Alarmistický titulok straší používateľov sociálnych sietí v súvislosti so správou o prízemnom ozóne

Copyright AFP 2017-2022. Všetky práva vyhradené.

Slovenský hydrometeorologický ústav 17. augusta oznámil, že na jednej zo svojich staníc v Bratislave nameral zvýšenú hladinu prízemného ozónu a odporučil citlivým ľuďom, aby si dávali pozor. Až desať hodín po odvolaní tohto upozornenia zverejnil webový portál vedený na zozname konšpiračných webov správu s alarmistickým titulkom, ktorý varoval Slovákov, aby nevychádzali z domovov a nevetrali. Titulok bol však zavádzajúci a mnohých používateľov sociálnych sietí vyviedol z miery. Pre vysvetlenie súvislostí ohľadne zvýšenej hladiny prízemného ozónu alebo letného smogu, ako sa tento fenomén bežne nazýva, sme sa skontaktovali s odborníkom na kvalitu ovzdušia Martinom Kremlerom.

Stovky používateľov Facebooku zdieľali text so zavádzajúcim titulkom „Slováci, POZOR! Odborníci VARUJÚ: Na Slovensku sa objavil NEBEZPEČNÝ JAV, nevychádzajte z domu a nevetrajte!“.

Telo článku uverejneného 19. augusta na webe bajecnezeny.sk obsahuje text tlačovej správy Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) o nameranej zvýšenej hodnote prízemného ozónu či o tzv. letnom smogu. Jeho alarmujúci titulok, ktorý vidno napríklad v príspevku na príslušnej FB stránke, však vyvolával dojem, že došlo k mimoriadne nebezpečnej situácii pre verejné zdravie.

Snímka príspevku vytrhnutého z kontextu vyhotovená 23. augusta 2022

Komentáre pod príspevkom ukazujú, že mnohí ľudia uverili tomu, že štátne úrady vyzývajú všetkých občanov, aby z dôvodu „nebezpečného javu“ nevychádzali z domov a neotvárali okná.

Snímka komentárov pod FB príspevkom vyhotovená 23. augusta 2022

Kým niektorí sa pýtali, ako majú chodiť do práce či na nákup, „keď varujú nevychádzať z domu“, iní sa búrili („To by sa vám pačilo aby ludia boli zatvoreny doma,no to určite.“), niektorí porovnávali tento jav s „buchnutím reaktoru v Černobyle“, a viacerí stotožňovali informácie o smogu s konšpiračnou teóriou o „chemtrails“. O konšpiračnom fenoméne chemtrails sme v minulosti písali tu alebo tu.

Sieť stránok s alarmistickým obsahom

Titulok alarmistického článku je však vytrhnutý z kontextu a dal by sa označiť ako clickbait

SHMÚ 17. augusta síce informoval o zvýšenej hladine prízemného ozónu (bežne nazývanú aj ako letný smog) pre Bratislavu a okolie a uviedol, že táto môže predstavovať zdravotné riziko pre citlivé osoby. Avšak toto upozornenie stiahol 19. augusta ráno, teda v deň, kedy portál bajecnezeny.sk vydal svoj text s hrozivým titulkom.

Táto stránka je súčasťou siete stránok zdieľajúcej konšpiračný a alarmistický obsah, ktorú v minulosti popísali iniciatívy venujúce sa odhaľovaniu dezinformácií ako Infosecurity.sk, Antipropaganda či Globsec

Stránka je zaradená na zoznam konšpiračných webov v zozname blbec.online či konspiratori.sk. O závadzajúcich informáciách ohľadne vakcín proti covidu, ktoré táto sieť stránok publikovala, sme v rámci AFP Fakty písali v decembri 2020.

Zvýšená úroveň na jednej bratislavskej stanici: Chronológia

Podľa zákona (tu, tu, tu) SHMÚ oznamuje v rámci smogového varovného systému prekročenie priemernej jednohodinovej koncentrácie prízemného ozónu v prípade, ak táto prevýši tzv. „informačný prah“ alebo 180 mikrogramov na meter kubický. V prípade, ak je prekročená úroveň jednohodinovej koncentrácie 240 µg/m3 (výstražný prah), vydáva SHMÚ výstrahu pred závažnou smogovou situáciou.

Udalosti súvisiace s predmetným informačným upozornením sa vyvíjali nasledovne:

- 17. augusta na poludnie namerala jedna meteorologická stanica na bratislavskej Kolibe úroveň ozónu priemernej jednohodinovej koncentrácie 186 µg/m3. Nameraný osemhodinový priemer bol pritom 97 µg/m3.

- 17. augusta o 13:00 zverejnil SHMÚ informáciu o smogovej situácii pre oblasť Bratislavy a okolia na základe zisteného výskytu prekročenia informačného prahu ozónu na stanici Bratislava-Jeséniova. V upozornení o prekročení sa uvádza, že pre “citlivé skupiny” obyvateľstva definované ako „starí ľudia, osoby s ochoreniami dýchacej a srdcovo-cievnej sústavy, alergici a astmatici, veľmi malé deti a tehotné ženy“ sa odporúča “obmedziť dobu pobytu vonku, skrátiť vetranie obytných miestností, obmedziť fyzickú námahu vonku (fyzická práca, športové aktivity) či nevykonávať aktivity, pri ktorých dochádza k úniku iných znečisťujúcich látok do ovzdušia”. Špecificky sa v upozornení uvádza, že „(n)a ostatnom území SR nebol prekročený informačný prah ozónu“.

- 17. augusta popoludní informovali o zvýšenej úrovni ozónu viaceré slovenské médiá (tu, tu, tu).

- 18. augusta zverejnil SHMÚ aj dodatočnú tlačovú správu, v ktorej situáciu s nameraným prízemným ozónom v Bratislave vysvetľoval, pričom uviedol, že „vo štvrtok sa situácia v Bratislave a okolí mierne zlepšila, (...) už nebola prekročená hodnota informačného prahu“.

- 18. augusta o 12:47 zverejnil Úrad verejného zdravotníctva tu alebo tu tlačovú správu s nadpisom „Pýtate sa, my odpovedáme: ako vzniká smog a ako sa chrániť počas smogovej situácie?“. 

- 19. augusta o 8:00 vydal SHMÚ správu o odvolaní smogovej situácie, keďže namerané úrovne ozónu už neprekročili opätovne informačný prah. V záznamoch sme mohli vidieť, že namerané hodnoty na stanici Bratislava-Jeséniova neprekonali od najvyššej hodnoty nameranej 17. augusta úroveň 150 µg/m3. V piatok 19. augusta bola najvyššia hodnota nameraná o 14:00 na úrovni 141 µg/m3.

Snímka týždenného grafu nameranej úrovne ozónu na meteo-stanici Bratislava Jeséniova vyhotovená 23. augusta 2022

- 19. augusta o 18:30, viac ako 10 hodín po tom, ako SHMÚ odvolal svoje upozornenie, zverejnil web bajecnezeny.sk svoj článok, pričom využil tlačovú správu ÚVZ z predchádzajúceho dňa o pôvodnom upozornení. Telo článku tvorí kópia tlačovej správy ÚVZ od slova do slova, avšak zmenený bol nadpis, ktorý varuje Slovákov, aby nevychádzali z domu a nevetrali. S tým súvisiaci facebookový príspevok bol uverejnený až o 20:32. 

Snímka zdrojového kódu článku na stránke bajecnezeny.sk vyhotovená 23. augusta. Dátum a čas publikovania článku označený červenou agentúrou AFP

Prízemný ozón a letný smog: O čo ide?

Termínom letný smog označujeme zvýšenú úroveň prízemného ozónu, ku ktorej dochádza najmä v letných mesiacoch, kedy sa vplyvom slnečného žiarenia menia znečisťujúce látky ako oxidy dusíka, oxid uhoľnatý či uhľovodíky na ozón v rámci troposféry, teda vo vrstve atmosféry najbližšie k zemskému povrchu.

„Prízemný ozón vzniká chemickými reakciami z iných znečisťujúcich látok, ktoré nazývame prekurzory ozónu (oxid uhoľnatý alebo prchavé organické látky a oxidy dusíka). (...) Chemické reakcie pri ktorých vzniká ozón závisia od UV-B žiarenia, preto sa najvyššie koncentrácie vyskytujú najmä v horúcich letných dňoch,“ píše sa v správe SHMÚ o pôvode prízemného ozónu.

K vzniku prízemného alebo troposférického ozónu dochádza, keď znečisťujúce látky vypúšťané autami, elektrárňami, priemyselnými kotlami, rafinériami, chemickými závodmi a inými zdrojmi chemicky reagujú za prítomnosti slnečného svetla, uvádza americká Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA). Ozón dosahuje nezdravé hodnoty najčastejšie počas horúcich slnečných dní v mestskom prostredí, ale vysoké hodnoty môže dosiahnuť aj počas chladnejších mesiacov.  

U rizikových osôb, akými sú astmatici, deti či seniori, môže spôsobiť kašeľ, bolesť alebo škrabanie v hrdle, zápal dýchacích ciest alebo zhoršiť astmatické záchvaty, uvádza EPA.

Úroveň 180 mikrogramov na meter kubický, ktorá bola spúšťačom pre upozornenie zo 17. augusta, bola prekročená aj v predchádzajúcich rokoch, napríklad v septembri a auguste 2018, keď SHMÚ taktiež vydal podobné upozornenie. V ročných správach o kvalite ovzdušia možno na základe historických dát taktiež vidieť, že úroveň prízemného ozónu presiahla informačný prah v Bratislave napríklad počas šiestich hodín v roku 2017 alebo až dvanástich hodín v roku 2015 -  - teda na dlhšiu dobu ako pri najnovších meraniach.

V starších správach možno dohľadať, že v minulosti dochádzalo k podobným prekročeniam častejšie a aj na viacerých miestach Slovenska. Napríklad v roku 2003 či v roku 2010 bol taktiež na niekoľko hodín dokonca prekročený aj výstražný prah prízemného ozónu na úrovni 240 μg/m3.

Martin Kremler, hlavný odborník SHMÚ na kvalitu ovzdušia, ktorého sme kontaktovali s otázkami, označil titulok na webe bajecnezeny.sk za prehnaný. „Určite nie je v poriadku to načasovanie. Dali ten článok na web po tom, ako už bola smogová situácia odvolaná,“ uviedol tiež pre AFP Fakty.

„Boli zvýšené koncentrácie ozónu na západnom Slovensku, ale nie také, aby prekročili hranicu informačného prahu. Určite sa informácia netýkala celého Slovenska,“ povedal Kremler s ohľadom na hodnoty namerané 17. augusta, pričom potvrdil, že informačný prah v Bratislave bol prekročený iba počas jednej hodiny.

Iná metrika kvality ovzdušia: PM

Kvalita ovzdušia sa bežne meria aj podľa úrovne tuhých znečisťujúcich látok (PM), ktoré sú tvorené pevnými alebo kvapalnými čiastočkami v ovzduší. Tento druh smogu je častejší v zimných mesiacoch, uviedol Kremler.

Ako môžeme vidieť v archíve SHMÚ, ústav vydáva upozornenia na zvýšené namerané hodnoty častíc PM10 častejšie ako na ozón, a to najmä v zimných mesiacoch. „Častejšie je na Slovensku vyhlasovaná smogová situácia pre PM10,“ potvrdil túto skutočnosť pre AFP aj Kremler. Viac o tomto type smogu, ktorý sa do ovzdušia dostáva pri vykurovaní domácností tuhým palivom či z výfukových plynov, si môžete prečítať tu, tu, tu či tu.

SHMÚ poskytuje záznamy o úrovni koncentrácie nielen ozónu a častíc PM10 a PM2.5, ale aj oxidov dusíka a síry, oxidu uhoľnatého, benzénu či ortuti.

Kremler pre AFP popísal aj spôsob, akým SHMÚ o nameranom smogu informuje: „Smogový varovný systém prevádzkovaný SHMÚ slúži na výstrahu obyvateľstva pred nepriaznivým vplyvom znečisteného ovzdušia počas smogových situácií. Smogová situácia nastáva, keď úroveň znečistenia ovzdušia časticami PM10, oxidom siričitým, oxidom dusičitým alebo troposférickým ozónom prekročí prahovú hodnotu a zároveň sú splnené ďalšie podmienky.“

Súčasťou varovného systému je „informačný prah“, teda úroveň znečistenia ovzdušia, pri prekročení ktorej už existuje riziko poškodenia ľudského zdravia v dôsledku krátkodobého vystavenia, a to predovšetkým pre citlivé skupiny obyvateľstva. „Výstražný prah“ je úroveň znečistenia ovzdušia, „pri ktorej prekročení existuje už pri krátkodobej expozícii riziko poškodenia zdravia všetkých ľudí“, uviedol Kremler.

Úroveň koncentrácie pre informačný a výstražný prah je pri PM10 nižšia ako pre prízemný ozón. V prípade PM10 je to 100 µg/m3 pre informačný prah a 150 µg/m3 pre výstražný prah.