Video iránskeho útoku na strategicky dôležitý izraelský prístav je vytvorené umelou inteligenciou

„Severný IZRAEL HAIFA. V Izraeli si mysleli, že Irán neodpáli raketu, na dôležitý prístav Haifa, ktorý je chránený najlepšími systémami protivzdušnej obrany, ale vidíte strašnú detonáciu" píše sa vo facebookovom príspevku z 2. marca 2026, ktorý nazbieral vyše 200 zdieľaní. Príspevok obsahuje 10-sekundové video údajného obrovského výbuchu v prístave.

Video je zdanlivo snímané z balkóna neďalekej budovy a okrem panorámy mesta s prístavom v pozadí vidíme na jednom z domov vlajúcu izraelskú zástavu. Veľkému výbuchu, z ktorého rastie do okolia kúdol dymu, predchádza zdanlivý požiar. Zábery sme našli aj v príspevkoch na Telegrame (tu alebo tu), ktoré boli dovedna videné vyše 15-tisíckrát.

Image

Snímky predmetných príspevkov na Facebooku a Telegrame z 19. marca 2026. Červené prekríženie a logo AI pridala AFP.

Rovnaké video bolo zdieľané aj v podobných príspevkoch v angličtine, indonézštine, thajčine či rumunčine. Príspevky sa objavili v čase, keď Irán a Iránom podporované libanonské militantné hnutie Hizballáh odpovedali na spoločný americko-izraelský útok, pri ktorom bol 28. februára 2026 zabitý najvyšší iránsky líder Alí Chameneí (archív).

Okrem Izraela zahájil Irán útoky aj proti cieľom v iných krajinách na Blízkom východe, ktoré sú vnímané ako spojenci USA alebo Izraela (archív tu a tu). 

Hoci bolo prístavné mesto Haifa od začiatku vojny často terčom útokov, pričom sa nachádza v krížovej paľbe z Libanonu aj Iránu, video, ktoré koluje, nezobrazuje explóziu v tomto prístavnom meste (archív). Izrael 19. marca 2026 potvrdil, že Iránsky raketový útok zasiahol ropnú rafinériu, ktorá sa v Haife nachádza neďaleko nákladného prístavu.

Video vytvorené AI

Pomocou spätného vyhľadávania sme narazili na verziu videa vo vyššom rozlíšení publikovanú napríklad v tomto príspevku na X, ktorý od 1. marca 2026 nazbieral vyše 1,5 milióna pozretí. Táto verzia videa obsahuje vodoznak v arabčine, ktorý je zhodný s palestínskym telegramovým kanálom. Práve tento kanál publikoval 1. marca 2026 najskoršiu verziu videa, ktorá sa AFP podarila identifikovať. Ide zároveň o verziu v najvyššom rozlíšení. 

Trvanie videa v dĺžke okolo 10 sekúnd je typickým príznakom pre obsah vytvorený prostredníctvom umelej inteligencie.

Miesto zobrazené vo virálnom videu sa nepodobá na snímky prístavu v službe Google Street View. Výškové budovy pri prístave pôsobia genericky a tvarom sa neponášajú na tie skutočné z Haify. Inak vyzerajú aj žeriavy v prístave, ktoré je zreteľne vidieť napríklad na tejto snímke na Google Maps.

Ďalšou nezrovnalosťou je zdanlivá prílišná blízkosť obytných domov od kontajnerov v nákladnom prístave. Neštandardným prvkom je aj prítomnosť výsostne modrých a červených kontajnerov, hoci v prístave v skutočnosti nájdeme kontajnery množstva rôznych farieb.

Video obsahuje aj iné nezrovnalosti, ktoré sú typické pre obsah vytvorený umelou inteligenciou, akými sú nerealisticky vyzerajúce vozidlá a deformované budovy. Pri sledovaní videa záber po zábere, po výbuchu nachvíľu zmiznú aj niektoré žeriavy.

Image

Snímky obrazovky nepravdivého videa so zvýraznenými vizuálnymi nezrovnalosťami a symbolom umelej inteligencie pridaným agentúrou AFP. Vytvorené 19. marca 2026

Nezrovnalosť nastáva aj pri preložení zvukovej stopy z hebrejčiny, keď počujeme mužský hlas, ako sa pýta: „Ćo je to za dym z telavivského prístavu?“ Tel Aviv pritom nemá nákladný prístav.

Analýza videa pomocou nástroja Hive Moderation odhalila 94,6-percentnú pravdepodobnosť, že daný obrázok vytvorila umelá inteligencia. 

Popretie spoločnosti prevádzkujúcej prístav

Vyhľadávaním kľúčových slov sme nenašli žiadnu správu o výbuchu v prístave v Haife. V žiadnom spravodajskom výstupe sme nenašli ani predmetné video či akýkoľvek iný záber údajného výbuchu z odlišného uhla.

Incident vyobrazený vo videu takisto odporuje vyhláseniam indického nadnárodného konglomerátu Adani Group, ktorý vlastní spoločnosť Haifa Port Company a dohliada na prevádzku najväčšieho prístavu v Izraeli (archív). 

Skupina 3. marca 2026, teda dva dni po objavení sa videa, uviedla, že „všetky prístavné aktíva a infraštruktúra sú úplne bezpečné a v prevádzkyschopnom stave“ (archív).

Podľa ďalšieho vyhlásenia z 12. marca 2026 prebiehajú operácie v prístave „normálne“ (archív). Vyhlásenie odmieta aj tvrdenia, že prístav bol zničený iránskymi raketami. 

Ďalšia analýza, ktorú vykonala jednotka Deepfakes Rapid Response Force (DRRF) organizácie na ochranu ľudských práv WITNESS, takisto zistila, že video má „vysokú pravdepodobnosť, že je falošné/upravené“ a je „pravdepodobne kompozitné“ (archív). 

Spoločnosť Recod.ai, ktorá je členom iniciatívy, pre AFP uviedla, že jej analýza jednotlivých snímok z videa odhalila nezrovnalosti v textúre a vzhľade dymu a nekonzistentné osvetlenie budov. 

„Rázová vlna takéhoto rozsahu by spôsobila okamžité a katastrofálne škody,“ uvádza samostatná analýza ďalšieho člena DRRF Cauth AI. 

„Na videu prechádza biela rázová vlna cez budovy a ponad ulicu, no okná zostávajú neporušené a autá na ceste sa nepohnú.“

Vojna na Blízkom východe vyvoláva šírenie veľkého množstva dezinformácií. Od začiatku izraelsko-americkej ofenzívy proti Iránu AFP v článkoch overila viacero fotografií a videí.