Satirické video poľského zvárača sa šíri ako seriózne v príspevkoch spochybňujúcich vesmírne lety NASA
- Uverejnené 18. mája 2026 o 11:06
- Článok prečítate za 3 min
- Autor: Eduard STARKBAUER, AFP Slovensko
Misia NASA Artemis II vyvolala na jar 2026 vlnu online tvrdení spochybňujúcich cesty do vesmíru. V máji 2026 zverejnil na sociálnych médiách poľský zvárač žijúci v Spojenom kráľovstve satirické video z návštevy múzea v Edinburghu, v ktorom na základe údajne nekvalitných zvarov usudzuje, že NASA nelieta do vesmíru. Slovenské príspevky zdieľajú video ako reálny záber rakety NASA a zdôrazňujú jej údajnú neschopnosť letieť do vesmíru. Konštrukcia zobrazená v detaile je však podporná konštrukcia, ktorá drží britskú historickú raketu, ktorá nielen nesúvisí s NASA ale ani nikdy neletela do vesmíru. Používateľ, ktorý video nakrútil a uverejnil, pre AFP potvrdil, že vzniklo ako vtip a že vedel, že exponát nie je raketa NASA.
„Zvárač z Poľska prišiel na výstavu kozmickej techniky NASA, pozrel na zvárané spoje, zostal v šoku a hovorí, neverím, že lietajú do vesmíru,“ čítame v príspevku na Facebooku z 12. mája 2026.
Obsahuje 18-sekundové video na výšku, na ktorom vidíme a počujeme poľsky hovoriaceho muža, ktorý ukazuje detail kovovej konštrukcie. Hovorí pritom: „No počúvajte, ak má NASA pri raketách takýchto zváračov, tak im neverím, že naozaj lietajú do vesmíru, keď takto vyzerajú tie zvary.“
Rovnaké video v podobných príspevkoch na Facebooku v slovenčine nazbieralo vyše 400 zdieľaní (tu alebo tu). Mnohí používatelia uverili, že video zachytáva skutočnú raketu NASA.
Pod slovenskými príspevkami čítame komentáre spochybňujúce lety NASA do vesmíru. „Boli leda tak v prdeli. Každý kto má trošku súdneho rozumu vie, že to je blud“ alebo „USA sú jedine tak kozmonauti v štúdiu,“ čítame v sekcii pod najvirálnejším príspevkom.
Vtip poľského zvárača
Reverzným vyhľadávaním sme zistili, že pôvodné video bolo prvýkrát zverejnené 4. mája 2026 profilom s názvom Mr. Polish. Ten ho uverejnil na TikToku po poľsky ako aj vo verzii s anglickou zvukovou stopou. Túto verziu sme našli aj na YouTube.
Na Facebooku funguje účet s rovnakou profilovou fotografiou a rovnakým portfóliom príspevkov pod iným názvom, K.S Welding and Fabrication. Jeho príspevok s daným videom tu získal 1,5 milióna zhliadnutí. Nikde vo videu ani v jeho popise používateľ neuvádza, že ide o satiru alebo vtip. Naopak, v popise príspevkov s pôvodným videom sa nachádza výraz „Nasa“.
Používateľ, ktorého povolanie je skutočne zváranie, sa volá Krzysztof Sarnacki. V e-mailovej odpovedi pre AFP 14. mája 2026 uviedol, že jeho video „je vtip“.
„Vesmír ma zaujíma už od detstva, mal som aj profesionálny teleskop, takže keď som bol v tom škótskom múzeu, vedel som, že to nie je NASA, ale rozhodol som sa o tom natočiť video len tak pre zábavu. Netušil som, že moje video bude zverejnené aj niekde inde,“ odpovedal 14. mája 2026 aj v súkromnej správe na TikToku.
Zo svojej návštevy múzea v Edinburghu zverejni Sarnacki aj ďalšie videá tu a tu.
Pôvodný príspevok na Facebooku nazbieral vyše 700 komentárov. Niektoré reakcie upozorňujú, že raketa na obrázku nemá nič spoločné s vesmírnym programom NASA. „Ne******** ľudí. To je britská raketa Black Knight v múzeu v Edinburghu.“ alebo „Veď to vôbec nie je súčasť rakety a navyše NASA by sa takými s*****ami ani nezaoberala. Chcel si sa predviesť, ale nevyšlo ti to,“ čítame v príspevkoch.
Žiadna spojitosť s NASA
Ako naznačil samotný používateľ a dokazujú aj jeho iné publikované videá, virálny klip bol v skutočnosti natočený v Národnom múzeu Škótska v Edinburghu.
„Môžem potvrdiť, že nejde o raketu NASA. Je to výskumná raketa Black Knight vyrobená v Británii v 50. rokoch,“ napísal 14. mája 2026 pre AFP komunikačný manažér múzea Bruce Blacklaw.
„Tiež mám za to, že druhý stupeň, ktorý je podľa mňa časťou, ktorú autor videa vo klipe kritizuje, bol len maketou zhotovenou za účelom vystavenia rakety na parížskom aerosalóne v roku 1958 – nikdy nebolo zamýšľané, aby letela.“
Konkrétna raketa z videa je Black Knight BK02, teda britské výskumné zariadenie pre projekt balistických striel. Opis konkrétneho vystaveného exempláru môžeme nájsť aj v online archíve múzea. Fyzicky sa exponát nachádza v sekcii Veda a technika.
Zástupca múzea nám poslal aj fotografiu informačnej tabule k exponátu, podľa ktorej „sa tento exemplár zachoval, pretože sa používal na pozemné testovanie“.
Black Knight bol výlučne britský experimentálny raketový projekt z polovice 50. rokov zameraný na výskumnú podporu programu Blue Streak. Sústredil sa na testovanie navádzania a návratu hlavíc do atmosféry. Prvý štart prebehol v roku 1958 z Woomera Rocket Range v Austrálii a do roku 1965 pokračoval dovedna 22 štartmi.
Projekt prebiehal v 50. a 60. rokoch 20. storočia pod vedením výskumného strediska Royal Aircraft Establishment (RAE) a spoločnosti Saunders-Roe. O projekte sme nenašli žiadnu zmienku v archívoch NASA (archív).
V súvislosti s letmi do vesmíru AFP nedávno vyvrátila aj ďalšie zavádzajúce príspevky (tu a tu).
Copyright © AFP 2017-2026. Pre akékoľvek komerčné použitie tohto obsahu je nutné predplatenie našich služieb. Viac informácií zistíte tu.
Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?
Kontaktujte nás