑dňového monitorovacieho obdobia. Zdôrazňujeme, že žiadna z týchto skupín by nemala cestovať,“ povedal Fitter. Sedem ďalších amerických pasažierov, ktorí predtým opustili výletnú loď, je pod dohľadom vo viacerých štátoch vrátane Texasu, Kalifornie, Georgie a Virgínie. 

Podľa televízie ABC predstaviteľ CDC 9. mája 2026 uviedol: „Nedávame nikoho do karantény,“ a dodal, že „sa neodporúča testovať ľudí, ktorí nemajú príznaky“. V reakcii na rozhodnutie USA nezavádzať povinnú karanténu generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus vyhlásil, že pružnejšie pravidlá pre občanov vracajúcich sa z výletnej lode zasiahnutej hantavírusom „môžu predstavovať riziká“. 

„Naša rada je od 10. mája jasná, 42 dní (karantény) s aktívnym sledovaním,“ povedal Ghebreyesus novinárom na španielskom ostrove Tenerife, keď sa ho pýtali na prístup USA. „Môže to byť riskantné, ale samozrejme naše usmernenia nevynucujeme,“ dodal.

CDC 18. mája 2026 potvrdili, že 18 nedávno repatriovaných amerických pasažierov z výletnej lode bolo požiadaných, aby zostali v karanténnom zariadení v Nebraske až do 31. mája 2026, čo bude predstavovať 21. dní zotrvaných v monitorovacom období. 

Prepuknutie hantavírusu na výletnej lodi 

Ako informovali mnohé médiá, niekoľko pasažierov holandskej výletnej lode „Hondius“ sa hantavírusom nakazilo počas plavby od apríla 2026. Viacerí pasažieri v dôsledku infekcie zomreli.

Image

Osoby v ochranných protichemických oblekoch odchádzajú po kontrole holandskej výletnej lode MV Hondius zasiahnutej hantavírusom po tom, ako 18. mája 2026 dorazila do prístavu v Rotterdame (AFP / NICOLAS TUCAT)

Podľa európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb ide pri nákazách zistených na výletnej lodi o tzv. andský typ hantavírusu, ktorý pochádza z Južnej Ameriky. Hantavírusy sa síce vyskytujú na celom svete, ich jednotlivé druhy sa však líšia podľa príznakov.

Niektoré vírusy môžu spôsobovať relatívne mierne príznaky, no andské vírusy majú tendenciu vyvolávať závažnejšie príznaky a u infikovaných osôb zvyšujú riziko úmrtia. V závislosti od typu vírusu sa objavujú rôzne príznaky; infikovaní ľudia často trpia vysokou horúčkou, ako aj bolesťami hlavy a bolesťami tela.

Na Slovensku zatiaľ nebol podľa Úradu verejného zdravotníctva andský typ hantavírusu potvrdený.

Hantavírusy sa prenášajú predovšetkým prostredníctvom exkrementov hlodavcov, hoci sa môžu šíriť aj pri úzkom fyzickom kontakte medzi ľuďmi. Inkubačná doba čiže čas medzi nákazou patogénom a objavením sa prvých príznakov, je rôzna. Zvyčajne však trvá dva až štyri týždne. V ojedinelých prípadoch môže trvať až 60 dní. 

Podľa najnovších údajov WHO bolo k 24. máju 2026 zaznamenaných 12 prípadov infekcie vírusom a tri úmrtia. Španielske ministerstvo zdravotníctva 25. mája 2026 oznámilo, že španielsky občan, ktorý bol v karanténe po evakuácii z výletnej lode, mal pozitívny test.